Oxidačné číslo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: prvá úprava redaktora vizuálny editor
Bez shrnutí editace
Značky: vrátené vulgarizmy; slang vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
'''Oxidačné číslo''', '''mocenstvo''' alebo '''oxidačný stupeň''', alebo '''oxidačný stav''' je veličina, vyjadrujúca skutočný náboj [[Ión (častica)|častice]] v jednotkách [[Elementárny náboj|elementárneho náboja]] (napr. [[katión]] Rb<sup>+</sup> má oxidačné číslo I), príp. hypotetický náboj atómu viazaného v [[Chemická zlúčenina|zlúčenine]]. Hypotetický náboj sa určí tak, že sa väzbové [[elektrón]]y zdieľané dvojicou viazaných atómov priradia [[Elektronegativita|elektronegatívnejšiemu]] atómu z dvojice (napr. [[hliník]] v [[Oxid hlinitý|oxide hlinitom]] má oxidačné číslo III a [[kyslík]] -II - Al<sub>2</sub><sup>III</sup>O<sub>3</sub><sup>-II</sup>). Taktiež je možné priradiť oxidačné číslo aj skupine atómov (napr. [[fosforečnan]]ový [[anión]] PO<sub>4</sub><sup>3-</sup> má oxidačné číslo -III).
'''Oxidačné číslo''', '''mocenstvo''' alebo '''oxidačný stupeň''', alebo '''oxidačný stav''' je veličina, vyjadrujúca skutočný náboj [[Ión (častica)|častice]] v jednotkách [[Elementárny náboj|elementárneho náboja]] (napr. [[katión]] Rb<sup>+</sup> má oxidačné číslo I), príp. hypotetický náboj atómu viazaného v [[Chemická zlúčenina|zlúčenine]]. Hypotetický náboj sa určí tak, že sa väzbové [[elektrón]]y zdieľané dvojicou viazaných atómov priradia [[Elektronegativita|elektronegatívnejšiemu]] atómu z dvojice (napr. [[hliník]] v [[Oxid hlinitý|oxide hlinitom]] má oxidačné číslo III a [[kyslík]] -II - Al<sub>2</sub><sup>III</sup>O<sub>3</sub><sup>-II</sup>). Taktiež je možné priradiť oxidačné číslo aj skupine atómov (napr. [[fosforečnan]]ový [[anión]] PO<sub>4</sub><sup>3-</sup> má oxidačné číslo -III).


Oxidačné číslo nie je skutočná fyzikálna veličina, slúži len ako pomôcka (hlavne) pri tvorbe názvoslovia anorganických zlúčenín. Jeho hodnota sa zapisuje [[Rímske číslice|rímskymi číslicami]] ako horný index napravo od atómu (resp. skupiny atómov) a pohybuje sa v intervale od -IV do VIII, v prípade skupiny atómov aj viac - napr. X pre skupinu (S<sub>4</sub>)<sup>X</sup> v tetrationanovom anióne S<sub>4</sub>O<sub>6</sub><sup>2-</sup>.
Oxidačné číslo nie je skutočná fyzikálna veličina, slúži len ako pomôcka (hlavne) pri tvorbe názvoslovia anorganických zlúčenín. Jeho hodnota sa zapisuje [[Rímske číslice|rímskymi číslicami]] ako horný index napravo od atómu (resp. skupiny atómov) a pohybuje sa v intervale od -IV do VIII, v prípade skupiny atómov aj viac - napr. X pre skupinu (S<sub>4</sub>)<sup>X</sup> v tetrationanovom anióne S<sub>4</sub>O<sub>6</sub><sup>2-</sup>. Si kokot


== Pravidlá stanovenia oxidačného čísla ==
== Pravidlá stanovenia oxidačného čísla ==

Verzia z 09:48, 13. jún 2021

Oxidačné číslo, mocenstvo alebo oxidačný stupeň, alebo oxidačný stav je veličina, vyjadrujúca skutočný náboj častice v jednotkách elementárneho náboja (napr. katión Rb+ má oxidačné číslo I), príp. hypotetický náboj atómu viazaného v zlúčenine. Hypotetický náboj sa určí tak, že sa väzbové elektróny zdieľané dvojicou viazaných atómov priradia elektronegatívnejšiemu atómu z dvojice (napr. hliník v oxide hlinitom má oxidačné číslo III a kyslík -II - Al2IIIO3-II). Taktiež je možné priradiť oxidačné číslo aj skupine atómov (napr. fosforečnanový anión PO43- má oxidačné číslo -III).

Oxidačné číslo nie je skutočná fyzikálna veličina, slúži len ako pomôcka (hlavne) pri tvorbe názvoslovia anorganických zlúčenín. Jeho hodnota sa zapisuje rímskymi číslicami ako horný index napravo od atómu (resp. skupiny atómov) a pohybuje sa v intervale od -IV do VIII, v prípade skupiny atómov aj viac - napr. X pre skupinu (S4)X v tetrationanovom anióne S4O62-. Si kokot

Pravidlá stanovenia oxidačného čísla

Pre stanovenie oxidačných čísel v časticiach (látkach) treba vychádzať z hodnôt elektronegativít jednotlivých prvkov, zo vzorca a z definície, že súčet oxidačných čísel jednotlivých atómov častice (látky) sa rovná celkovému náboju častice (látky). Pre určenie hodnoty oxidačného čísla ďalej platia nasledovné pravidlá (skôr uvedené pravidlo je nadradené neskôr uvedenému):

  1. v prvkoch je hodnota oxidačného čísla rovná 0,
  2. atóm fluóru v zlúčeninách má hodnotu oxidačného čísla vždy -I,
  3. oxidačné číslo alkalických kovov je vždy I,
  4. oxidačné číslo kovov alkalických zemín, berýlia, horčíka, kadmia a zinku je vždy II,
  5. vodík má oxidačné číslo I, ak je viazaný s nekovom, príp. polokovom, ak je však viazaný s kovom, má oxidačné číslo -I,
  6. kyslík má v zlúčeninách oxidačné číslo -II, výnimku tvoria peroxidy (O2)-II, hyperoxidy (O2)-I, ozonidy (O3)-I a zlúčeniny kyslíka s fluórom.

Prípony oxidačných čísel

Oxidačné číslo Prípona
I -ný
II -natý
III -itý
IV -ičitý
V -ičný / -ečný
VI -ový
VII -istý
VIII -ičelý
IX -utý1

Poznámky

^1  zatiaľ ide iba o návrh[1]

Zdroj

  • Šima, J., Koman M., Kotočová A., Segľa P., Tatarko M., Valigura D., a kol. Anorganická chémia, Vydavateľstvo STU Bratislava, 2006
  1. Galamboš Michal; Tatiersky Jozef; Rosskopfová Oľga; Kufčáková Jana. Názvoslovie anorganických látok. Bratislava : [s.n.], 2011. 162 s. ISBN 978-80-223-2966-8.