Mikuláš Gacek

Mikuláš Gacek
Narodenie	10. júl 1895 Budapešť, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	22. január 1971 (75 rokov) Dolný Kubín, Československo
Manželka	Emília, rod. Ťatliaková
Biografický portál

Mikuláš Gacek (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) (* 10. júl 1895 Budapešť, Maďarsko – † 22. január 1971 Dolný Kubín) bol slovenský spisovateľ, prekladateľ a diplomat.

Obsah

Rodina

• otec: Albert Gacek (1863 - 1942)
• matka: Žofia, rod. Blažková (1863 - 1948)
• manželka: Emília, rod. Ťatliaková (1902 - 1969)
• deti: Viera (1927 - 1933), Darina, vyd. Feketeová, lekárka (1928 -), Zora, vyd. Kramerová, učiteľka (1934 - 2003), Milota, vyd. Zelinová, vysokošk. učiteľka (1943 -)

Životopis

Narodil sa v Budapešti ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z Vyšného Kubína na Orave zarobiť peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do Ameriky, kde pracoval v uhoľnej bani. V roku 1906 ho do Pensylvánie nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo naučil po anglicky a v rokoch 1906-7 absolvoval anglickú ľudovú školu v Greenwalde v USA. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách, a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním.

Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býva krátko v Jasenovej u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch 1907 – 11 navštevoval meštiansku školu v Dolnom Kubíne a v rokoch 1911 - 1914 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, kde roku 1914 maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku Mor ho, ktorý mal za cieľ samovzdelávanie mladých ľudí v národnom duchu a získavanie mladších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník Slovenskej banky v Ružomberku.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do Trenčína, do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v Karpatoch. Pri rieke San padol do zajatia. Roky 1915 – 16 strávil v zajateckom tábore v Ašchabade, nasledujúce dva roky pracoval na poliach vo Voronežskej gubernii a neskôr v konzervárni v Kurgane na Sibíri. Po revolúcii v roku 1917 vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. To, čo videl a zažil pokúsil sa vysloviť vo veršoch. Uverejnili mu ich v Slovenských hlasoch, ktoré v Rusku redigoval Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky, získal za ne v roku 1937 literárnu cenu M. R Štefánika. V rokoch 1920 – 21 navštevoval notársky náukobeh v Martine a stal sa notárom na Orave. Najprv v Lokci (1922 – 1926), Párnici (1926 – 1930) a nakoniec v Dolnom Kubíne (1930 – 1939). Ako notár v Dolnom Kubíne sa zaslúžil o vybudovanie vodovodu, kanalizácie, dlažbu ulíc, asfaltovanie chodníkov, úpravu telovýchovných zariadení, futbalového ihriska s tribúnou a detského ihriska. Podieľal sa na zakladaní Hviezdoslavovej spoločnosti a postavení pomníka P. O. Hviezdoslavovi.

Po návrate domov prekladal diela spisovateľov (Čechov, Krupin, Wells, Jelenev, Aksakov, Afinogenov, Gorlov, Gogoľ, Kobylin, Ostrovský, Turgenev, Simonov a iných). (Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Z ruského originálu preložil Štúrovo dielo „Slavjanstvo i mir buduščago“, ale vojnové udalosti znemožnili jeho vydanie. V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku 1939 odišiel do Bratislavy. Stal sa tu členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch 1939 – 1940 bol úradníkom na kultúrnom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku 1940 ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna 1941 ukončili pôsobenie zahraničných misií v ZSSR a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zasiahnutým vojnou sa Mikuláš Gacek vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate pracoval až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.

V roku 1945 pri prechode frontu Mikuláš Gacek, pravdepodobne na základe udania, v Dolnom Kubíne zadržaný NKVD. Dňa 8. júna 1945 ho tribunál IV. Ukrajinského frontu v Pardubiciach odsúdil na desať rokov v nápravno-výchovných táboroch. Desať ťažkých rokov prežil v gulagoch v Kazachstane. Do Dolného Kubína sa s podlomeným zdravím vrátil v roku 1955. Po návrate bol spolu so svojou rodinou do konca života na „čiernej listine“ komunistického režimu. Nemohol si nájsť zamestnanie, verejne vystupovať a publikovať.

Komunistický režim sa snažil Mikuláša Gaceka umlčať. V čase, keď bol ešte prekladateľ za ostnatým drôtom v Strednej Ázii a nemohol sa brániť, 11. januára 1955 bol uverejnený v Smene diskreditačný a znevažujúci článok Odstrániť z našich divadiel preklady Mikuláša Gaceka. Až sedem rokov po návrate z gulagu Najvyšší súd ZSSR zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945 a dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 ho rehabilitoval. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, aj keď sa o nápravu krívd snažila aj rehabilitačná komisia pri Zväze spisovateľov. Vrátili mu členstvo v ZSS a na sklonku života sa mohol zúčastniť niekoľkých tvorivých pobytov v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne 22. januára 1971.

Dielo (knižné)

• 1936 GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky:(1915-1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.
  
• 1995 GACEK, Mikuláš. Rovesník. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.
  
• 1966 GACEK, Mikuláš, KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937-1944. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.
  
• 2015 GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky (1915-1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, c2015. ISBN 9788081281426.
  

Preklady (knižné)

• Bunin I.: Na prahu života. Nová komorná knižnica,1958 (a Rudolf Klačko)
  
• Bunin I.: Pán zo San Francisca, výber z prózy, Prekladová knižnica Matice slovenskej zv. 12, 1939 (Mikuláš Gacek a Rudolf Klačko)
  
• Aksakov, S. T.: Červený kvietok. Dobré slovo, 1935
  
• Jelenev, N.: Biela veža. Dobré slovo, 1935
  
• Wells, H. G.: Prví ľudia na mesiaci, Dobré slovo 1936, 1943
  
• Rimskij-Korsakov, N. A.: Kronika môjho života, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958, Mikuláš Gacek preložil kapitoly I-XV
  
• Suchovo-Kobylin, A. V.: TRILÓGIA, Ženba Krečinského, Proces, Tarelkinova smrť. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965
  
• Al-Kostan: Nevesta hôr, Mladé letá KMČ, 1971
  

Preklady divadelných hier

• Čechov, A. P.: Višňový sad. 1933; Pytačky. 1933, 1934, 1946; Ujo Váňa – Čajka. 1943; Tri sestry, 1945 (Pavol Jančík); Tri aktovky (Pytačky, Konské priezvisko, Medveď) 1950 G. Mikuláš
  
• Gogoľ, N. V.: Revízor. 1936, 1937, 1947 (G. Mikuláš), 1950 (G. Mikuláš);
  
• Gorký, M.: Vassa Železnovová,1949, 1951 (G. Mikuláš);
  
• Gorlov, P.: Únosca ohňa, 1934, 1958;
  
• Ostrovský, N. A.: Kade horí – tade hasne, 1940, 1970; Ostrovský, N. A.: Vlci a ovce, 1943, 1947;
  
• Saltykov-Ščedrin, M. E.: Pazuchinova smrť, 1962 (Zora Kramerová);
  
• Simonov, K.: Príbeh jednej lásky, 1956, 1957; Simonov, K.: História jednej lásky, 1956;
  
• Suchovo-Kobylin, A. V.: Ženba Krečinského, 1957,1972; Suchovo-Kobylin, A. V.: Tanierikova smrť, 1950; Suchovo-Kobylin, A. V.: Tarelkinova smrť, 1958 (M. G.), 1966; Suchovo-Kobylin, A. V.: Proces, 1958 (M. G.);
  
• Turgenev J. S.: Mesiac na dedine, 1964;

Pamiatky

• Pamätná doska (Mikuláš Gacek)

Mikuláš Gacek je uvedený na Monumente vďaky v historickom cintoríne v Dolnom Kubíne, kde sa nachádzajú mená významných osobností.

• Pamätná tabuľa

Mikuláš Gacek je uvedený na pamätnej tabuli významným legionárom a matičiarom, ktorá je umiestnená na Eximbanke, bývalej Legiobanke na Gröslingovej ulici v Bratislave

• Pomník Mikuláš Gacek sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55
  

Literatúra

• CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
  
• CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. Slovenské národné noviny, roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
  
• CABADAJ, Peter: Ťažko uveriteľný životný príbeh. In: Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre a vede. 2. Oravské kultúrne stredisko 2015, ISBN 978-80-89744-06-6
  
• CABADAJ, Peter: Sibírske zápisky Mikuláša Gaceka – Unikátne memoárové dielo . In: Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre a vede. 2. Oravské kultúrne stredisko 2015, ISBN 978-80-89744-06-6
  
• CABADAJ, Peter: Sibiriáda Mikuláša Gaceka (Matica slovenská vydala pozoruhodnú knižku), Slovensko, ročník XXXVII, Zima 2015
  
• CABADAJ, Peter: Po slovensky povedal čokoľvek na svete (50 rokov od úmrtia Mikuláša Gaceka), Slovenské pohľady, ročník IV+137, číslo 2/2021
  
• DZUREK, J.: Na chvíľu u majstra. Článok pri príležitosti 75. narodenín M. Gaceka. Orava, 29. 7. 1970
  
• ĎURIŠ, R.: Mikuláš Gacek ako národovec a literát, In: Almanach Nitra 2009, X. ročník Nitrianska pobočka Spolku slovenských spisovateľov, 2009
  
• ĎUROVČÍKOVÁ, M.: Návrat z anabázy. Posledný rozhovor s Mikulášom Gacekom, In: Literárny týždenník, roč. 5, 1992, č. 9 s. 6
  
• FERKO, M.: Mikuláš Gacek: Sibírske zápisky. Recenzia; Slovenské pohľady č. 5, 2016
  
• HARBUĽOVÁ, Ľ.: Moskva v rokoch 1940-1941 očami Mikuláša Gaceka. In: Slovensko – ruské jazykové, literárne a kultúrne vzťahy a súvislosti. Bratislava – Nitra, 2002
  
• HARBUĽOVÁ, Ľ.: Vnútropolitický vývoj Ruska očami slovenských legionárov. In: Československé légie v Rusku. Sborník příspěvků z kolokvia 9. 5. 2001 v Praze. Praha 2003, str. 80-95
  
• JANEK, J.: Gacekove Sibírske zápisky (k 20. výročiu jeho úmrtia), Orava, 30. 1. 1991
  
• JESENSKÁ, Z.: Z prekladateľských problémov. (Na margo prekladu bratov Karamazovcov). In: Slovenská reč, 10, 1942, č. 1, s. 8-10
  
• KAŠŠAYOVÁ, T.: Na okraj prekladovej tvorby Mikuláša Gaceka v medzivojnovom období. LitArch 26/89, s. 134-140.
  
• KERNÝ, D.: Električka s vyhliadkovým kreslom. Slovenské pohľady č. 4, 2016, str. 1)
  
• KERNÝ, D.: Legionár, diplomat, zatajovaný rusista sa vracia. (Nad matičným rukopisom Päť návratov Mikuláša Gaceka), Slovenské pohľady č. 6. 2017, str. 70
  
• KRAMEROVÁ, Z.: 100 rokov od narodenia Mikuláša Gaceka. Orava 21. 6. 1995, str. 4. Na str. 2 oznámenie o podujatí
  
• KRUŽLIAK, I.: Slovo na Gackov hrob. Výber z diela. Živé stopy, Priatelia Dobrej knihy, Cambridge, Ontario, Kanada 1975
  
• LESŇÁKOVÁ, S.: Mikuláš Gacek (alebo G. Mikuláš). In: Revue pro otázky uměleckého překladu. Praha – Bratislava: Překladatelská sekce SČSS, Dialog, 2, 1968, č. 3, s. 121-128
  
• LINDOVSKÁ, N.: Moskva, rok 1940: Mikuláš Gacek a Vladimír Nemirovič-Dančenko. Archívne stopy slovensko-ruských divadelných vzťahov. In: Divadlo a dráma v kontextoch nepokojnej Európy. Medzinárodná vedecká konferencia 29.-30. november 2019. Akadémia umení v Banskej Bystrici 2019. Str. 154-172.
  
• MAŤOVČÍK, A.: Z korešpondencie Mila Urbana s Mikulášom Gacekom. Bibliografické štúdie 31, Martin, Slovenská národná knižnica 2005, s. 97-118. ISBN:80-89023-67-3 ISSN:0067-8724
  
• MAŤOVČÍK, A.: „Aby slovám bolo tesno, myšlienkam povoľa“ (Z korešpondencie Augustína Baníka s Mikulášom Gacekom); Literárny dvojtýždenník, 26. 1. 2005 str. 8
  
• MELICHER, J.: Denníkové zápisky ako román. Romboid, roč. 32, č. 4, str. 75-78, 1997
  
• MONCMANOVÁ, Ľ.: Na dejinnej ceste – List Mikuláša Gaceka Tidovi J. Gašparovi. Časopis Knižnica, 2008, roč. 9, č. 11-12, str. 91-101
  
• OTČENÁŠ, I.: Päť zastavení osudu – Príbeh Mikuláša Gaceka. Listy číslo 7-8 2020, ročník 27, str. 5
  
• PETRÍK, V.: Desaťročie nádejí a pochybností. Denníky a spomienky Mikuláša Gaceka (str. 169)
  
• Valentín Beniak v denníkoch Mikuláša Gaceka (str. 176). Kaligram, 2000. ISBN 80-7149-328-7
  
• SERAPIONOVA, E.: Osudy legionára: Prípad Mikuláš Gacek (In: Ivantyšynová, T., Kodajová, D., Východná dilema Strednej Európy. SDK SVE Bratislava 2010, str. 181-189
  
• ŠIKULA, V.: Požehnaná taktovka, Belimex, Anna Blahová-Šikulová 2003, Pozdravuje vás Mikuláš str. 80-82; Rudo str. 106-116; ilustroval Ľudovít Hološka, ISBN 80-89083-42-0
  
• TELLINGER, D.: Ruské reálie v prekladoch Mikuláša Gaceka (Na príklade Gogoľovho Revízora). In: Ruský jazyk a literatúra na Slovensku po roku 1918. Zborník 1997, s. 158-163
  
• URBAN, K.: Československý legionár Mikuláš Gacek. Eustory 2014
  
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Dlhá cesta k spravodlivosti (Štyri desaťročia zápasu o Gacekovho Jégého). In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 2, s. 32 – 44.
  
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Literárne svedectvo Mikuláša Gaceka o gulagoch. In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 3, s. 21-34
  
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Spomienky na šťastné aj bolestné Vianoce. In: Tvorba, roč. XXX (XXXIX), 2020, č. 4, s. 5-20
  
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Posledné listy. In: Tvorba, roč. XXXI (XXXX), 2021, č. 1, s. 20-33
  
• ZELINOVÁ GACEKOVÁ, M.: Oneskorené otváranie tvorivej dielne Mikuláša Gaceka. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 136, 2020, č. 9, s. 8 – 22.
  

Referencie

Externé odkazy

• https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-gacek
  
• http://www.vets.cz/vpm/11826-pametni-deska-mikulas-gacek/
  
• http://www.szcpv.org/sno06/svedectva/gacek.html
  
• https://www.facebook.com/permalink.php?id=453884398012792&story_fbid=461156767285555 Veľká vojna 1914-1918
  
• https://www.youtube.com/watch?v=OZZi593_ZyM&list=PL3d6sw5ad8zWriZH95V-IENOOL9hY0A7q&index=148 Mikuláš Gacek dva krát na Sibíri
  
• https://www.noveslovo.sk/c/Pietny_akt_a_vystava_v_Dolnom_Kubine
  
• http://www.zilinskazupa.sk/sk/aktuality/aktuality/mala-knizna-zatva-dolnom-kubine.html
  
• https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/materialy/2018/2/zemberova_vajansky_skrobar_gacek_arec_dokument.php
  
• https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11149/970519 Fíčer O. Pastiera Iskry v popole
  
• https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/vyrocia-historia/97710/zive-spomienky-na-prvu-svetovu-vojnu
  
• https://husav.portaro.eu/records/e232db6d-893f-4c26-af78-2bfd3d97bfc0 Bibliografia dejín Slovenska. Mikuláš Gacek 1895-1971
  
• https://matica.sk/wp-content/uploads/2020/09/SP-9_2020_Zelinov%C3%A1_strany-8-22.pdf Oneskorené otváranie tvorivej dielne Mikuláša Gaceka
  
• http://matica.sk/slavnost-knih-sibirske-zapisky-a-rodom-a-srdcom-z-oravy-ii-2/
  
• https://www.tv-archiv.sk/zapisky-z-mrtveho-domu-c-2 TV dokument
  
• https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11132/346692 Krajina duše – M. Gacek Sibírske zápisky
  
• https://docplayer.sk/116362017-Kniznica_01_2016-imp-web-indd.html Cabadaj P., Písať o sebe, myslieť na iných. (Mikuláš Gacek vo víre dejín)