Ivan Pješčák

JUDr. Ivan Pješčák (20. september 1904, Veľký Lipník - 7. december 1972, Prešov) bol právnik, verejný činiteľ a politik rusínskej národnosti.

JUDr. Ivan Pješčák
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1937 – 1939
Biografické údaje
Narodenie	20. september 1904 Veľký Lipník, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	7. december 1972 (68 rokov) Prešov, Česko-Slovensko
Politická strana	Autonómny poľnohospodársky zväz a Autonomistický blok
Alma mater	Karlova univerzita v Prahe
Profesia	pedagóg a právnik
Národnosť	rusínska
Politický portál  Biografický portál

Absolvoval učiteľský seminár. Právnické vzdelanie dosiahol na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako učiteľ v obciach Ľutina a Driečna. Neskôr pôsobil ako advokát v Prešove, Užhorode a Medzilaborciach. Politicky sa aktivizoval V Autonómnom poľnohospodárskom zväze, strane , ktorá presadzovala autonómiu pre Rusínov.

Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1935 strana kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Ivan Pješčák v týchto voľbách kandidoval v XXI. (prešovskom) volebnom kraji na 4. mieste. Keďže Autonomistický blok v tomto kraji obsadil tri mandáty, poslancom sa nestal. V tomto období pôsobil ako advokátsky koncipient v Prešove. Poslanecký mandát nadobudol až dodatočne 22. apríla 1937, keď do poslaneckej snemovne nastúpil na miesto zosnulého poslanca Štefana Onderča. Po nástupe do parlamentu vstúpil do poslaneckého klubu HSĽS spolu s Andrejom Bródym, ktorý dovtedy pôsobil ako nezaradený poslanec. So slovenskými autonomistami kooperoval a s ľudáckymi poslancami pravidelne hlasoval jednotne.

V období vystupňovanej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej krízy v septembri 1938 podpísal vyhlásenie rusínskych poslancov a senátorov žiadajúcich pre Rusínov právo na sebaurčenie. Zúčastnil sa aj na rokovaní špičiek HSĽS a ostatných nesocialistických strán v októbri 1938 v Žiline, kde bola prijatá Žilinská dohoda a vyhlásená autonómia Slovenska. Po vyhlásení autonómie Podkarpatskej Rusi krátke obdobie zastával aj ministerskú funkciu vo vládach Andreja Bródyho a Augustína Vološina. V novembri 1938 bol iniciátorom založenia Ruskej národnej strane v Prešove, ktorá mala vo svojom programe pripojenie časti východného Slovenska k Podkarpatskej Rusi. Touto svojou iniciatívou sa dostal do sporu s vládnucou HSĽS. Nebol ani kandidovaný vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938. V období Slovenského štátu pôsobil ako advokát v Medzilaborciach. Bol činný v protifašistickom odboji. Po roku 1945 sa už politicky neangažoval. Pracoval ako inšpektor na ukrajinských školách v Prešove a neskôr ako podnikový právnik. V období politických procesov na prelome 40-tych a 50-tych rokov sa nevyhol perzekúciám. Obvinili ho z buržoázneho nacionalizmu a zbavili politických práv.