Tretia bitka o Charkov: Rozdiel medzi revíziami
d fix2 |
infobox |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[File:|thumb|]] |
|||
⚫ | |||
{{Infobox Bitka |
|||
⚫ | '''Tretia bitka o Charkov''' bola bitka [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v južnej časti [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] v oblasti [[Charkov]]a a [[Voronež]]e od [[19. február]]a do [[19. marec|19. marca]] [[1943]]. Nemecké vojská [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]] pod vedením maršala [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] v ťažkých bojoch zastavili postup sovietskych síl [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] a [[Voronežský front|Voronežského frontu]] na západ, časť z nich pri tom obkľúčili a zničili. Obsadili znovu [[Charkov]] a [[Belgorod]]. Bitka bola posledným veľkým víťazstvom nacistického Nemecka na východnom fronte. Nemecké operácie v tejto bitke sú dodnes považované za vynikajúci príklad taktiky mobilnej obrany. |
||
|konflikt= Druhá bitka o Charkov |
|||
|súčasť= bojov [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] |
|||
|obrázok= Kharkovcounteroffensive.png |
|||
⚫ | |||
|dátum= [[19. február]] – [[15. marec]] [[1943]] |
|||
|miesto= [[Charkov]], [[Ukrajina]], [[Sovietsky zväz]] |
|||
|casus= |
|||
|územie= |
|||
|výsledok= Víťazstvo [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] |
|||
|protivník1= [[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|25px]] [[Nacistické Nemecko]] |
|||
|protivník2=[[Súbor:Flag of the Soviet Union 1923.svg|25px]] [[Sovietsky zväz]]<br />[[Súbor:Flag of Czechoslovakia.svg|25px]] [[Dočasné štátne zriadenie|Československo]] |
|||
|velitel1= [[Erich von Manstein]]<br />([[Skupina armád Juh]])<br />[[Paul Hausser]]<br />[[Hermann Hoth]]<br />[[Eberhard von Mackensen]]<br />[[Theodor Eicke]]† |
|||
|velitel2=[[Filipp Ivanovič Golikov|Filipp Golikov]]<br />([[Voronežský front]])<br />[[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|Nikolaj Vatutin]]<br />([[Juhozápadný front]])<br />[[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Konstantin Rokossovskij]]<br />([[Stredný front]]) |
|||
|sila1= 70 000 mužov (obranná fáza)<br />120 - 130 000 mužov (protiofenzíva) |
|||
|sila2= 350 - 410 000 mužov |
|||
|straty1= 11 500 mŕtvych, zranených a zajatých |
|||
|straty2= 45 219 mŕtvych a nezvestných, 41 250 ranených |
|||
|straty3= |
|||
|poznámky= |
|||
}} |
|||
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}} |
|||
⚫ | '''Tretia bitka o Charkov''' bola bitka [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v južnej časti [[východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]] v oblasti [[Charkov]]a a [[Voronež]]e od [[19. február]]a do [[19. marec|19. marca]] [[1943]]. Nemecké vojská [[Skupina armád Juh|Skupiny armád Juh]] pod vedením maršala [[Erich von Manstein|Ericha von Mansteina]] v ťažkých bojoch zastavili postup sovietskych síl [[Juhozápadný front|Juhozápadného]] ([[Nikolaj Fiodorovič Vatutin|N. F. Vatutin]]) a [[Voronežský front|Voronežského frontu]] ([[Filipp Ivanovič Golikov|F. I. Golikov]]) na západ, časť z nich pri tom obkľúčili a zničili. Obsadili znovu [[Charkov]] a [[Belgorod]]. Bitka bola posledným veľkým víťazstvom nacistického Nemecka na východnom fronte. Nemecké operácie v tejto bitke sú dodnes považované za vynikajúci príklad taktiky mobilnej obrany. |
||
== Predohra == |
== Predohra == |
Verzia z 19:49, 5. apríl 2021
[[File:|thumb|]]
Druhá bitka o Charkov | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu | |||||||
Nemecké protiútoky vo februári a marci 1943 | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Nacistické Nemecko | Sovietsky zväz Československo | ||||||
Velitelia | |||||||
Erich von Manstein (Skupina armád Juh) Paul Hausser Hermann Hoth Eberhard von Mackensen Theodor Eicke† |
Filipp Golikov (Voronežský front) Nikolaj Vatutin (Juhozápadný front) Konstantin Rokossovskij (Stredný front) | ||||||
Sila | |||||||
70 000 mužov (obranná fáza) 120 - 130 000 mužov (protiofenzíva) |
350 - 410 000 mužov | ||||||
Straty | |||||||
11 500 mŕtvych, zranených a zajatých | 45 219 mŕtvych a nezvestných, 41 250 ranených | ||||||
Východný front |
---|
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha |
Tretia bitka o Charkov bola bitka druhej svetovej vojny v južnej časti východného frontu v oblasti Charkova a Voroneže od 19. februára do 19. marca 1943. Nemecké vojská Skupiny armád Juh pod vedením maršala Ericha von Mansteina v ťažkých bojoch zastavili postup sovietskych síl Juhozápadného (N. F. Vatutin) a Voronežského frontu (F. I. Golikov) na západ, časť z nich pri tom obkľúčili a zničili. Obsadili znovu Charkov a Belgorod. Bitka bola posledným veľkým víťazstvom nacistického Nemecka na východnom fronte. Nemecké operácie v tejto bitke sú dodnes považované za vynikajúci príklad taktiky mobilnej obrany.
Predohra
Po sovietskom víťazstve pri Stalingrade vo februári 1943 bola nemecká armáda na južnom úseku frontu a v celom Sovietskom zväze otrasená a donútená ustúpiť. Nemecké jednotky boli v oblasti Donu a Kalaču na Done vystavené silným útokom Červenej armády. Hrozilo vážne nebezpečenstvo, že sa sily na stepiach na západ od Stalingradu dostanú do veľkých klieští a dôjde k ešte väčšiemu obkľúčeniu ako pri Stalingrade. Jednalo sa o sovietsku operáciu Saturn, ktorá však v dôsledku nemeckých protiopatrení nebola realizovaná v plnej miere.
Priebeh
Sovietske jednotky začali útok smerom cez Charkov s cieľom definitívne poraziť armády skupiny armád Juh. Erich von Manstein, ktorý takticky ustúpil z Charkova, dúfal, že sovietske velenie bude postupovať a nechá nekryté zadné línie. Tento predpoklad plne vyšiel a Sovieti povzbudení úspechmi začali nemecké armády prenasledovať bez istenia tylu. To von Manstein využil a podnikol drvivý protiútok, ktorý nielen zastavil sovietsky postup, ale dobyl späť mesto Charkov. Preto sa tiež táto operácia nazýva tretia bitka o Charkov.
Výsledok
Z taktického hľadiska dosiahol von Manstein stabilizáciu južného úseku frontu až do leta 1943, kedy boli nemecké armády znovu porazené v bitke pri Kursku. Mainsteinova ofenzíva bola skvelým príkladom toho ako možno úspešne viesť protiútok proti roztiahnutým silám protivníka. Rovnako ako doplatili Nemci v roku 1941 na prekročenie vlastných možností najmä v logistike pri Operácii Tajfún, tak i ZSSR sa nechal vtiahnuť hlboko na územie východnej Ukrajiny bez toho by bol schopný úmerne tomu zaistiť zabezpečenie vlastných armád.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia bitka o Charkov
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí bitva o Charkov na českej Wikipédii.