Tretia bitka o Charkov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix2
infobox
Riadok 1: Riadok 1:
[[File:|thumb|]]
[[File:Kharkovcounteroffensive.png|thumb|Nemecké protiútoky vo februári a marci 1943]]
{{Infobox Bitka
'''Tretia bitka o Charkov''' bola bitka [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v južnej časti [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] v oblasti [[Charkov]]a a [[Voronež]]e od [[19. február]]a do [[19. marec|19. marca]] [[1943]]. Nemecké vojská [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]] pod vedením maršala [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] v ťažkých bojoch zastavili postup sovietskych síl [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] a [[Voronežský front|Voronežského frontu]] na západ, časť z nich pri tom obkľúčili a zničili. Obsadili znovu [[Charkov]] a [[Belgorod]]. Bitka bola posledným veľkým víťazstvom nacistického Nemecka na východnom fronte. Nemecké operácie v tejto bitke sú dodnes považované za vynikajúci príklad taktiky mobilnej obrany.
|konflikt= Druhá bitka o Charkov
|súčasť= bojov [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]
|obrázok= Kharkovcounteroffensive.png
|text k obr= Nemecké protiútoky vo februári a marci 1943
|dátum= [[19. február]] – [[15. marec]] [[1943]]
|miesto= [[Charkov]], [[Ukrajina]], [[Sovietsky zväz]]
|casus=
|územie=
|výsledok= Víťazstvo [[Nacistické Nemecko|Nemecka]]
|protivník1= [[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]]
|protivník2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|25px]] [[Dočasné štátne zriadenie|Československo]]
|velitel1= [[Erich von Manstein]]<br />([[Skupina armád Juh]])<br />[[Paul Hausser]]<br />[[Hermann Hoth]]<br />[[Eberhard von Mackensen]]<br />[[Theodor Eicke]]†
|velitel2=[[Filipp Ivanovič Golikov|Filipp Golikov]]<br />([[Voronežský front]])<br />[[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Nikolaj Vatutin]]<br />([[Juhozápadný front]])<br />[[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Konstantin Rokossovskij]]<br />([[Stredný front]])
|sila1= 70 000 mužov (obranná fáza)<br />120 - 130 000 mužov (protiofenzíva)
|sila2= 350 - 410 000 mužov
|straty1= 11 500 mŕtvych, zranených a zajatých
|straty2= 45 219 mŕtvych a nezvestných, 41 250 ranených
|straty3=
|poznámky=
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
'''Tretia bitka o Charkov''' bola bitka [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v južnej časti [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] v oblasti [[Charkov]]a a [[Voronež]]e od [[19. február]]a do [[19. marec|19. marca]] [[1943]]. Nemecké vojská [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]] pod vedením maršala [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] v ťažkých bojoch zastavili postup sovietskych síl [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] ([[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|N. F. Vatutin]]) a [[Voronežský front|Voronežského frontu]] ([[Filipp Ivanovič Golikov|F. I. Golikov]]) na západ, časť z nich pri tom obkľúčili a zničili. Obsadili znovu [[Charkov]] a [[Belgorod]]. Bitka bola posledným veľkým víťazstvom nacistického Nemecka na východnom fronte. Nemecké operácie v tejto bitke sú dodnes považované za vynikajúci príklad taktiky mobilnej obrany.


== Predohra ==
== Predohra ==

Verzia z 19:49, 5. apríl 2021

[[File:|thumb|]]

Druhá bitka o Charkov
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu

Nemecké protiútoky vo februári a marci 1943
Dátum 19. február15. marec 1943
Miesto Charkov, Ukrajina, Sovietsky zväz
Výsledok Víťazstvo Nemecka
Protivníci
Nacistické Nemecko Sovietsky zväz
Československo
Velitelia
Erich von Manstein
(Skupina armád Juh)
Paul Hausser
Hermann Hoth
Eberhard von Mackensen
Theodor Eicke
Filipp Golikov
(Voronežský front)
Nikolaj Vatutin
(Juhozápadný front)
Konstantin Rokossovskij
(Stredný front)
Sila
70 000 mužov (obranná fáza)
120 - 130 000 mužov (protiofenzíva)
350 - 410 000 mužov
Straty
11 500 mŕtvych, zranených a zajatých 45 219 mŕtvych a nezvestných, 41 250 ranených
Východný front
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Tretia bitka o Charkov bola bitka druhej svetovej vojny v južnej časti východného frontu v oblasti Charkova a Voroneže od 19. februára do 19. marca 1943. Nemecké vojská Skupiny armád Juh pod vedením maršala Ericha von Mansteina v ťažkých bojoch zastavili postup sovietskych síl Juhozápadného (N. F. Vatutin) a Voronežského frontu (F. I. Golikov) na západ, časť z nich pri tom obkľúčili a zničili. Obsadili znovu Charkov a Belgorod. Bitka bola posledným veľkým víťazstvom nacistického Nemecka na východnom fronte. Nemecké operácie v tejto bitke sú dodnes považované za vynikajúci príklad taktiky mobilnej obrany.

Predohra

Po sovietskom víťazstve pri Stalingrade vo februári 1943 bola nemecká armáda na južnom úseku frontu a v celom Sovietskom zväze otrasená a donútená ustúpiť. Nemecké jednotky boli v oblasti Donu a Kalaču na Done vystavené silným útokom Červenej armády. Hrozilo vážne nebezpečenstvo, že sa sily na stepiach na západ od Stalingradu dostanú do veľkých klieští a dôjde k ešte väčšiemu obkľúčeniu ako pri Stalingrade. Jednalo sa o sovietsku operáciu Saturn, ktorá však v dôsledku nemeckých protiopatrení nebola realizovaná v plnej miere.

Priebeh

Sovietske jednotky začali útok smerom cez Charkov s cieľom definitívne poraziť armády skupiny armád Juh. Erich von Manstein, ktorý takticky ustúpil z Charkova, dúfal, že sovietske velenie bude postupovať a nechá nekryté zadné línie. Tento predpoklad plne vyšiel a Sovieti povzbudení úspechmi začali nemecké armády prenasledovať bez istenia tylu. To von Manstein využil a podnikol drvivý protiútok, ktorý nielen zastavil sovietsky postup, ale dobyl späť mesto Charkov. Preto sa tiež táto operácia nazýva tretia bitka o Charkov.

Výsledok

Z taktického hľadiska dosiahol von Manstein stabilizáciu južného úseku frontu až do leta 1943, kedy boli nemecké armády znovu porazené v bitke pri Kursku. Mainsteinova ofenzíva bola skvelým príkladom toho ako možno úspešne viesť protiútok proti roztiahnutým silám protivníka. Rovnako ako doplatili Nemci v roku 1941 na prekročenie vlastných možností najmä v logistike pri Operácii Tajfún, tak i ZSSR sa nechal vtiahnuť hlboko na územie východnej Ukrajiny bez toho by bol schopný úmerne tomu zaistiť zabezpečenie vlastných armád.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí bitva o Charkov na českej Wikipédii.