Mikuláš Gacek: Rozdiel medzi revíziami
úprava |
článok treba stále upraviť - ext. odkazy a inline referencie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Na úpravu}} |
|||
{{Infobox Osobnosť |
{{Infobox Osobnosť |
||
|Meno = Mikuláš Gacek |
|Meno = Mikuláš Gacek |
Verzia z 13:42, 15. október 2021
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Mikuláš Gacek | |
Narodenie | 10. júl 1895 Budapešť, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 22. január 1971 (75 rokov) Dolný Kubín, Československo |
Manželka | Emília, rod. Ťatliaková |
Mikuláš Gacek (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) (* 10. júl 1895 Budapešť, Maďarsko – † 22. január 1971 Dolný Kubín) bol slovenský spisovateľ, prekladateľ a diplomat.
Obsah
Rodina
- otec: Albert Gacek (1863 - 1942)
- matka: Žofia, rod. Blažková (1863 - 1948)
- manželka: Emília, rod. Ťatliaková (1902 - 1969)
- deti: Viera (1927 - 1933), Darina, vyd. Feketeová, lekárka (1928 -), Zora, vyd. Kramerová, učiteľka (1934 - 2003), Milota, vyd. Zelinová, vysokošk. učiteľka (1943 -)
Životopis
Narodil sa v Budapešti ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z Vyšného Kubína na Orave zarobiť peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do Ameriky, kde pracoval v uhoľnej bani. V roku 1906 ho do Pensylvánie nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo naučil po anglicky a v rokoch 1906-7 absolvoval anglickú ľudovú školu v Greenwalde v USA. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách, a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním.
Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býva krátko v Jasenovej u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch 1907 – 11 navštevoval meštiansku školu v Dolnom Kubíne a v rokoch 1911 - 1914 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, kde roku 1914 maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku Mor ho, ktorý mal za cieľ samovzdelávanie mladých ľudí v národnom duchu a získavanie mladších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník Slovenskej banky v Ružomberku.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do Trenčína, do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v Karpatoch. Pri rieke San padol do zajatia. Roky 1915 – 16 strávil v zajateckom tábore v Ašchabade, nasledujúce dva roky pracoval na poliach vo Voronežskej gubernii a neskôr v konzervárni v Kurgane na Sibíri. Po revolúcii v roku 1917 vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. To, čo videl a zažil pokúsil sa vysloviť vo veršoch. Uverejnili mu ich v Slovenských hlasoch, ktoré v Rusku redigoval Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky, získal za ne v roku 1937 literárnu cenu M. R Štefánika. V rokoch 1920 – 21 navštevoval notársky náukobeh v Martine a stal sa notárom na Orave. Najprv v Lokci (1922 – 1926), Párnici (1926 – 1930) a nakoniec v Dolnom Kubíne (1930 – 1939). Ako notár v Dolnom Kubíne sa zaslúžil o vybudovanie vodovodu, kanalizácie, dlažbu ulíc, asfaltovanie chodníkov, úpravu telovýchovných zariadení, futbalového ihriska s tribúnou a detského ihriska. Podieľal sa na zakladaní Hviezdoslavovej spoločnosti a postavení pomníka P. O. Hviezdoslavovi.
Po návrate domov prekladal diela spisovateľov (Čechov, Krupin, Wells, Jelenev, Aksakov, Afinogenov, Gorlov, Gogoľ, Kobylin, Ostrovský, Turgenev, Simonov a iných). (Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Z ruského originálu preložil Štúrovo dielo „Slavjanstvo i mir buduščago“, ale vojnové udalosti znemožnili jeho vydanie. V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku 1939 odišiel do Bratislavy. Stal sa tu členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch 1939 – 1940 bol úradníkom na kultúrnom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku 1940 ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna 1941 ukončili pôsobenie zahraničných misií v ZSSR a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zasiahnutým vojnou sa Mikuláš Gacek vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate pracoval až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.
V roku 1945 pri prechode frontu Mikuláš Gacek, pravdepodobne na základe udania, v Dolnom Kubíne zadržaný NKVD. Dňa 8. júna 1945 ho tribunál IV. Ukrajinského frontu v Pardubiciach odsúdil na desať rokov v nápravno-výchovných táboroch. Desať ťažkých rokov prežil v gulagoch v Kazachstane. Do Dolného Kubína sa s podlomeným zdravím vrátil v roku 1955. Po návrate bol spolu so svojou rodinou do konca života na „čiernej listine“ komunistického režimu. Nemohol si nájsť zamestnanie, verejne vystupovať a publikovať.
Komunistický režim sa snažil Mikuláša Gaceka umlčať. V čase, keď bol ešte prekladateľ za ostnatým drôtom v Strednej Ázii a nemohol sa brániť, 11. januára 1955 bol uverejnený v Smene diskreditačný a znevažujúci článok Odstrániť z našich divadiel preklady Mikuláša Gaceka. Až sedem rokov po návrate z gulagu Najvyšší súd ZSSR zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945 a dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 ho rehabilitoval. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, aj keď sa o nápravu krívd snažila aj rehabilitačná komisia pri Zväze spisovateľov. Vrátili mu členstvo v ZSS a na sklonku života sa mohol zúčastniť niekoľkých tvorivých pobytov v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne 22. januára 1971.[1]
Dielo (knižné)
- 1936 GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky:(1915-1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.
- 1995 GACEK, Mikuláš. Rovesník. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.
- 1966 GACEK, Mikuláš, KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937-1944. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.
- 2015 GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky (1915-1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, c2015. ISBN 9788081281426.
Preklady (knižné)
- Bunin I.: Na prahu života. Nová komorná knižnica,1958 (a Rudolf Klačko)
- Bunin I.: Pán zo San Francisca, výber z prózy, Prekladová knižnica Matice slovenskej zv. 12, 1939 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko)
- Aksakov, S. T.: Červený kvietok. Dobré slovo, 1935
- Jelenev, N.: Biela veža. Dobré slovo, 1935
- Wells, H. G.: Prví ľudia na mesiaci, Dobré slovo 1936, 1943
- Rimskij-Korsakov, N. A.: Kronika môjho života, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958, Mikuláš Gacek preložil kapitoly I-XV
- Suchovo-Kobylin, A. V.: TRILÓGIA, Ženba Krečinského, Proces, Tarelkinova smrť. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965
- Al-Kostan: Nevesta hôr, Mladé letá KMČ, 1971
Preklady divadelných hier
- Čechov, A. P.: Višňový sad. 1933; Pytačky. 1933, 1934, 1946; Ujo Váňa – Čajka. 1943; Tri sestry, 1945 (Pavol Jančík); Tri aktovky (Pytačky, Konské priezvisko, Medveď) 1950 G. Mikuláš
- Gogoľ, N. V.: Revízor. 1936, 1937, 1947 (G. Mikuláš), 1950 (G. Mikuláš);
- Gorký, M.: Vassa Železnovová,1949, 1951 (G. Mikuláš);
- Gorlov, P.: Únosca ohňa, 1934, 1958;
- Ostrovský, N. A.: Kade horí – tade hasne, 1940, 1970; Ostrovský, N. A.: Vlci a ovce, 1943, 1947;
- Saltykov-Ščedrin, M. E.: Pazuchinova smrť, 1962 (Zora Kramerová);
- Simonov, K.: Príbeh jednej lásky, 1956, 1957; Simonov, K.: História jednej lásky, 1956;
- Suchovo-Kobylin, A. V.: Ženba Krečinského, 1957,1972; Suchovo-Kobylin, A. V.: Tanierikova smrť, 1950; Suchovo-Kobylin, A. V.: Tarelkinova smrť, 1958 (M. G.), 1966; Suchovo-Kobylin, A. V.: Proces, 1958 (M. G.);
- Turgenev J. S.: Mesiac na dedine, 1964;
Pamiatky
- Pamätná doska (Mikuláš Gacek)
Mikuláš Gacek je uvedený na Monumente vďaky v historickom cintoríne v Dolnom Kubíne, kde sa nachádzajú mená významných osobností.
- Pamätná tabuľa
Mikuláš Gacek je uvedený na pamätnej tabuli významným legionárom a matičiarom, ktorá je umiestnená na Eximbanke, bývalej Legiobanke na Gröslingovej ulici v Bratislave
- Pomník Mikuláš Gacek sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55
Referencie
- Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 150-151.
- Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 149.
- Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007, III, G-H. - S. 25-26. ISBN 9788089023967.
- Encyklopédia dramatických umení Slovenska A-L. VEDA, vydavateľstvo SAV, 1989. Str. 406
- Malá slovenská encyklopédia. Goldpress publishers Bratislava 1993. Mikuláš Gacek S. 219
- Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry, 20. storočie. Zostavili O. Kovačičová, M. Kusá. VEDA, vydavateľstvo SAV, 2015. Str. 42, 51, 65, 83, 94, 136, 219-221, 330, 331
Literatúra
- CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
- CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. Slovenské národné noviny, roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
- CABADAJ, Peter: Ťažko uveriteľný životný príbeh. In: Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre a vede. 2. Oravské kultúrne stredisko 2015, ISBN 978-80-89744-06-6
- CABADAJ, Peter: Sibírske zápisky Mikuláša Gaceka – Unikátne memoárové dielo . In: Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre a vede. 2. Oravské kultúrne stredisko 2015, ISBN 978-80-89744-06-6
- CABADAJ, Peter: Sibiriáda Mikuláša Gaceka (Matica slovenská vydala pozoruhodnú knižku), Slovensko, ročník XXXVII, Zima 2015
- CABADAJ, Peter: Po slovensky povedal čokoľvek na svete (50 rokov od úmrtia Mikuláša Gaceka), Slovenské pohľady, ročník IV+137, číslo 2/2021
- DZUREK, J.: Na chvíľu u majstra. Článok pri príležitosti 75. narodenín M. Gaceka. Orava, 29. 7. 1970
- ĎURIŠ, R.: Mikuláš Gacek ako národovec a literát, In: Almanach Nitra 2009, X. ročník Nitrianska pobočka Spolku slovenských spisovateľov, 2009
- ĎUROVČÍKOVÁ, M.: Návrat z anabázy. Posledný rozhovor s Mikulášom Gacekom, In: Literárny týždenník, roč. 5, 1992, č. 9 s. 6
- FERKO, M.: Mikuláš Gacek: Sibírske zápisky. Recenzia; Slovenské pohľady č. 5, 2016
- HARBUĽOVÁ, Ľ.: Moskva v rokoch 1940-1941 očami Mikuláša Gaceka. In: Slovensko – ruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy a súvislosti. Bratislava – Nitra, 2002
- HARBUĽOVÁ, Ľ.: Vnútropolitický vývoj Ruska očami slovenských legionárov. In: Československé légie v Rusku. Sborník příspěvků z kolokvia 9. 5. 2001 v Praze. Praha 2003, str. 80-95
- JANEK, J.: Gacekove Sibírske zápisky (k 20. výročiu jeho úmrtia), Orava, 30. 1. 1991
- JESENSKÁ, Z.: Z prekladateľských problémov. (Na margo prekladu bratov Karamazovcov). In: Slovenská reč, 10, 1942, č. 1, s. 8-10
- KAŠŠAYOVÁ, T.: Na okraj prekladovej tvorby Mikuláša Gaceka v medzivojnovom období. LitArch 26/89, s. 134-140.
- KERNÝ, D.: Električka s vyhliadkovým kreslom. Slovenské pohľady č. 4, 2016, str. 1)
- KERNÝ, D.: Legionár, diplomat, zatajovaný rusista sa vracia. (Nad matičným rukopisom Päť návratov Mikuláša Gaceka), Slovenské pohľady č. 6. 2017, str. 70
- KRAMEROVÁ, Z.: 100 rokov od narodenia Mikuláša Gaceka. Orava 21. 6. 1995, str. 4. Na str. 2 oznámenie o podujatí
- KRUŽLIAK, I.: Slovo na Gackov hrob. Výber z diela. Živé stopy, Priatelia Dobrej knihy, Cambridge, Ontario, Kanada 1975
- LESŇÁKOVÁ, S.: Mikuláš Gacek (alebo G. Mikuláš). In: Revue pro otázky uměleckého překladu. Praha – Bratislava: Překladatelská sekce SČSS, Dialog, 2, 1968, č. 3, s. 121-128
- LINDOVSKÁ, N.: Moskva, rok 1940: Mikuláš Gacek a Vladimír Nemirovič-Dančenko. Archívne stopy slovensko-ruských divadelných vzťahov. In: Divadlo a dráma v kontextoch nepokojnej Európy. Medzinárodná vedecká konferencia 29.-30. november 2019. Akadémia umení v Banskej Bystrici 2019. Str. 154-172.
- MAŤOVČÍK, A.: Z korešpondencie Mila Urbana s Mikulášom Gacekom. Bibliografické štúdie 31, Martin, Slovenská národná knižnica 2005, s. 97-118. ISBN:80-89023-67-3 ISSN:0067-8724
- MAŤOVČÍK, A.: „Aby slovám bolo tesno, myšlienkam povoľa“ (Z korešpondencie Augustína Baníka s Mikulášom Gacekom); Literárny dvojtýždenník, 26. 1. 2005 str. 8
- MELICHER, J.: Denníkové zápisky ako román. Romboid, roč. 32, č. 4, str. 75-78, 1997
- MONCMANOVÁ, Ľ.: Na dejinnej ceste – List Mikuláša Gaceka Tidovi J. Gašparovi. Časopis Knižnica, 2008, roč. 9, č. 11-12, str. 91-101
- OTČENÁŠ, I.: Päť zastavení osudu – Príbeh Mikuláša Gaceka. Listy číslo 7-8 2020, ročník 27, str. 5
- PETRÍK, V.: Desaťročie nádejí a pochybností. Denníky a spomienky Mikuláša Gaceka (str. 169)
- Valentín Beniak v denníkoch Mikuláša Gaceka (str. 176). Kaligram, 2000. ISBN 80-7149-328-7
- SERAPIONOVA, E.: Osudy legionára: Prípad Mikuláš Gacek (In: Ivantyšynová, T., Kodajová, D., Východná dilema Strednej Európy. SDK SVE Bratislava 2010, str. 181-189
- ŠIKULA, V.: Požehnaná taktovka, Belimex, Anna Blahová-Šikulová 2003, Pozdravuje vás Mikuláš str. 80-82; Rudo str. 106-116; ilustroval Ľudovít Hološka, ISBN 80-89083-42-0
- TELLINGER, D.: Ruské reálie v prekladoch Mikuláša Gaceka (Na príklade Gogoľovho Revízora). In: Ruský jazyk a literatúra na Slovensku po roku 1918. Zborník 1997, s. 158-163
- URBAN, K.: Československý legionár Mikuláš Gacek. Eustory 2014
- ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Dlhá cesta k spravodlivosti (Štyri desaťročia zápasu o Gacekovho Jégého). In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 2, s. 32 – 44.
- ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Literárne svedectvo Mikuláša Gaceka o gulagoch. In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 3, s. 21-34
- ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Spomienky na šťastné aj bolestné Vianoce. In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 4, s. 5-20
- ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Posledné listy. In: Tvorba, roč. XXXI (XXXX), 2021, č. 1, s. 20-33
- ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Oneskorené otváranie tvorivej dielne Mikuláša Gaceka. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 136, 2020, č. 9, s. 8 – 22.
- ZELINOVÁ GACEKOVÁ, Milota. Mikuláš Gacek: päť osudových návratov. Martin: Matica slovenská, 2017. ISBN 9788081281921.
Referencie
- ↑ ZELINOVÁ GACEKOVÁ, Milota. Mikuláš Gacek: päť osudových návratov. Martin: Matica slovenská, 2017. ISBN 9788081281921.
Externé odkazy
- https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-gacek
- http://www.vets.cz/vpm/11826-pametni-deska-mikulas-gacek/
- http://www.szcpv.org/sno06/svedectva/gacek.html
- http://www.orava.sk/osobnosti-mikulas-gacek
- https://www.facebook.com/permalink.php?id=453884398012792&story_fbid=461156767285555 Veľká vojna 1914-1918
- https://www.youtube.com/watch?v=OZZi593_ZyM&list=PL3d6sw5ad8zWriZH95V-IENOOL9hY0A7q&index=148 Mikuláš Gacek dva krát na Sibíri
- https://www.noveslovo.sk/c/Pietny_akt_a_vystava_v_Dolnom_Kubine
- http://www.zilinskazupa.sk/sk/aktuality/aktuality/mala-knizna-zatva-dolnom-kubine.html
- https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/materialy/2018/2/zemberova_vajansky_skrobar_gacek_arec_dokument.php
- http://casopis-tvorba.sk/milota-zelinova-literarne-svedectvo-mikulasa-gaceka-o-gulagoch/
- http://casopis-tvorba.sk/milota-zelinova-dlha-cesta-k-spravodlivosti/
- https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11149/970519 Fíčer O. Pastiera Iskry v popole
- https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/vyrocia-historia/97710/zive-spomienky-na-prvu-svetovu-vojnu
- https://husav.portaro.eu/records/e232db6d-893f-4c26-af78-2bfd3d97bfc0 Bibliografia dejín Slovenska. Mikuláš Gacek 1895-1971
- https://matica.sk/wp-content/uploads/2020/09/SP-9_2020_Zelinov%C3%A1_strany-8-22.pdf Oneskorené otváranie tvorivej dielne Mikuláša Gaceka
- http://matica.sk/slavnost-knih-sibirske-zapisky-a-rodom-a-srdcom-z-oravy-ii-2/
- https://www.tv-archiv.sk/zapisky-z-mrtveho-domu-c-2 TV dokument
- https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11132/346692 Krajina duše – M. Gacek Sibírske zápisky
- https://docplayer.sk/116362017-Kniznica_01_2016-imp-web-indd.html Cabadaj P., Písať o sebe, myslieť na iných. (Mikuláš Gacek vo víre dejín)