Paul McCartney: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 11 340 bajtov ,  pred 3 mesiacmi
→‎1960–1970: The Beatles: rozšírenie a úprava podľa enwiki
(→‎1960–1970: The Beatles: rozšírenie a úprava podľa enwiki)
V roku 1961 Stuart Sutcliffe od The Baeatles odišiel a McCartney sa, bez ohľadu na to či má o to záujem, stal v kapele basgitaristom.<ref>{{harvbz|Miles|1997|p=74}}: McCartney: "Nobody wants to play bass, or nobody did in those days".;{{harvbz|Gould|2007|p=89}}: On McCartney playing bass when Sutcliffe was indisposed., {{harvbz|Gould|2007|p=94}}: "Sutcliffe gradually began to withdraw from active participation in the Beatles, ceding his role as the group's bassist to Paul McCartney".</ref> Keď boli v Hamburgu, nahrávali po prvý raz aj profesionálne. Na nahrávke singlu „My Bonnie“ od anglického speváka [[Tony Sheridan|Tonyho Sheridana]] sú označení ako jeho sprievodná kapela, ktorú nazvali The Beat Brothers.{{sfn|Spitz|2005|pp=249–251}} Toto nahrávanie na nich upriamilo pozornosť [[Brian Epstein|Briana Epsteina]], ktorý sa stal kľúčovou postavou v ich ďalšom vývoji a v napredovaní ich komerčného úspechu. Epstein sa ich manažérom stal v januári 1962.{{sfn|Miles|1997|pp=84–88}} V auguste sa k nim pripojil [[Ringo Starr]] a skupina mala svoj prvý hit „[[Love Me Do]]“, ktorý sa stal populárnym v Spojenom kráľovstve v roku 1963 a o rok neskôr aj v SPojených štátoch. Hystéria fanúšikov ich kapely sa stala známou ako „[[Beatlemánia]]“ a tlač niekedy označovala McCartneyho ako „roztomilého Beatle“.<ref>{{harvbz|Lewisohn|1992|p=59}}: "Love Me Do", {{harvbz|Lewisohn|1992|p=75}}: Replacing Best with Starr., {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=88–94}}: "Beatlemania" in the UK., {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=136–140}}: "Beatlemania" in the US; {{harvbz|Miles|1997|p=470}}: the cute Beatle; {{harvbz|Spitz|2005|p=330}}: Starr joining the Beatles in August 1962.</ref> V roku 1963 skupina The Beatles vydala dva štúdiové albumy: ''[[Please Please Me]]'' a ''[[With the Beatles]]''. Ďalšie dva nasledovali v roku 1964: ''[[A Hard Day’s Night (album)|A Hard Day's Night]]'' a ''[[Beatles for Sale]]''.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} McCartney bol spolu s Lennonom spoluautorom mnohých ich vtedajších najväčších hitov, napríklad aj „[[I Saw Her Standing There]]“, „[[She Loves You]]“, „[[I Want to Hold Your Hand]]“ (1963) a „[[Can't Buy Me Love]]“ (1964).<ref>For song authorship see: {{harvbz|Harry|2002|p=90}}: "Can't Buy Me Love", {{harvbz|Harry|2002|p=439}}: "I Saw Her Standing There"; {{harvbz|Harry|2000a|pp=561–562}}: "I Want to Hold Your Hand"; and {{harvbz|MacDonald|2005|pp=66–68}}: "I Saw Her Standing There", {{harvbz|MacDonald|2005|pp=83–85}}: "She Loves You", {{harvbz|MacDonald|2005|pp=99–103}}: "I Want to Hold Your Hand", {{harvbz|MacDonald|2005|pp=104–107}}: "Can't Buy Me Love", {{harvbz|MacDonald|2005|pp=171–172}}; For release dates, US and UK peak chart positions of the preceding songs see: {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=350–351}}.</ref>
 
V auguste 1965 skupina The Beatles vydala McCartneyovu skladbu „[[Yesterday]]“, pri ktorej nahrávaní bolo použité [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové kvarteto]]. Skladba sa nachádza medzi skladbami na albume ''[[Help! (album)|Helpi!]]''. Táto pieseň bola prvou nahrávkou skupiny, na ktorej použili prvky prevzaté z [[Klasická hudba|klasickej hudby]] a bola aj prvou, pri ktorej bolo zaznamenané autorstvo len od jedného člena kapely.<ref>{{harvbz|Buk|1996|p=51}}: Their first recording that involved only a single band member; {{harvbz|Gould|2007|p=278}}: The group's first recorded use of classical music elements in their music.</ref> Pieseň „Yesterday“ sa stala skladbou, z ktorej v histórii populárnej hudby vyšlo najviac registrovaných [[Cover verzia|coververzií]].<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|pp=157–158}}: "Yesterday" as the most covered song in history.</ref> Neskôr v tom isto roku, počas nahrávania albumu ''[[Rubber Soul]]'', začal v skupine Paul McCartney v dovtedajšej hudobnej dominancii nahrádzať Johna Lennona. Muzikológ Ian MacDonald o tom píše: „Od [1965] ... [McCartney] bol v popredí nielen ako skladateľ piesní, ale aj ako inštrumentalista, aranžér, producent a de facto hudobne riadil skupinu The Beatles.“{{sfn|MacDonald|2005|p=172}} Kritici označujú ''Rubber Soul'' za významný krok kapely v procese zdokonaľovania a prepracovanosti po hudobnej a aj textovej stránke.<ref>{{harvbz|Levy|2005|p=18}}: ''Rubber Soul'' is described by critics as an advancement of the band's music; {{harvbz|Brown|Gaines|2002|pp=181–82}}: As they explored facets of romance and philosophy in their lyrics.</ref> Začali medzi nimi vznikať nezhody akou bolo napríklad v spore o skutočné autorstvo hudby k piesni „In My Life“.<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|pp=169–170}}: "In My Life" as a highlight of the Beatles catalogue.; {{harvbz|Spitz|2005|p=587}}: Both Lennon and McCartney have claimed lead authorship for "In My Life".</ref> McCartney o období prípravy albumu povedal: „Mali sme svoje predtým obdobie roztomilých chlapcov a vtedy sme dospeli k názoru, že je čas postúpiť ďalej.“{{sfn|The Beatles|2000|p=197}} Nahrávací technik [[Norman Smith]] z nahrávania albumu ''Rubber Soul'' opisuje náznaky stupňujúcich sa sporov v rámci skupiny: „konflikt medzi Johnom a Paulom bol zjavný... [a] pokiaľ ide o Paula, George [Harrison] podľa jho názoru nemohol urobiť nič dobré- Paul bol vyberavý.“{{sfn|Harry|2000b|p=780}} V roku 1966 vydali The Beatles album ''[[Revolver (album)|Revolver]]''. Vďaka sofistikovaným textom, štúdiovým experimentom a rozšírenému repertoáru [[Hudobný žáner|hudobných žánrov]], od inovatívnych sláčikových aranžmánov až po [[psychedelický rock]], album bol pre Beatles umeleckým skokom.{{sfn|Gould|2007|p=348}} Prvý z troch po sebe nasledujúcich McCartneyho [[Strana A a strana B|A-strán]], bol prvým [[Singel (hudba)|singlom]] vydaným ešte pred albumom skladba „Paperback Writer“.<ref>{{harvbz|MacDonald|2005|p=195}}: The first of three consecutive McCartney A-sides; {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=350–351}}: ''Revolver''{{'}}s release was preceded by "Paperback Writer".</ref> Skupina Beatles k piesni vyrobila krátky propagačný film a ďalší pre jej stranu B, pieseň „Rain“. Filmové snímky, ktoré Harrison označil za „predchodcu [[Videoklip|videoklipov]]“, sa v júni 1966 vysielali v programoch [[Ed Sullivan|''Ed Sullivan Show'']] a [[Top of the Pops|''Top of the Pops'']].<ref>{{harvbz|The Beatles|2000|p=214}}: "the forerunner of videos"; {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=221–222}}: The films aired on ''The Ed Sullivan Show'' and ''Top of the Pops''.</ref> Súčasťou albumu ''Revolver'' bola aj McCartneyho pieseň „Eleanor Rigby“, ktorá obsahovala strunový oktet. Podľa Goulda je pieseň „neoklasická tour de force... skutočný hybrid, ktorý sa nezhoduje so žiadnym rozpoznateľným štýlom ani piesňovým žánrom“.<ref>{{harvbz|Gould|2007|p=350}}: "neoclassical tour de force", {{harvbz|Gould|2007|p=402}}: "a true hybrid".</ref> Okrem niektorých sprievodných vokálov pieseň naspieval sólovo McCartney, sláčiky aranžoval producent [[George Martin]].{{sfn|Harry|2002|pp=313–316}}
Paul pôsobil v skupine [[The Beatles]] až do ich rozpadu v roku [[1970]]. Po smrti manažéra skupiny [[Brian Epstein|Briana Epsteina]], sa stal nepísaným vodcom kapely. Medzi jeho najlepšie a najznámejšie piesne tejto éry patrí ''Eleanor Rigby'' ([[1966]]), ''Can't Buy Me Love'' ([[1964]]), ''Penny Lane'' ([[1967]]), ''Michelle'' ([[1965]]), ''Blackbird'' ([[1968]]), ''All My Loving'' ([[1963]]), ''Oh Darling'' ([[1969]]), ''Let It Be'' ([[1970]]) a predovšetkým ''Hey Jude'' ([[1968]]) a ''Yesterday'' ([[1965]]).
 
Skupina uskutočnila posledný komerčný koncert na konci svojho amerického turné v roku 1966.{{sfn|Lewisohn|1992|p=230}} Neskôr v tom istom roku McCartney dokončil svoj prvý hudobný projekt, ktorý produkoval nezávisle od skupiny - išlo filmovú hudbu k britskej filmovej komediálnej dráme z roku 1966, ''The Family Way''. Partitúra vznikla v spolupráci s Martinom, ktorý na napísanie jej trinástich variácií použil dve McCartneyho témy. [[Soundtrack]] v v hudobných rebríčkoch prepadol, ale McCartney zaň dostal cenu [[Ivora Novella Award]] za najlepšiu inštrumentálnu tému.{{sfn|Blaney|2007|p=8}}[[Súbor:McCartney (cropped).jpg|thumb|McCartney (v strede) spolu s ostatnými členmi The Beatles (1964)|alt=]]
V roku 1967 začal Paul (ako aj ostatní členovia skupiny) užívať vo väčšej miere drogy a o rok neskôr celá skupina odcestovala do [[India|Indie]], aby tam meditovala. Paul točil v tomto období [[underground]]ové filmy a experimentoval s elektronickou hudbou. Výsledkom tohto snaženia je aj film ''Magical Mystery Tour'' plný psychedelických obrazcov a výjavov, v ktorých vystupovali členovia [[The Beatles]].
Na konci koncertnej kariéry skupiny The Beatles McCartney chcel, aby aby skupina pokračovala aspoň v štúdiovej tvorbe. Výsledkom bol album ''[[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]'', ktorý je považovaný za prvý skutočný [[konceptuálny album]] rockovej histórie.<ref>{{harvbz|Harry|2000a|p=970}}: Rock's first concept album; {{harvbz|MacDonald|2005|p=254}}: McCartney sensed unease among the bandmates and wanted them to maintain creative productivity.</ref> McCartney sa pri ňom nechal inšpirovať nápadom, že vytvoria pre skupinu novú osobnosť, ktorá slúžila ako prostriedok experimentovania a svojim fanúšikom demonštrovala, že hudobne dospeli.<ref>{{harvbz|Miles|1997|p=303}}: McCartney creating a new identity for the group.</ref> Ako McCartney neskôr vysvetlil: „Mali sme dosť toho, že sme Beatles. Skutočne sme nenávideli ten trápny prístup štyroch malých mop-top. Neboli sme už chlapci, boli sme muži ... a [my] sme si mysleli, že sme skôr umelci než iba vystupujúci interpréti."{{sfn|Miles|1997|p=303}} Od novembra 1966 začala skupina produkovať album, na ktorého nahrávanie si zvolila experimentálny prístup.{{sfn|Lewisohn|1992|p=232}} Nahrávanie skladby „[[A Day in the Life]]“ si vyžadovalo štyridsaťčlenný orchester, pri ktorm sa pri dirigovaní striedali Martin s McCartneyom.<ref>{{harvbz|Emerick|Massey|2006|p=158}}: Martin and McCartney took turns conducting; {{harvbz|Gould|2007|pp=387–388}}: Recording "A Day in the Life" required a forty-piece orchestra.</ref> Na nahrávaní vo februári 1967 vyrobili dvojitý „A-singel“: „[[Strawberry Fields Forever]]“ / „[[Penny Lane]]“ album vyšiel v júni toho istého roka.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Na motívy náčrtku od McCartneyho obsahoval obal albumu koláž navrhnutú [[Popart|popartovými]] umelcami Peterom Blakeom a Jannom Haworthom, na ktorej boli Beatles v kostýmoch ako Sgt. Klubová kapela Pepper's Lonely Hearts, ktorá stojí obklopená množstvom vtedajších [[Celebrita|celebrít]].<ref>{{harvbz|Gould|2007|pp=391–395}}: The ''Sgt. Pepper'' cover featured the Beatles as the imaginary band alluded to in the album's title track, standing with a host of celebrities (secondary source); {{harvbz|The Beatles|2000|p=248}}: Standing with a host of celebrities (primary source); {{harvbz|Miles|1997|p=333}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (primary source); {{harvbz|Sounes|2010|p=168}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (secondary source).</ref> K obalu albumu vznikalo množstvo často šialených analýz.<ref>{{harvbz|Gould|2007|pp=391–395}}: The ''Sgt. Pepper'' cover attracted curiosity and analysis; {{harvbz|Miles|1997|p=333}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (primary source); {{harvbz|Sounes|2010|p=168}}: On McCartney's design for the ''Sgt. Pepper'' cover (secondary source).</ref>
[[Súbor:The Beatles in America.JPG|náhľad|vpravo|Beatles na svojom turné v USA.]]
Paul žil dlhé roky s herečkou Jane Asherovou, ale v roku [[1967]] sa zoznámil s Lindou Eastmanovou, americkou fotografkou. Dňa [[12. marca]] [[1969]] sa spolu vzali. O osem dní tak predbehli svojim sobášom [[John Lennon|Johna Lennona]] s [[Yoko Ono]]. Paul si adoptoval Lindinu dcéru z prvého manželstva Heather. Spoločne s Lindou mali tri deti - Mary Annu, Stellu Ninu a Jamese Louise. Obaja manželia tvrdili, že okrem deviatich dní, keď bol McCartney v roku 1980 v [[japonsko]]m väzení (za držanie marihuany), boli každý deň spolu.
 
Po [[Brian Epstein|Epsteinovej]] smrti v auguste 1967 vzniklo v skupine vákuum a začali uvažovať ako poračovať ďalej..{{sfn|Brown|Gaines|2002|p=247}} McCartney sa postupne stal de facto vodcom a obchodným manažérom skupiny.{{sfn|Benitez|2010|pp=8–9}} Po tejto zmene vedenia McCartney navrhol, aby skupina zrealizovala plán na výroby televízneho filmu, ktorým sa mal stať ''[[Magical Mystery Tour]]''. Podľa Marka Lewisohna bol projekt „v celom priebehu svojej realizácie administratívnou nočnou morou“.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=238–239}} McCartney do veľkej miery film režíroval, čo v skupine prinieslo prvé kritické reakcie.{{sfn|Gould|2007|pp=455–456}} Soundrack k filmu bol ale úspešnejší. Vyšiel vo Veľkej Británii ako šesťskladbové EP ([[Extended play|Extended Play]]), v USA pod rovnakým názvom ako album, ktorý bol doplnený piatimi skladbami z predošlých singlov skupiny.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Album ''Magical Mystery Tour'' dosiahol v tejto kompilácii v prých troch týždňoch od svojho vydania tržbu, vtedajší rekord pre spoločnosť Capitol, 8 miliónov dolárov.{{sfn|Harry|2000a|p=699}}
V apríli [[1970]] Paul McCartney verejne oznámil, že skupinu Beatles opúšťa, ostatní ho nasledujú a všetci členovia si chcú založiť svoje vlastné hudobné skupiny.
 
[[Súbor:The Beatles magical mystery tour (cropped).jpg|thumb|McCartney (vparvo) s kapelou The Beatles v roku 1967 pri nakrúcaní filmu ''[[Magical Mystery Tour]]'']]
Animovaný film Beatles ''[[Yellow Submarine]]'', voľne založený na imaginárnom svete vyvolanom McCartneyho skladbou z roku 1966, mal premiéru v júli 1968. Hoci kritici film pre jeho vizuálny štýl, humor a hudbu obdivovali, album so soundtrackom, ktorý vyšiel o šesť mesiacov neskôr sa s nadšenou odozvou na trhu nestretol.<ref>{{harvbz|Gould|2007|p=487}}: Critical response; {{harvbz|Lewisohn|1992|p=278}}: Filming of the promotional trailer, {{harvbz|Lewisohn|1992|p=304}}: ''Yellow Submarine'' soundtrack release.</ref> Koncom roku 1968 sa vzťahy v kapele zhoršovali. Napätie rástlo aj počas nahrávania ich eponymného dvojalbumu známeho tiež ako „[[The Beatles (album)|Biely album]]“. Napätie sa sa zhoršovalo aj nasledujúci rok počas nahrávania projektu ''[[Let It Be (album The Beatles)|Let It Be]]''. McCartney o tom hovoril: „Boli sme veľmi negatívni, odkedy pán Epstein zomrel... vždy sme tak trochu bojovali proti [jeho] disciplíne, ale hlúpe už potom bolo bojovať proti takejto disciplíne, ak je naša vlastná“.<ref>{{harvbz|Brown|Gaines|2002|p=299}}: "We've been very negative since Mr. Epstein passed away"; {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=276–304}}: ''The White Album'', {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=304–314}}: ''Let It Be''.</ref>
 
V marci 1969 sa McCartney oženil so svojou prvou manželkou [[Linda Eastman|Lindou Eastmanovou]] a v auguste sa páru narodilo ich prvé dieťa, ktoré dostalo meno po Paulovej zosnulej matke Mary.<ref>{{harvbz|Sounes|2010|pp=171–172}}: Paul and Linda's first meeting; {{harvbz|Sounes|2010|pp=245–248}}: On their wedding; {{harvbz|Sounes|2010|p=261}}: On the birth of their first child Mary.</ref> Paul si adoptoval Lindinu dcéru z prvého manželstva Heather. Spoločne s Lindou mali tri deti - Mary Annu, Stellu Ninu a Jamese Louise. Obaja manželia tvrdili, že okrem deviatich dní, keď bol McCartney v roku 1980 v [[japonsko]]m väzení (za držanie marihuany), boli každý deň spolu. ''[[Abbey Road]]'' bol posledným nahraným albumom skupiny. Martin pri ňom navrhol aby bol „neustále sa rozvíjajúcim hudobným dielom“ a vyzval skupinu, aby pri jeho výrobe uvažovala [[Symfonický orchester|symfonicky]].{{sfn|Gould|2007|p=563}} McCartney súhlasil, Lennon nie. Nakoniec dosiahli kompromis a súhlasili s McCartneyho návrhom: album s jednotlivými skladbami na jednej strane a dlhou prepojenou zmesou na druhej strane vtedajšieho vinylového nosiča.{{sfn|Gould|2007|p=563}} V októbri 1969 sa objavili správy o tom, že McCartney v roku 1966 zomrel pri autonehode a nahradil ho dvojník. To sa však rýchlo vyvrátilo, keď sa na obálke novembrového čísla časopisu ''[[Life (časopis)|Life]]'' predstavil Paul a jeho rodina, spolu s nápisom „Paul je stále s nami".{{sfn|Gould|2007|pp=593–594}}
 
Paul McCartney bol práve uprostred obchodných nezhôd so svojimi spoluhráčmi, keď 10. apríla 1970 oznámil svoj odchod zo skupiny.<ref>{{harvbz|Lewisohn|1992|p=349}}: McCartney's departure from the Beatles (secondary source); {{harvbz|Miles|1998|pp=314–316}}: McCartney's departure from the Beatles (primary source); {{harvbz|Spitz|2005|pp=243, 819–821}}: Lennon's personal appointment of Klein, {{harvbz|Spitz|2005|pp=832–833}}: McCartney's disagreement with Lennon, Harrison, and Starr over Klein's management of the Beatles.</ref> Dňa 31. decembra 1970 podal žalobu na formálne rozpustenie skupiny a v marci 1971 súd ustanovil správcu, ktorý mal v budúcnosti dohliadať na financie spoločnosti Apple. Anglický súd potom 9. januára 1975 právoplatne zrušil partnerstvo skupiny Beatles. Sporadické spory proti ich nahrávacej spoločnosti [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]], Klein a navzájom však až do roku 1989 naďalej pretrvávali.{{sfn|Benitez|2010|pp=8–9}}
 
=== 1970–1981: Wings ===
18 579

úprav

Navigačné menu