Neutrónová hviezda: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odobraných 5 323 bajtov ,  pred 11 mesiacmi
Odstránenie sekcie História objavov. K histórii objavov neutrónových hviezd sa vrátim až potom, keď nazbieram detailnejšie informácie ohľadom objavu prvého pulzaru.
(Napísanie o binárnych systémoch (budú ešte ďalšie).)
(Odstránenie sekcie História objavov. K histórii objavov neutrónových hviezd sa vrátim až potom, keď nazbieram detailnejšie informácie ohľadom objavu prvého pulzaru.)
[[Súbor:Moving heart of the Crab Nebula.jpg|náhľad|Neutrónová hviezda v srdci [[Krabia hmlovina|Krabej hmloviny]]. ]]
'''Neutrónová hviezda''' je vesmírny objekt s extrémnou hustotou, ktorý vznikne po výbuchu [[supernova|supernovy]]. Je to degenerovaná hviezda z neutrónového plynu a predstavuje záverečné štádium vývoja hmotných [[hviezda|hviezd]]-nadobrov, ktoré dosahujú približne 20 násobok hmotnosti Slnka. V ich vnútri dochádza k postupnej syntéze ľahších prvkov na ťažšie, po vzniku železa exploduje hviezda vo výbuchu supernovy a jej jadro je stlačené do neutrónovej hviezdy s extrémnou hustotou. Myslíme si, že na rozdiel od čiernych dier, či iných hypotetických objektov, ktoré ešte neboli experimentálne potvrdené, sú práve neutrónové hviezdy tímy najmenšími a zároveň najhustejšími objektami vo vesmíre. Pozorované neutrónové hviezdy dosahujú na svojom povrchu približne 6 000 Kelvinov. Ich magnetické a gravitačné polia sú miliárd krát silnejšie ako má Zem.
 
Hmotnosť neutrónových hviezdy je vždy väčšia, ako 1,4 [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]], ale menšia, než 3 hmotnosti Slnka. Po prekročení 3-násobku hmotnosti Slnka ([[Oppenheimerova-Volkoffova medza]]), by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku objektu s extrémne silnou gravitáciou – [[čierna diera|čiernej diery]].
 
Do tejto kategórie sa radia binárne systémy, dosahujúce intenzívneho žiarenie v röntgenovej oblasti spektra, kde hviezdna zložka pozostáva z hviezd kategórie O-B, alebo modrých superobrov. Jedným z röntgenových dvojhviezd s vysokou hmotnosťou je napríklad Cygnus X-1, ktorý bol prvým identifikovaným kandidátom na čiernu dieru.
 
== História objavov ==
Pojem neutrónová hviezda prvý krát použili [[Astrofyzika|astrofyzici]] [[Wilhelm Heinrich Walter Baade|Walter Baade]] a [[Fritz Zwicky]] na stretnutí Americkej fyzikálnej spoločnosti v decembri [[1993]], kedy zdôraznili, že po [[Explózia|výbuchu]] hmotnej [[Hviezda|hviezdy]] ([[Supernova|výbuch supernovy]]) by sa hviezda mohla premeniť na hviezdu, ktorá by pozostávala z extrémne tesne nabalených [[Neutrón|neutrónov]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Possible Existence of a Neutron|url=https://www.nature.com/articles/129312a0|periodikum=Nature|dátum=1932-02|dátum prístupu=2021-04-04|ročník=129|číslo=3252|strany=312–312|issn=1476-4687|doi=10.1038/129312a0|jazyk=en|meno=J.|priezvisko=Chadwick}}</ref> V článku z roku 1934 píšu:<blockquote>''"So všetkou pokorou sme dospeli k názoru, že supernova predstavuje prechod medzi bežnou hviezdou a neutrónovou hviezdou."'' </blockquote>V tej dobe sa ale uvažovalo, že neutrónové hviezdy sú až príliš slabé na to, aby ich bolo s vtedajšou technikov možné detegovať. Hneď na to boli však rádioastronónom [[Antony Hewish|Antony Hewisom]] a jeho výskumnou asistentkou [[Jocelyn Burnellová|Jocelyn Bellovou]] v [[Cambridge|Cambridgi]] zachytené krátke, no zato po určitých časových intervaloch opakujúce sa rádiové impulzy z [[Pulzar|pulzaru]]. Išlo o naozaj prevratný objav a jeden z prvých dôkazov, že neutrónové hviezdy skutočne existujú. V roku 1974 bola preto Hewisovi udelená [[Nobelova cena]] za fyziku, hoci bez Jocelyn Bellovej, ktorá sa na objave predtým podieľala.
[[Súbor:Chart Showing Radio Signal of First Identified Pulsar, crop & rotate.jpg|náhľad|Záznam dát z registračnej pásky, ktorú vyhotovila Jocelyn Bellová v roku 1697. ]]
Neskôr sa ukázalo, že nezvyčajný zdroj, ktorý v roku [[1965]] objavili [[Antonius Hewish]] a [[Samuel Okoye]] v strede [[Krabia hmlovina|Krabej hmloviny]], je v skutočnosti pulzar (známy ako aj krabí pulzar), ktorý bol výsledkom výbuchu [[Supernova|supernovy]] v roku [[1054]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = HEWISH, A., OKOYE, S.
| odkaz na autora =
| titul = Evidence for an Unusual Source of High Radio Brightness Temperature in the Crab Nebula
| url = https://www.nature.com/articles/207059a0
| vydavateľ = nature.com
| dátum vydania = 1965-07-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2021-04-07
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
V roku [[1967]] [[Jocelyn Bell Burnell]] a [[Antony Hewish]] objavili pravidelné rádiové impulzy z pulzaru [[PSR B1919+21]], ktorý bol neskôr interpretovaný ako izolovaná rotujúca neutrónová hviezda. Skúmaním tohto pulzaru sa zistilo, že zdrojom energie pulzaru je práve rotačná [[energia]] neutrónovej hviezdy.
 
V roku [[1971]] boli Herbert Gurskym, Riccardo Giacconim, R. Levinsonom, Ed Kelloggom, H. Tananbaumom a E. Schreierom objavené 4,8 sekundové pulzácie v súhvezdí [[Centaurus (súhvezdie)|Centaurus]], [[Cen X-3]], čo definovali ako vznik horúcej neutrónovej hviezdy.
 
V roku [[1974]] [[Joseph Hooton Taylor|Joseph Taylor]] a [[Russell Alan Hulse|Russell Hulse]] objavili prvý binárny pulzar [[PSR 1913+16]], ktorý sa skladá z dvoch neutrónových hviezd, jednej z nich považovaná za pulzar, ktoré sa navzájom obiehali. Na základe všeobecnej teórie relativity predpovedali, že takéto masívne objekty vyžarujú do [[Časopriestor|časopriestoru]] [[Gravitačná vlna|gravitačné vlny]] a tak by sa ich dráha mala postupom času rozpadať-čo bolo aj skutočne pozorované a v roku [[1993]] im bola udelená [[Nobelova cena]] za fyziku. <ref>{{Citácia knihy|titul=Neutron Stars 1: Equation of State and Structure|url=https://books.google.sk/books?id=fgj_TZ06niYC&pg=PA474&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Springer Science & Business Media|rok=2007-12-06|isbn=978-0-387-47301-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: fgj_TZ06niYC|meno=P.|priezvisko=Haensel|meno2=A. Y.|priezvisko2=Potekhin|meno3=D. G.|priezvisko3=Yakovlev}}</ref>
 
Prvý milisekundový pulzar, označený ako [[PSR B1937+21]] bol objavený [[Donom Backer|Donom Backerom]] a jeho kolegami v roku [[1982]]. Tento pulzar sa otočí 642-krát za sekundu, čo z neho robilo najrýchlejšie otáčajúci pulzar až do objavu pulzaru [[PSR J1748-2446ad]], ktorý sa otočí 700-krát za sekundu.
 
V roku [[2003]] [[Marta Burgayová]] a jej kolegovia objavili objekt [[PSR J0737−3039]]. Ide zatiaľ o jediný objavený dvojsystém neutrónových hviezd, kde obe zložky tvoria pulzary.
 
V auguste [[2017]] detektory [[Virgo (detektor)|Virgo]] a [[LIGO]] prvýkrát zistili [[gravitačné vlny]], ktoré boli produkované kolíziou neutrónových hviezd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LIGO Detection of Colliding Neutron Stars Spawns Global Effort to Study the Rare Event|url=https://www.ligo.caltech.edu/news/ligo20171016|vydavateľ=LIGO Lab {{!}} Caltech|dátum prístupu=2021-04-04}}</ref>
 
V roku [[2019]] objavili jednu z najťažších neutrónových hviezd. Ide o objekt [[PSR J0740+6620]] milisekundový [[Pulzar|pulzar,]] ktorý váži približne 2,14-krát viac ako Slnko a nachádza sa v binárnom systéme s [[Biely trpaslík|bielym trpaslíkom]] cca 4 600 svetelných rokov od Zeme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=H. T. Cromartie|odkaz na autora=|titul=Relativistic Shapiro delay measurements of an extremely massive millisecond pulsar|url=https://www.nature.com/articles/s41550-019-0880-2|vydavateľ=nature.com|dátum vydania=16. september 2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-09-19|miesto=|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Millisecond pulsar PSR J0740+6620 has a white dwarf companion with helium atmosphere, study suggests|url=https://phys.org/news/2019-03-millisecond-pulsar-psr-j07406620-white.html|vydavateľ=phys.org|dátum prístupu=2021-04-03|jazyk=en}}</ref>
 
== Video-Galéria ==
<gallery widths="150" heights="170">
Súbor:Neutron star collision.ogv|KolíziaSimulácia ''kolízie'' dvoch neutrónových hviezd.
Súbor:Neutron Star Manhattan.ogv
</gallery>
51

úprav

Navigačné menu