Maďarská gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace Značky: prvá úprava redaktora možný spam vizuálny editor |
Dôvod použitia cirkevnej slovančiny bol v týchto farnostiach odlišný. Značka: prvá úprava redaktora |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Pôvod gréckokatolíkov v [[Maďarsko|Maďarsku]] je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych]] obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to [[Rusíni]], [[Slováci]], [[Srbi]] a [[Gréci]]. V 18. storočí sa niektorí [[Protestantizmus|protestanti]] stali katolíkmi [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii. |
Pôvod gréckokatolíkov v [[Maďarsko|Maďarsku]] je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych]] obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to [[Rusíni]], [[Slováci]], [[Srbi]] a [[Gréci]]. V 18. storočí sa niektorí [[Protestantizmus|protestanti]] stali katolíkmi [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii. |
||
[[8. júna]] [[1912]] bola vytvorená [[Eparchia (diecéza)|eparchia]] v [[Hajdúdorog]]u. [[Biskup]] najprv sídlil v [[Debrecín]]e a potom v [[Nyíregyháza|Nyíregyháze]]. [[4. júna]] [[1924]] bol z 21 farností pôvodne patriacich k [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovskej eparchii]] vytvorený apoštolský [[exarchát (kresťanstvo)|exarchát]] v [[Miškovec|Miškovci]]. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala [[cirkevná slovančina]], keďže |
[[8. júna]] [[1912]] bola vytvorená [[Eparchia (diecéza)|eparchia]] v [[Hajdúdorog]]u. [[Biskup]] najprv sídlil v [[Debrecín]]e a potom v [[Nyíregyháza|Nyíregyháze]]. [[4. júna]] [[1924]] bol z 21 farností pôvodne patriacich k [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovskej eparchii]] vytvorený apoštolský [[exarchát (kresťanstvo)|exarchát]] v [[Miškovec|Miškovci]]. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala [[cirkevná slovančina]], keďže v prostredí Mukačevskej a Prešovskej eparchie používala cirkevná slovančina ako jazyk literárny a úradný v cirkevnom prostredí. [[5. marca]] [[2011]] rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.<ref>[http://grkatba.sk/vysviacka-noveho-apotolskeho-exarchu-v-mikolci/ Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci]</ref> |
||
[[20. marca]] [[2015]] bola zriadená nová eparchia v [[Níreďháza|Níreďháze]], Miškovecký exarchát bol povýšený na [[Eparchia (biskupstvo)|eparchiu]] a Hajdúdorožská eparchia na archieparchiu, pričom jej sídlom sa stalo mesto [[Debrecín]]. Maďarská cirkev sui iuris bola povýšená na [[Metropolitná cirkev svojho práva|metropolitnú cirkev]], arcibiskupom a metropolitom sa stal hajdúdorožský vladyka Péter Fülöp Kocsis. |
[[20. marca]] [[2015]] bola zriadená nová eparchia v [[Níreďháza|Níreďháze]], Miškovecký exarchát bol povýšený na [[Eparchia (biskupstvo)|eparchiu]] a Hajdúdorožská eparchia na archieparchiu, pričom jej sídlom sa stalo mesto [[Debrecín]]. Maďarská cirkev sui iuris bola povýšená na [[Metropolitná cirkev svojho práva|metropolitnú cirkev]], arcibiskupom a metropolitom sa stal hajdúdorožský vladyka Péter Fülöp Kocsis. |
||
Verzia z 16:33, 11. apríl 2021
| Článok zo série Východné katolícke cirkvi | |
|---|---|
Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí | |
| Tradícia alexandrijská | |
| Etiópska · Eritrejská · Koptská | |
| Tradícia antiochijská | |
| Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
| Tradícia arménska | |
| Arménska | |
| Tradícia chaldejská | |
| Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
| Tradícia konštantínopolská | |
| Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
| Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
| Macedónska · Maďarská | |
| Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
| Ruská · Slovenská · Ukrajinská | |
Maďarská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Pôvod gréckokatolíkov v Maďarsku je rôznorodý. Časť pochádza z pôvodne pravoslávnych obyvateľov, ktorí sa sem prisťahovali najmä v 15. a 16. storočí. Boli to Rusíni, Slováci, Srbi a Gréci. V 18. storočí sa niektorí protestanti stali katolíkmi byzantského obradu. Keď sa tieto skupiny pomaďarčili, začali žiadať o používanie maďarského jazyka v liturgii.
8. júna 1912 bola vytvorená eparchia v Hajdúdorogu. Biskup najprv sídlil v Debrecíne a potom v Nyíregyháze. 4. júna 1924 bol z 21 farností pôvodne patriacich k Prešovskej eparchii vytvorený apoštolský exarchát v Miškovci. V týchto farnostiach sa ako bohoslužobný jazyk používala cirkevná slovančina, keďže v prostredí Mukačevskej a Prešovskej eparchie používala cirkevná slovančina ako jazyk literárny a úradný v cirkevnom prostredí. 5. marca 2011 rímsky pápež Benedikt XVI. do exarchátu začlenil ďalších 29 farností, ktoré predtým patrili do Hajdudorožskej eparchie.[1]
20. marca 2015 bola zriadená nová eparchia v Níreďháze, Miškovecký exarchát bol povýšený na eparchiu a Hajdúdorožská eparchia na archieparchiu, pričom jej sídlom sa stalo mesto Debrecín. Maďarská cirkev sui iuris bola povýšená na metropolitnú cirkev, arcibiskupom a metropolitom sa stal hajdúdorožský vladyka Péter Fülöp Kocsis.
Aktuálne Maďarská cirkev sui iuris pozostáva z:
- Hajdúdorožskej archieparchie - arcibiskup metropolita Péter Fülöp Kocsis
- Miškoveckej eparchie - biskup Atanáz Orosz
- Níreďházskej eparchie - biskup Ábel Antal Szocska, OSBM[2][3][4]
Referencie
- ↑ Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci
- ↑ Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku povýšená na Metropoliu
- ↑ Hungarian Catholic Church
- ↑ Bishop Ábel Antal Szocska, O.S.B.M.