Legnava: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Akt.
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Legnaw (diskusia | príspevky)
826 editací
dBez shrnutí editace
Riadok 89: Riadok 89:
}}</ref>
}}</ref>


Obyvatelia Legnavy sú gréckokatolíckeho vyznania. Náboženský život bol spravovaný tuanjšou farnosťou, zriadenou v 19. storočí až do roku 2004, kedy bola farnosť zrušená a spolu s filiálkou Starina pričlenená k farnosti Malý Lipník. Pôvodne bol v obci drevený chrám. V roku 1883, za pôsobenia duchovného Gregora Beskida, bol uprostred obce postavený nový gréckokatolícky chrám, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Ide o neoklasicistický chrám, s polygonálnym uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia, na fasáde nárožná rustika a pilastrové členenie. Vnútorné zariadenie je z čias stavby chrámu. Veľmi vzácnou pamiatkou je obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1884. Je to olejová maľba na plátne v rozmere 195x115 centimetrov, ktorej autorom je Pavel Bogdanský.<ref>{{Citácia knihy
Obyvatelia Legnavy sú gréckokatolíckeho vyznania. Náboženský život bol spravovaný tunajšou farnosťou, zriadenou v 19. storočí až do roku 2004, kedy bola farnosť zrušená a spolu s filiálkou Starina pričlenená k farnosti Malý Lipník. Pôvodne bol v obci drevený chrám. V roku 1883, za pôsobenia duchovného Gregora Beskida, bol uprostred obce postavený nový gréckokatolícky chrám, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Ide o neoklasicistický chrám, s polygonálnym uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia, na fasáde nárožná rustika a pilastrové členenie. Vnútorné zariadenie je z čias stavby chrámu. Veľmi vzácnou pamiatkou je obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1884. Je to olejová maľba na plátne v rozmere 195x115 centimetrov, ktorej autorom je Pavel Bogdanský.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Dancák
| priezvisko = Dancák
| meno = František
| meno = František

Verzia z 08:37, 23. marec 2021

Legnava
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Šariš
Nadmorská výška 458m m n. m.
Súradnice 49°20′24″S 20°51′04″V / 49,340075°S 20,851100°V / 49.340075; 20.851100
Rozloha 8,53 km² (853 ha) [1]
Obyvateľstvo 90 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 10,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1427
Starosta Martin Krompaský[3] (KDH)
PSČ 065 46 (pošta Malý Lipník)
ŠÚJ 526835
EČV (do r. 2022) SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu 		Legnava 77
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Legnava
Webová stránka: legnava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Legnava (historicky slov. Lehňava, pol. Legnawa, rusín. Леґнава (Legnava), maď. Lagnó, nem. Legenau) je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Erb obce z roku 2006 je inšpirovaný znakom na pečatidle z roku 1868. Jeho autorom je V. Labuda. V červenom štíte je tromi striebornými vlnovkami symbolizovaná rieka Jordán. Z nej vyrastá zlatým latinským krížom ukončená palica - atribút sv. Jána Krstiteľa. Nad palicou sa vznáša strieborná holubica so šiestimi zlatými lúčmi - symbol Ducha Svätého.[4]

Polohopis

Leží v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, v doline rieky Poprad pri hranici s Poľskom. Chotár obce s rozlohou 853 hektárov sa rozprestiera v nadmorskej výške 458 metrov nad morom.

Dejiny

Obec vznika po roku 1366, keď vtedajší uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký dal šľachticovi Jakubovi zalesnené územie medzi dedinami Starina, Orlov, Andrejovka a riekou Poprad, aby tam vznikla dedina.[5] Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1427. Obec mala vtedy 7 zdanených port a patrila panstvu Brezovica. V písomnostiach z 15. a 16. storočia sa vyskytuje ojedinele pod názvom Legnava, častejšie v maďarizovanom Langno, Lagnó, Hosszúvágás a pod nemeckým názvom Legenau, Langhaw. Nemecký názov prezrádza, že sídlisko vybudovali usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva. Listina z roku 1440 dokladá, že vtedy žili v obci valasi. Šoltýstvo sa v obci udržalo do 16. storočia. V roku 1600 pozostávala obec zo 16 poddanských domov. Koncom 16. storočia bola Legnava stredne veľkou obcou s výlučne poddanským obyvateľstvom zväčša rusínskeho pôvodu. V 17. storočí patrila Semseyovcom, v 18. storočí Szirmayovcom. V roku 1787 mala obec 298 obyvateľov a v roku 1880 dokonca až 503 obyvateľov. Obyvatelia sa v tedajšej dobe živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec, pracovali v lesoch. Po roku 1918 roľníctvom, chovom dobytka a tkaním plátna.[6]

Asi kilometer od obce, na pravej strane pri rieke Poprad, pod vrchom nazývaným Ostriež, sa vypína neveľký výbežok, na ktorom bol kedysi postavený Legnavský baziliánsky monastier. Dnes na jeho nižnom konci stojí murovaná kaplnka, zasvätená sv. Mikulášovi Divotvorcovi. To sú pozostatky niekdajšej slávy Legnavského monastiera. Tento výbežok s okolím sa dodnes nazýva "Monastyrom" (kláštoriskom), hoci monastier tu už dávno nestojí. Monastier v Legnave bol založený v súvislosti s misijným poslaním kresťanstva. Jeho cieľom bolo priniesť do údolia rieky Poprad návrat k pravej viere. Vďaka nemu tunajší obyvatelia, žijúci v pohanstve, mohli prijať kresťanskú vieru. Pôvodný legnavský monastier bol postavený z dreva, ktorého bolo v okolí dostatok. Kedy bol zničený legnavský baziliánsky monastier, ktorý bol plne aktívny ešte v 16. storočí, nikto nevie. Miestni obyvatelia postavili na pamiatku dávno existujúceho monastiera v Legnave drevenú kaplnku zasvätenú sv. Mikulášovi Divotvorcovi. V roku 1755 prikázal jeden z grófov rodu Szirmayovcov kaplnku zbúrať a postaviť novú murovanú, ktorá stojí dodnes. Ku kaplnke, nachádzajúcej sa asi 1 kilometer od obce, vedie dnes iba neudržiavaná poľná cesta.[7]

Obyvatelia Legnavy sú gréckokatolíckeho vyznania. Náboženský život bol spravovaný tunajšou farnosťou, zriadenou v 19. storočí až do roku 2004, kedy bola farnosť zrušená a spolu s filiálkou Starina pričlenená k farnosti Malý Lipník. Pôvodne bol v obci drevený chrám. V roku 1883, za pôsobenia duchovného Gregora Beskida, bol uprostred obce postavený nový gréckokatolícky chrám, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Ide o neoklasicistický chrám, s polygonálnym uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia, na fasáde nárožná rustika a pilastrové členenie. Vnútorné zariadenie je z čias stavby chrámu. Veľmi vzácnou pamiatkou je obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1884. Je to olejová maľba na plátne v rozmere 195x115 centimetrov, ktorej autorom je Pavel Bogdanský.[8]

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ DANCÁK, František. Legnava a jej monastier. Prešov : Petra, 2012. 115 s. ISBN 978-80-8099-054-1. S. 11.
  5. ↑ KOVAČ, Fedir, ed. Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv : Prjašivščyna. Prjašiv : Sojuz rusyniv-ukrajinciv Slovac'koji Respublik, 1999. 496 s. ISBN 80-85137-15-1. S. 440.
  6. ↑ DANCÁK, František. Legnava a jej monastier. Prešov : Petra, 2012. 115 s. ISBN 978-80-8099-054-1. S. 10.
  7. ↑ DANCÁK, František. Legnava a jej monastier. Prešov : Petra, 2012. 115 s. ISBN 978-80-8099-054-1. S. 75.
  8. ↑ DANCÁK, František. Legnava a jej monastier. Prešov : Petra, 2012. 115 s. ISBN 978-80-8099-054-1. S. 40-41.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Legnava
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Legnava&oldid=7180461“