Druhý česko-slovenský odboj: Rozdiel medzi revíziami
-preč so šablónou, sme ďaleko od dôb, kedy by sme sa mali tváriť, že odboj bol len komunistický |
d iné projekty |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[ |
[[Súbor:Cs war poster 1.JPG|náhľad|Propagandistický plagát česko-slovenského exilového vojska v Londýne. Podobizeň vojaka použitá ako podklad plagátu je čatár [[Jan Hrubý]], jeden z účastníkov atentátu na Heydricha, ktorý padol v krypte kostola sv. Cyrila a Metoda 18. júna 1942.]] |
||
'''Druhý česko-slovenský odboj''' alebo '''česko-slovenský protinacistický odboj''' sa začal formovať v roku [[1939]] a skončil až po porážke [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] a oslobodením posledných častí [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1945]]. |
'''Druhý česko-slovenský odboj''' alebo '''česko-slovenský protinacistický odboj''' sa začal formovať v roku [[1939]] a skončil až po porážke [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] a oslobodením posledných častí [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1945]]. |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
V období [[Československá socialistická republika|komunizmu]] bol význam západného a demokratického odboja systematicky bagatelizovaný a jeho účastníci perzekvovaní a väznení. Naopak význam komunistického a časti východného odboja boli neprimerane zveličované a prikrášľované (napr. samotným tvrdením, že komunisti vzdorovali nacistickej okupácii od začiatku). |
V období [[Československá socialistická republika|komunizmu]] bol význam západného a demokratického odboja systematicky bagatelizovaný a jeho účastníci perzekvovaní a väznení. Naopak význam komunistického a časti východného odboja boli neprimerane zveličované a prikrášľované (napr. samotným tvrdením, že komunisti vzdorovali nacistickej okupácii od začiatku). |
||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt}} |
|||
{{Dejepisný výhonok}} |
{{Dejepisný výhonok}} |
Verzia z 12:58, 8. júl 2021
Druhý česko-slovenský odboj alebo česko-slovenský protinacistický odboj sa začal formovať v roku 1939 a skončil až po porážke nacistického Nemecka a oslobodením posledných častí Česko-Slovenska v roku 1945.
Delí sa na „domáci“ (pôsobiaci na území Protektorátu Čechy a Morava a vojnovej Slovenskej republiky pred jeho oslobodením Spojencami) a „zahraničný“ (pôsobiaci v zahraničí). Domáci odboj sa delí na „komunistický“ (vznikol až neskôr v roku 1941 po napadnutí ZSSR) a „demokratický“. Zahraničný odboj sa v tomto období rozdelil na „východný“ (1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR, 1. česko-slovenská zmiešaná letecká divízia) a „západný“ (čs. vojenské pozemné jednotky na Západe, česko-slovenské perute v RAF), podľa armády, v ktorej radoch dotyční bojovali. Zmienené rozdelenie je však sčasti umelo vytvorené, keďže napríklad niektorí odbojári z radov komunistov sa pridávali v rozpore s oficiálnou líniou strany k odboju proti nacizmu už v roku 1939 a niektorí príslušníci zahraničného odboja navyše bojovali postupne na oboch frontoch.
V období komunizmu bol význam západného a demokratického odboja systematicky bagatelizovaný a jeho účastníci perzekvovaní a väznení. Naopak význam komunistického a časti východného odboja boli neprimerane zveličované a prikrášľované (napr. samotným tvrdením, že komunisti vzdorovali nacistickej okupácii od začiatku).
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Druhý česko-slovenský odboj