Anglikánska cirkev (Church of England)

Logo Anglikánskej cirkvi

Diecézy Anglikánskej cirkvi

Anglikánska cirkev (angl. Church of England - doslova Cirkev Anglicka) je oficiálne uznaná štátna cirkev v Anglicku. Zároveň je „matkou“ a „hlavou“ Anglikánskeho zväzu cirkví.

Vznikla roku 1534 tzv. Supremačným aktom (Act of Supremacy) Henricha VIII., ktorým vyhlásil odtrhnutie cirkvi v Anglicku od spoločenstva so Svätým stolcom a sám sa vyhlásil za hlavu štátnej cirkvi.

Anglikánska cirkev vníma svoju zakotvenosť jak v protestanskej tradícii, s ktorou ju spája neuznanie autority rímskeho pápeža ako hlavy cirkvi, ako aj v katolíckej tradícii, z ktorej si ponechala väčšinu vonkajších znakov, akými sú platná apoštoslká postupnosť, sedem sviatostí, hierarchické usporiadanie, používanie ornátu, kadidla a mnoho ďalšieho.

Vierouka

Anglikánska cirkev verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Prameň viery je Biblia, Tradícia a rozum. Hlavné zásady obsahuje Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske vyznanie, 39 článkov a Kniha verejných modlitieb (Book of common prayer). Vysluhujú sedem sviatostí: krst, Eucharistiu, birmovanie, spoveď, kňazstvo, manželstvo a pomazanie chorých. Príjmanie je pod obomi spôsobmi a spoveď ušná aj všeobecná. Nemodlia sa ,,k svätým" ale ,,so svätými" a v spoločenstve s nimi.

Katolícka cirkev anglikánske vysviacky považuje za neplatné, s argumentom že v časoch kráľa Eduarda VI. došlo k zmene v obrade svätenia. V roku 1922 konštantínopolský pravoslávny patriarcha vyhlásil anglikánske svätenia za platné. Napísal: Pravoslávny teológovia ktorý túto otázku vedecky skúmali, takmer jednomyseľne dospeli k záveru a vyhlásili že akceptujú platnosť anglikánskych svätení. Od roku 1931 sa niektorých anglikánskych biskupských vysviacok zúčastňujú aj biskupi Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví (ich svätení uznáva aj Katolícka cirkev). V minulosti sú zaznamenané prípady kedy sa na anglikánskych vysviackách zúčastnili aj pravoslávny biskupi. Situáciu však v súčastnosti komplikuje aj svätenie žien v niektorých anglikánskych cirkvách.

Štruktúra

Hlavou Anglikánskej cirkvi je dodnes anglický panovník (v súčasnosti Alžbeta II.). Duchovnou hlavou a metropolitom anglikánskych cirkví je arcibiskup z Canterbury, od roku 2013 tento úrad zastáva Justin Welby, ktorý nahradil Rowana Williamsa. Legislatívnym orgánom je Generálne zhromaždenie, potvrdené parlamentom Spojeného kráľovstva.

V otázkach doktríny, disciplíny, politických názorov a liturgickej praxe sa jednotlivé lokálne spoločenstvá značne odlišujú. Najmarkantnejším deliacim prvkom je členenie na tzv. High Church a Low Church. Zatiaľ čo synonymami Low Church sú puritánske, evanjelikálne a charizmatické hnutia anglikanizmu, pojmom High Church sa označujú spoločenstvá a smery majúce bližšie ku katolíckej tradícii, ako napríklad anglo-katolicizmus či tzv. Oxfordské hnutie, z ktorého vzišli mnohé vynikajúce osobnosti, ako napr. John Henry Newman.

Externé odkazy

• The Church of England - stránka Anglikánskej cirkvi