Deportácia: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
vyfajci ma |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Medzi pojmami deportácia, repatriácia, vysídľovanie je často veľmi tenká línia, prípadne sa používajú rovnakom zmysle. Vysídľovaním, repatriáciami a deportáciami z etnických, rasových či náboženských dôvodov boli a sú postihnuté desiatky miliónov ľudí na celom svete. Obzvlášť to platí v národnostne rôznorodej Európe, kde neustále dochádzalo ku kolonizáciám a presídleniam menšinových častí obyvateľstva.<ref name="JStef">Ján Štefanica: ''Odsuny a výmeny skupín obyvateľstva európskych štátov v prvej polovici 20. storočia'', Historia et theoria iuris, Roč. 2, č. 4 (2010), s. 78 – 93 [http://www.pravnedejiny.sk/file/page4_file16.pdf Dostupné online.]</ref> |
Medzi pojmami deportácia, repatriácia, vysídľovanie je často veľmi tenká línia, prípadne sa používajú rovnakom zmysle. Vysídľovaním, repatriáciami a deportáciami z etnických, rasových či náboženských dôvodov boli a sú postihnuté desiatky miliónov ľudí na celom svete. Obzvlášť to platí v národnostne rôznorodej Európe, kde neustále dochádzalo ku kolonizáciám a presídleniam menšinových častí obyvateľstva.<ref name="JStef">Ján Štefanica: ''Odsuny a výmeny skupín obyvateľstva európskych štátov v prvej polovici 20. storočia'', Historia et theoria iuris, Roč. 2, č. 4 (2010), s. 78 – 93 [http://www.pravnedejiny.sk/file/page4_file16.pdf Dostupné online.]</ref> |
||
Na začiatku dvadsiateho storočia neexistoval snáď ani jeden európsky štát s homogénnym obyvateľstvom. Pohyby osôb rôznych národností sa dotýkali takmer každého štátu v ktorom žili národnostné menšiny. Samozrejme, že najväčší vplyv na odsuny, repatriácie či deportácie mali najmä vojnové udalosti a ich konečné výsledky. Obvykle išlo o politické rozhodnutia (ako napríklad nariadenie o [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlení osôb nemeckej národnosti]] schválené v rámci dohody na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] [[2. august|2. augusta]] [[1945]]).<ref>Ján Štefanica: ''Problematika právneho postavenia národnostných menšín v európskom priestore po ukončení II. svetovej vojny a riešenie tejto otázky'', Historické právne systémy a integrácia Európy, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2011 S. 155 – 161</ref> |
Na začiatku dvadsiateho storočia neexistoval snáď ani jeden európsky štát s homogénnym obyvateľstvom. Pohyby osôb rôznych národností sa dotýkali takmer každého štátu v ktorom žili národnostné menšiny. Samozrejme, že najväčší vplyv na odsuny, repatriácie či deportácie mali najmä vojnové udalosti a ich konečné výsledky. Obvykle išlo o politické rozhodnutia (ako napríklad nariadenie o [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlení osôb nemeckej národnosti]] schválené v rámci dohody na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] [[2. august|2. augusta]] [[1945]]).<ref>Ján Štefanica: ''Problematika právneho postavenia národnostných menšín v európskom priestore po ukončení II. svetovej vojny a riešenie tejto otázky'', Historické právne systémy a integrácia Európy, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2011 S. 155 – 161</ref> vyfajci ma |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 09:14, 2. máj 2021
Deportácia je násilné premiestnenie alebo vysťahovanie obyvateľstva zo svojich domovov, často do cudzieho prostredia a s obmedzením voľnosti pohybu. Deportácie mávajú často podobu trestu a osoby sú pri nich často presúvané do odľahlých oblastí, zaostalejších končín, trestaneckých kolónií, koncentračných táborov alebo podobne.
Medzi pojmami deportácia, repatriácia, vysídľovanie je často veľmi tenká línia, prípadne sa používajú rovnakom zmysle. Vysídľovaním, repatriáciami a deportáciami z etnických, rasových či náboženských dôvodov boli a sú postihnuté desiatky miliónov ľudí na celom svete. Obzvlášť to platí v národnostne rôznorodej Európe, kde neustále dochádzalo ku kolonizáciám a presídleniam menšinových častí obyvateľstva.[1]
Na začiatku dvadsiateho storočia neexistoval snáď ani jeden európsky štát s homogénnym obyvateľstvom. Pohyby osôb rôznych národností sa dotýkali takmer každého štátu v ktorom žili národnostné menšiny. Samozrejme, že najväčší vplyv na odsuny, repatriácie či deportácie mali najmä vojnové udalosti a ich konečné výsledky. Obvykle išlo o politické rozhodnutia (ako napríklad nariadenie o vysídlení osôb nemeckej národnosti schválené v rámci dohody na Postupimskej konferencii 2. augusta 1945).[2] vyfajci ma
Referencie
- ↑ Ján Štefanica: Odsuny a výmeny skupín obyvateľstva európskych štátov v prvej polovici 20. storočia, Historia et theoria iuris, Roč. 2, č. 4 (2010), s. 78 – 93 Dostupné online.
- ↑ Ján Štefanica: Problematika právneho postavenia národnostných menšín v európskom priestore po ukončení II. svetovej vojny a riešenie tejto otázky, Historické právne systémy a integrácia Európy, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2011 S. 155 – 161
|
Tento článok týkajúci sa práva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |