Redaktor:Vegetator/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
Bez shrnutí editace
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 277: Riadok 277:
[[Kategória:Parazity]]
[[Kategória:Parazity]]
-->
-->

'''Plodolist''' alebo '''karpel''' ({{V jazyku|lat|''carpellum''}}) je listový útvar, premenený megasporofyl. Pri krytosemenných rastlinách je plodolist samičí pohlavný orgán, ktorý nesie vajíčka. Vajíčka sa vytvárajú na špeciálnom tkanive, [[Placenta (botanika)|placente]].

V jednom kvete sa súbor karpelov, nazýva [[gynéceum]]. Jeden alebo viacero plodolistov môže zrásť a vytvárať tak jeden alebo viacero [[piestik|piestikov]]. Z jednáho plodolistu vzniká [[Mechúrik (botanika)|mechúrik]] a [[struk]], z dvoch [[šešuľa]] a z viacerých [[tobolka]].

<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kubát
| meno = Karel
| autor =
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Kalina
| meno2 = Tomáš
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Kováč
| meno3 = Jaroslav
| autor3 =
| odkaz na autora3 =
| priezvisko4 = Pech
| meno4 = Karel
| autor4 =
| odkaz na autora4 =
| priezvisko5 = Urban
| meno5 = Zdeněk
| autor5 =
| odkaz na autora5 =
| titul = Botanika
| vydanie = 1
| vydavateľ = Scientia
| miesto = Praha
| rok = 1998, c2003
| url =
| isbn = 80-7183-266-9
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref>

Verzia z 18:19, 14. apríl 2021

Hluchavkotvaré
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Lamiales
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hluchavkotvaré (Lamiales)

Čeľade

Referencie

Iné projekty


Referencie

Iné projekty


Hviezdnik ročný (Stenactis annua) je to jednoročná rastlina.

Môže ísť o jednoročnú, dvojročnú alebo trvalú rastlinu.


Pôvodom je zo Severnej Ameriky, Na území Slovenska ide o invázny druh.[1]



Homotherium je vyhynutý rod šabľozubých mačiek z čeľade Machairodontinae. Obývali Severnú Ameriku, Južnú Ameriku, Euráziu a Afriku počas pliocénu a pleistocénu (od 4 mil. rokov až pred 12 000 rokmi), existovali približne 4 miliónov rokov.[2][3]

V Afrike vyhynul asi pred 1,5 miliónmi rokov. Posledné euroázijské pozostatky získané z dnešného Severného mora boli datované do obdobia asi 28 000 BP.[4] V Južnej Amerike je známy iba z niekoľkých pozostatkov v severnej oblasti (Venezuela), zo stredného pleistocénu.[5]

Homotherium mal výšku v kohútiku 1,1 m a vážil asi 190 kg, čo je približná veľkosť samca leva púšťového.[6][7] V porovnaní s podobnými druhmi (Smilodon alebo Megantereon) kratšie horné očné zuby. Tieto ploché a zúbkované zuby však boli väčšie ako u súčasných mačiek. Rezáky a dolné očné zuby umožnili silný úchop a prepichovanie. Stoličky boli skôr slabšie a neboli prispôsobené na drvenie kostí. Lebka bola dlhšia akú mal Smilodon a mala dobre vyvinutý sagitálny hrebeň, kde boli pripevnené svaly z dolnej čeľuste. Táto čeľusť mala príruby otočené nadol, aby chránila šabľové zuby.

Na území Slovenska sa našli dva druhy: H. latidens štíhlejší a mal dlhšie predné končatiny ako starší druh H. crenatidens.[8]


Mäta (Mentha) je rod rastlín z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae).

Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.[9][10] K hybridizácii dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa krížencov a kultivarov.

Rod má subkozmopolitnú distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.[11]

Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za invazívne.[12]

Opis

Sú to aromatické, takmer výlučne trváce byliny. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné výbežky[13] a vzpriamené, štvorcové[14] rozvetvené stonky. Listy sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.[11] Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé prasleny, ktoré sa nazývajú paprasleny (verticillastrum). Koruna je dvojramenná so štyrmi petalami, horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je tvrdka, ktorá obsahuje jedno až štyri semená.

Taxonómia

Mäta (Mentha) je členom skupiny Mentheae z podčeľade Nepetoideae. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.[15] Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad M. cervina bola zaradená do Pulegium a Preslia a M. cunninghamii bola umiestnená do Micromeria.[16] V roku 2004 štúdia molekulárnej fylogenetiky naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté M. cervina aj M. cunninghamii [5]. M. cunninghamii však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007. [10]

Do rodu mäta bolo zaradených viac ako 3 000 mien, od druhov až po formy, z ktorých väčšina sa považuje za synonymá alebo neoprávnené mená. Taxonómia rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko kríži alebo ide o pravdepodobne staré krížence. Semená krížencov spôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť vegetatívnym rozmnožovaním. Variabilita viedla k tomu, čo bolo opísané ako „paroxyzmus druhov a nižších taxónov“; napríklad jeden taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v Strednej Európe.[16] Súčasné zdroje rozoznávajú od 18[16] do 24[10] druhov.

Druhy

Plants of the World Online udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.[17]):[10]

  • Mentha alaica Boriss.
  • mäta vodná (Mentha aquatica) L.
  • mäta roľná (Mentha arvensis) L.
  • Mentha atrolilacina B.J.Conn & D.J.Duval
  • Mentha australis R.Br.
  • Mentha canadensis L.
  • Mentha cervina L.
  • Mentha cunninghamii (Benth.) Benth.
  • Mentha dahurica Fisch. ex Benth.
  • Mentha darvasica Boriss.
  • Mentha diemenica Spreng.
  • Mentha gattefossei Maire
  • Mentha grandiflora Benth.
  • Mentha japonica (Miq.) Makino
  • Mentha laxiflora Benth.
  • mäta dlholistá (Mentha longifolia) (L.) L.
  • Mentha micrantha (Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun
  • Mentha pamiroalaica Boriss.
  • Mentha pulegium L.
  • Mentha requienii Benth.
  • Mentha royleana Wall. ex Benth.
  • Mentha satureioides R.Br.
  • mäta klasnatá (Mentha spicata) L.
  • mäta voňavá (Mentha suaveolens) Ehrh.

Krížence

The Mentha × piperita kríženec známy ako „čokoládová mäta“

Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z Plants of the World Online.[10] Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).[16] Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov.

  • Mentha × carinthiaca Host (M. arvensis × M. suaveolens)
  • mäta dalmátska (Mentha × dalmatica) Tausch (M. arvensis × M. longifolia)
  • mäta krovisková (Mentha × dumetorum)] Schult. (M. aquatica × M. longifolia)
  • Mentha × gayeri Trautm.
  • mäta jemná (Mentha × gracilis) Sole (syn. Mentha × gentilis L.; M. arvensis × M. spicata)
  • Mentha × kuemmerlei Trautm.
  • Mentha × locyana Borbás
  • Mentha × piperita L. (M. aquatica × M. spicata)
  • mäta pieporná (Mentha × pyramidalis) Ten.
  • Mentha × rotundifolia (L.) Huds. (M. longifolia × M. suaveolens)
  • Mentha × suavis Guss. (syn. Mentha × maximilianea; M. aquatica × M. suaveolens)
  • mäta praslenatá (Mentha × verticillata) L. (M. aquatica × M. arvensis)
  • mäta huňatá (Mentha × villosa) Huds. (M. spicata × M. suaveolens, also called M. nemorosa)
  • Mentha × villosa-nervata Opiz (M. longifolia × M. spicata)
  • Mentha × wirtgeniana F.W.Schultz (syn. Mentha × smithiana; M. aquatica × M. arvensis × M. spicata)

Pestovanie

Všetkým mätám sa darí v blízkosti vodných telies, jazier, riek a chladných vlhkých miest v polotieni. [11] Všeobecne platí, že mäta toleruje široké spektrum podmienok a je možné ju pestovať aj na plnom slnku.

Rastú rýchlo a zväčšujú svoj dosah pozdĺž povrchov prostredníctvom siete podzemných výbežkov. Niektoré druhy mäty sú inváznejšie ako iné a môžu vytláčať iné rastliny. Pre kontrolu jej rastu sa občas vysádza do uzavretých nádob alebo iných zábran. [11]

https://www.upjs.sk/public/media/14871/Slovnik-1.doc https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/16577-redirection


Harvard College Observatory (HCO) je inštitúcia spravujúca komplex budov a viacerých prístrojov používaných pre astronomický výskum na Harvard University Department of Astronomy. Nachádza sa v Cambridge v štáte Massachusetts v Spojených štátoch a bolo založené v roku 1839. Spolu so Smithsonian Astrophysical Observatory je súčasťou Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.

V HCO je umiestnená zbierka približne 500 000 astronomických dosiek vytvorených od polovice 80. rokov do roku 1989 (s odstupom rokov 1953 – 1968).[18] Toto 100-ročné pokrytie je jedinečným zdrojom pre štúdium časových variácií vo vesmíre. Projekt Digital Access to a Sky Century @ Harvard digitálne skenuje a archivuje tieto fotografické tabuľky. [2]


Strecha je konštrukcia alebo časť budovy, ktorá ju chráni pred počasím.[19]

Býva vodotesná a tepelnoizolačnými vlastnosťami.

Rozdeľuje sa podľa spôsobu konštrukcie, tvaru a použitým materiálov.

Voš detská alebo voš hlavová (Pediculus capitis) je ľudský ektoparazit. Parazituje výhradne na ľuďoch, vo vlasoch, kde saje krv.

Ľahko sa deteguje v spánkovej oblasti. Neprenáša vážne ochorenia. Likviduje sa hlavne opakovaným umývaním šampónmi s obsahom insekticídov.[20]


Plodolist alebo karpel (lat. carpellum) je listový útvar, premenený megasporofyl. Pri krytosemenných rastlinách je plodolist samičí pohlavný orgán, ktorý nesie vajíčka. Vajíčka sa vytvárajú na špeciálnom tkanive, placente.

V jednom kvete sa súbor karpelov, nazýva gynéceum. Jeden alebo viacero plodolistov môže zrásť a vytvárať tak jeden alebo viacero piestikov. Z jednáho plodolistu vzniká mechúrik a struk, z dvoch šešuľa a z viacerých tobolka.

[21]

  1. ↑ Invázne druhy [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2020-04-01]. Dostupné online.
  2. ↑ Antón, Mauricio. Sabertooth. Indiana University Press, 2013.
  3. ↑ TURNER, A.. 'The big cats and their fossil relatives. [s.l.] : Columbia University Press, 1997. ISBN 0-231-10229-1
  4. ↑ REUMER, J.W.F.; L. Rook; K. Van Der Borg. Late Pleistocene survival of the saber-toothed cat Homotherium in northwestern Europe. Journal of Vertebrate Paleontology, 2003, s. 260. ISSN 0272-4634. DOI: 10.1671/0272-4634(2003)23[260:LPSOTS2.0.CO;2].
  5. ↑ Rincón, A., Prevosti, F., & Parra, G. (2011). New saber-toothed cat records (Felidae: Machairodontinae) for the Pleistocene of Venezuela, and the Great American Biotic Interchange Journal of Vertebrate Paleontology, 31 (2), 468-478 DOI: 10.1080/02724634.2011.550366
  6. ↑ Sorkin, B. 2008: A biomechanical constraint on body mass in terrestrial mammalian predators. Lethaia, Vol. 41, pp. 333–347
  7. ↑ Meade, G.E. 1961: The saber-toothed cat Dinobastis serus. Bulletin of the Texas Memorial Museum 2(II), 23–60.
  8. ↑ Dušan Valent. Úspechy a pády šabľozubcov [online]. Goldman - Animal, 2011-07-02, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online.
  9. ↑ Phylogenetics of Mentha (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences. Systematic Botany, 2004, s. 959–964. DOI: 10.1600/0363644042450973.
  10. ↑ a b c d Mentha L. [online]. Royal Botanic Gardens, Kew, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „POWO_30016176-2“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  11. ↑ a b BRICKELL, Christopher; ZUK, Judith D.. The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants. New York, NY : DK Publishing, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-1943-9. S. 668.
  12. ↑ BRICKELL, Christopher; COLE, Trevor. The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers. New York, NY : DK Publishing, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-8993-7. S. 605.
  13. ↑ Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint. Journal of Essential Oil Research, January–February 2005, s. 66–70. Dostupné online [cit. 2005-05-10]. DOI: 10.1080/10412905.2005.9698833.
  14. ↑ ROSE, Francis. The Wild Flower Key. [s.l.] : Frederick Warne & Co, 1981. ISBN 978-0-7232-2419-8. S. 310.
  15. ↑ HARLEY, Raymond M.; ATKINS, Sandy; BUDANTSEV, Andrey L.. The Families and Genera of Vascular Plants. Berlin; Heidelberg, Germany : Springer-Verlag, 2004. ISBN 978-3-540-40593-1. Labiatae, s. 167–275.
  16. ↑ a b c d TUCKER, Arthur O.; NACZI, Robert F. C.. Mint: The Genus Mentha'. Boca Raton, Florida : CRC Press, Taylor and Francis Group, 2007. ISBN 978-0-8493-0779-9. Mentha: An Overview of its Classification and Relationships, s. 1–39.
  17. ↑ Flóra Slovenska. 5/1 [online]. bibdigital.rjb.csic.es, [cit. 2021-04-12]. Dostupné online.
  18. ↑ HCO Astronomical Plate Stacks [online]. . Dostupné online.
  19. ↑ DAVIES, Nikolas; JOKINIEMI, Erkki. Dictionary of Architecture and Building Construction. [s.l.] : Routledge, 2008. 726 s. ISBN 978-0-7506-8502-3. S. 318. (po anglicky)
  20. ↑ VOLF, Petr; HORÁK, Petr, a kol. Paraziti a jejich biologie. 1. vyd. Praha : Triton, 2007. 318 s. ISBN 978-80-7387-008-9. S. 274.
  21. ↑ KUBÁT, Karel; KALINA, Tomáš; KOVÁČ, Jaroslav; PECH, Karel; URBAN, Zdeněk. Botanika. 1. vyd. Praha : Scientia, 1998, c2003. ISBN 80-7183-266-9.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Vegetator/pieskovisko&oldid=7191475“