Džódhpur: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorené prekladom stránky „Džódhpur
 
d Doplnil som odkazy v dátumoch
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox sídlo|vlajka=|znak=|mapa=|rozloha=95,50|starosta=Dr. Om Kumari Gehlot|web=jodhpur.rajasthan.gov.in|PSČ=342001}}'''Džódhpur''' je druhým najväčším mestom v indickom štáte [[Radžastan]]. Žije v ňom viac ako 1 000 000 obyvateľov. Predtým to bolo hlavné mesto kráľovstva Márvár. Džódhpur je populárna turistická destinácia. Pre turistov ponúka k videniu mnoho palácov, pevností a chrámov. Je situovaný v prekrásnej, i keď drsnej krajine na východnom okraji [[Thárská púšť|Thárskej púšte]].
{{Infobox sídlo|vlajka=|znak=|mapa=|rozloha=95,50|starosta=Dr. Om Kumari Gehlot|web=jodhpur.rajasthan.gov.in|PSČ=342001}}'''Džódhpur''' je druhým najväčším mestom v indickom štáte [[Radžastan]]. Žije v ňom viac ako 1 000 000 obyvateľov. Predtým to bolo hlavné mesto kráľovstva [[Márvár]]. Džódhpur je populárna turistická destinácia. Pre turistov ponúka k videniu mnoho palácov, pevností a chrámov. Je situovaný v prekrásnej, i keď drsnej krajine na východnom okraji [[Thárská púšť|Thárskej púšte]].


Mesto býva označované ako "slnečné mesto" pre svoje slnečné počasie, ktoré až na výnimky v oblasti vládne po celý rok. Občas býva tiež nazývané "modrej mesto," a to pre modrú farbu väčšiny domov v starej časti mesta. Džódhpur leží blízko geografického stredu [[Radžastan|Rádžasthán]], čo ho robí výhodnou základňou pre výlety v tejto oblasti. Vďaka svojej strategickej polohe tiež hostí silnú leteckú základu indickej armády a ďalšie vojenské jednotky.
Mesto býva označované ako "slnečné mesto" pre svoje slnečné počasie, ktoré až na výnimky v oblasti vládne po celý rok. Občas býva tiež nazývané "modrej mesto," a to pre modrú farbu väčšiny domov v starej časti mesta. Džódhpur leží blízko geografického stredu [[Radžastan|Rádžasthán]], čo ho robí výhodnou základňou pre výlety v tejto oblasti. Vďaka svojej strategickej polohe tiež hostí silnú leteckú základu indickej armády a ďalšie vojenské jednotky.
Riadok 6: Riadok 6:
Táto oblasť bola zhruba od 6. do 12. storočia súčasťou Gurdžar - Pratiharskej ríše.
Táto oblasť bola zhruba od 6. do 12. storočia súčasťou Gurdžar - Pratiharskej ríše.
[[Súbor:Meherangarh_Fort_1.jpg|vľavo|náhľad| Pevnosť Mehrangarh]]
[[Súbor:Meherangarh_Fort_1.jpg|vľavo|náhľad| Pevnosť Mehrangarh]]
Samotný Džódhpur bol založený roku 1459 Rao (kráľom) Džódhou, vodcom rádžputského klanu Rathore. Rao Džódha dobyl okolitú oblasť a založil tak štát, ktorý dostal meno [[Márvár]]. Pôvodným hlavným mestom jeho panstva bol susedné Mandor, ale ešte za života Rao Džódhy prevzal túto úlohu Džódhpuru. Mesto malo už vtedy strategicky významnú polohu na ceste spájajúcej [[Dillí]] a [[Gudžarát]]. Z tejto výhodnej polohy mesto ťažilo, najmä vďaka kvitnúcemu obchodu s ópiom, meďou a hodvábom, ďatľami a kávou. Neskôr sa krajina stala vazalským štátom [[Mughali|mughalského panstva]], udržala si však istú mieru autonómie. Niekoľko džódhpurských kráľov sa v mughalskej armáde preslávilo ako generáli, napríklad maharadža [[Džasvant Singh]]. Obyvatelia Džódhpuru zo styku s Mughalov ťažili, najmä vďaka Mughalom sa k nim dostávali novinky z okolitého sveta, nové umelecké alebo architektonické štýly, a nové príležitosti sa chopili aj miestni obchodníci, ktorí začali exportovať svoj tovar do celej severnej Indie.
Samotný Džódhpur bol založený roku [[1459]] Rao (kráľom) Džódhou, vodcom rádžputského klanu Rathore. Rao Džódha dobyl okolitú oblasť a založil tak štát, ktorý dostal meno [[Márvár]]. Pôvodným hlavným mestom jeho panstva bol susedné Mandor, ale ešte za života Rao Džódhy prevzal túto úlohu Džódhpuru. Mesto malo už vtedy strategicky významnú polohu na ceste spájajúcej [[Dillí]] a [[Gudžarát]]. Z tejto výhodnej polohy mesto ťažilo, najmä vďaka kvitnúcemu obchodu s ópiom, meďou a hodvábom, ďatľami a kávou. Neskôr sa krajina stala vazalským štátom [[Mughali|mughalského panstva]], udržala si však istú mieru autonómie. Niekoľko džódhpurských kráľov sa v mughalskej armáde preslávilo ako generáli, napríklad maharadža [[Džasvant Singh]]. Obyvatelia Džódhpuru zo styku s Mughalov ťažili, najmä vďaka Mughalom sa k nim dostávali novinky z okolitého sveta, nové umelecké alebo architektonické štýly, a nové príležitosti sa chopili aj miestni obchodníci, ktorí začali exportovať svoj tovar do celej severnej Indie.


Roku [[1679]] došlo k veľkému sváru a bojom o vládu nad mestom aj štátom a krajinu začal priamo spravovať nový mughalský cisár [[Aurangzeba]]. Po jeho smrti v roku [[1707]] sa na trón vrátil právoplatný panovník, ale džódhpurský dvor bol natoľko oslabený intrigami, že namiesto využitia okolností pre čo najväčší prospech štátu oficiálne pozval do krajiny vojská susedných Marathov. Vodca ich vojská do Džódhpuru vstúpil roku [[1755]], ale čoskoro po príchode sa stal obeťou atentátu. Tým paradoxne získal Džódhpuru na krátku dobu nezávislosť, ale čoskoro moc nad celou oblasťou opäť prevzali Mughalovia. Po ich oslabení tento štát dobrovoľne uzavrel spojeneckú alianciu s Britmi a stal sa súčasťou Britskej Indie. Toto obdobie prinieslo Džódhpuru dlho očakávanú stabilitu, územia vtedajšieho štátu Džódhpuru sa nebývalo rozrástlo (23 543 m <sup>2</sup> a populácie 4 473 759 v roku [[1901]]) a Džódhpur sa stal najväčším a najbohatším centrom v oblasti.
Roku [[1679]] došlo k veľkému sváru a bojom o vládu nad mestom aj štátom a krajinu začal priamo spravovať nový mughalský cisár [[Aurangzeba]]. Po jeho smrti v roku [[1707]] sa na trón vrátil právoplatný panovník, ale džódhpurský dvor bol natoľko oslabený intrigami, že namiesto využitia okolností pre čo najväčší prospech štátu oficiálne pozval do krajiny vojská susedných Marathov. Vodca ich vojská do Džódhpuru vstúpil roku [[1755]], ale čoskoro po príchode sa stal obeťou atentátu. Tým paradoxne získal Džódhpuru na krátku dobu nezávislosť, ale čoskoro moc nad celou oblasťou opäť prevzali Mughalovia. Po ich oslabení tento štát dobrovoľne uzavrel spojeneckú alianciu s Britmi a stal sa súčasťou Britskej Indie. Toto obdobie prinieslo Džódhpuru dlho očakávanú stabilitu, územia vtedajšieho štátu Džódhpuru sa nebývalo rozrástlo (23 543 m <sup>2</sup> a populácie 4 473 759 v roku [[1901]]) a Džódhpur sa stal najväčším a najbohatším centrom v oblasti.

Verzia z 17:51, 20. jún 2021

Džódhpur
sídlo
Rozloha 95,50 km² (9 550 ha)
Starosta Dr. Om Kumari Gehlot
PSČ 342001
Webová stránka: jodhpur.rajasthan.gov.in
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Džódhpur je druhým najväčším mestom v indickom štáte Radžastan. Žije v ňom viac ako 1 000 000 obyvateľov. Predtým to bolo hlavné mesto kráľovstva Márvár. Džódhpur je populárna turistická destinácia. Pre turistov ponúka k videniu mnoho palácov, pevností a chrámov. Je situovaný v prekrásnej, i keď drsnej krajine na východnom okraji Thárskej púšte.

Mesto býva označované ako "slnečné mesto" pre svoje slnečné počasie, ktoré až na výnimky v oblasti vládne po celý rok. Občas býva tiež nazývané "modrej mesto," a to pre modrú farbu väčšiny domov v starej časti mesta. Džódhpur leží blízko geografického stredu Rádžasthán, čo ho robí výhodnou základňou pre výlety v tejto oblasti. Vďaka svojej strategickej polohe tiež hostí silnú leteckú základu indickej armády a ďalšie vojenské jednotky.

História

Táto oblasť bola zhruba od 6. do 12. storočia súčasťou Gurdžar - Pratiharskej ríše.

Pevnosť Mehrangarh

Samotný Džódhpur bol založený roku 1459 Rao (kráľom) Džódhou, vodcom rádžputského klanu Rathore. Rao Džódha dobyl okolitú oblasť a založil tak štát, ktorý dostal meno Márvár. Pôvodným hlavným mestom jeho panstva bol susedné Mandor, ale ešte za života Rao Džódhy prevzal túto úlohu Džódhpuru. Mesto malo už vtedy strategicky významnú polohu na ceste spájajúcej Dillí a Gudžarát. Z tejto výhodnej polohy mesto ťažilo, najmä vďaka kvitnúcemu obchodu s ópiom, meďou a hodvábom, ďatľami a kávou. Neskôr sa krajina stala vazalským štátom mughalského panstva, udržala si však istú mieru autonómie. Niekoľko džódhpurských kráľov sa v mughalskej armáde preslávilo ako generáli, napríklad maharadža Džasvant Singh. Obyvatelia Džódhpuru zo styku s Mughalov ťažili, najmä vďaka Mughalom sa k nim dostávali novinky z okolitého sveta, nové umelecké alebo architektonické štýly, a nové príležitosti sa chopili aj miestni obchodníci, ktorí začali exportovať svoj tovar do celej severnej Indie.

Roku 1679 došlo k veľkému sváru a bojom o vládu nad mestom aj štátom a krajinu začal priamo spravovať nový mughalský cisár Aurangzeba. Po jeho smrti v roku 1707 sa na trón vrátil právoplatný panovník, ale džódhpurský dvor bol natoľko oslabený intrigami, že namiesto využitia okolností pre čo najväčší prospech štátu oficiálne pozval do krajiny vojská susedných Marathov. Vodca ich vojská do Džódhpuru vstúpil roku 1755, ale čoskoro po príchode sa stal obeťou atentátu. Tým paradoxne získal Džódhpuru na krátku dobu nezávislosť, ale čoskoro moc nad celou oblasťou opäť prevzali Mughalovia. Po ich oslabení tento štát dobrovoľne uzavrel spojeneckú alianciu s Britmi a stal sa súčasťou Britskej Indie. Toto obdobie prinieslo Džódhpuru dlho očakávanú stabilitu, územia vtedajšieho štátu Džódhpuru sa nebývalo rozrástlo (23 543 m 2 a populácie 4 473 759 v roku 1901) a Džódhpur sa stal najväčším a najbohatším centrom v oblasti.

Podnebie

Klíma v Džódhpure je všeobecne veľmi teplá a suchá, ale aj tu od konca júna do septembra nastáva obdobie dažďov s priemerným množstvom zrážok 360 mm. Teploty dosahujú extrémnych hodnôt najmä v období od apríla do júna, kým nie sú zmiernené monzúnovými dažďami. Takéto dažde ale výrazne zvýšia inokedy nízku vlhkosť vzduchu a pobyt v oblasti po zvyšok leta príliš neznepríjemňujú.

Zaujímavé miesta

Palác Umaid Bhawan

Palác Umaid Bhawan je jedným z najimpozantnejších palácov, ale tiež jedným z najnovších. Tento kráľovský monument v štýle art deco vznikal zvláštnym spôsobom - na jeho stavbe boli zamestnaní ľudia počas dlhého obdobia sucha. K jeho výstavbe bolo použitých viac ako 90 000 m 2 mramoru a pre dosiahnutie zvláštnych efektov bol tiež použitý špeciálny druh pieskovca nazývaný Chittar. Tento stavebný projekt zamestnával počas pätnástich rokov 5000 ľudí (v rokoch 1929-1943).

Palác je pomenovaný po svojom staviteľovi, maharádžovi Umaid Singhovi (1876-1947), ktorý bol tiež zhodou okolností prezidentom Britskej kráľovskej spoločnosti architektov. Objekt má celkom 347 miestností, je najväčšou súkromnou rezidenciou na svete a v súčasnosti časť slúži ako luxusný hotel a malé múzeum.

Pevnosť Mehrangarh

Pevnosť Mehrangarh leží na predmestí Džódhpur na asi 125 metrov vysokom kopci. Je to jedna z najväčších pevností v Indii a naozajstná dominanta mesta. Jej stavbu začal už roku 1459 Rao Džódha, zakladateľ Džódhpuru, však nejzachovanejšia časť je z obdobia vlády Džasvanta Singha (1638-1678). Pevnostné hradby dosahujú výšku až 36 metrov a šírku až 21 metrov. Sú na nich k videniu pekne zachované dobová delá, ale dnes ponúkajú predovšetkým nádherný výhľad na mesto.

Džasvant Thada

Džasvant Thada

Džasvant Thada je pamätník z bieleho mramoru postavený roku 1899 Sardar Singhom ako spomienka na maharadžov Džasvant Singha II. Pamätník je zložito zdobený rôznymi ornamentami vytesanými do mramoru. Tieto mramorové dosky sú veľmi tenké, takže sálajú teplo keď sa do nich opiera slnko. K pamätníku patria tiež dve ďalšie hrobky a Džasvant Thada je tiež tradičným miestom pre kremáciu džódhpurskej aristokracie. V prízemí stavby sa nachádza balkón, záhrada a tiež malé jazero.

Odkazy

V tomto článku bol použitý preklad textu z článku Džódhpur na českej Wikipédii.

Referencie

https://www.india.gov.in/

https://bubo.sk/india/zaujimave-miesta

Externé odkazy