Diviak lesný: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
lepší obrázok, drobnosti
d Doplnil som dôležitú infromáciu bez ktorej by sa ľudstvo nezaobišlo
Značky: vrátené prvá úprava redaktora vizuálny editor
Riadok 44: Riadok 44:
| poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
| poznámka = Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
| strany = 493 - 498
| strany = 493 - 498
}}</ref> (staršie slovenské názvy: '''diviak obyčajný, sviňa divá, diviak v užšom zmysle'''; v poľnohospodárstve '''divá ošípaná'''; v poľovníctve pomnožne '''čierna zver'''; lat. ''Sus scrofa'') je druh z rodu [[Sus (rod)|Sus]] ([[diviak]]). Žije v celej južnej polovici [[Eurázia|Eurázie]] a v [[severná Afrika|severnej Afrike]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 87,5 % územia.<ref name="CicavceSK" />
}}</ref> (staršie slovenské názvy: '''diviak obyčajný, sviňa divá, diviak v užšom zmysle'''; v poľnohospodárstve '''divá ošípaná'''; v poľovníctve pomnožne '''čierna zver'''; lat. ''Sus scrofa'') je druh z rodu [[Sus (rod)|Sus]] ([[diviak]]). Žije v celej južnej polovici [[Eurázia|Eurázie]] a v [[severná Afrika|severnej Afrike]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 87,5 % územia. '''Divočáci''' = skupina ľudí z Restovho chatu, movládajú takzvaný vrchol humorného rebríčku.<ref name="CicavceSK" />


== Opis ==
== Opis ==

Verzia z 16:32, 20. október 2021

Diviak lesný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sus scrofa
Linnaeus, 1758
Synonymá
diviak obyčajný,
sviňa divá

Rozšírenie diviaka lesného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Diviak lesný[2] (staršie slovenské názvy: diviak obyčajný, sviňa divá, diviak v užšom zmysle; v poľnohospodárstve divá ošípaná; v poľovníctve pomnožne čierna zver; lat. Sus scrofa) je druh z rodu Sus (diviak). Žije v celej južnej polovici Eurázie a v severnej Afrike. Výskyt na Slovensku bol doložený na 87,5 % územia. Divočáci = skupina ľudí z Restovho chatu, movládajú takzvaný vrchol humorného rebríčku.[2]

Opis

Diviak lesný býva dlhý 0,9 m až 1,8 m. Chvost má 15 - 30 cm. Hmotnosť spravidla 50 - 190 kg (samce) a 35 - 160 kg (samice), ale v niektorých oblastiach, napríklad v Karpatoch, majú samce aj 350 kg. Juhoeurópske diviaky lesné sú celkovo menšie ako severoeurópske. Žijú asi 20 rokov.

Sfarbenie kolíše od čiernej, cez červenohnedú po svetlohnedú, občasné je možné aj biele a bielo fľakaté sfarbenie. Mláďatá majú do odstavenia typické pruhy. Samce aj samice majú vyčnievajúce očné zuby (kly), ktoré sú však v porovnaní s inými druhmi diviakov pomerne malé. Samice majú menšie kly.

Samec akéhokoľvek druhu diviaka sa nazýva kanec. Mladý kanec do veku 2. roku života sa nazýva „lanštiak”. Samica sa označuje ako “bachyňa“, mláďatá sú “prasce“.

Výskyt

V Európe nežije prakticky len vo Veľkej Británii, na Škandinávskom polostrove a v severnom Rusku. (Prípadný poddruh domáca ošípaná samozrejme žije aj inde.)

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 377 (87,5 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 115, 26,7 %) v nadmorských výškach 100 (Ptrukša) – 1 450 m n. m. (Škutnatá poľana pri Štrbskom plese, a bol zaznamenený aj prechod cez Ľaliové sedlo 1 952 m n. m. vo Vysokých Tatrách).[2]

Rozmnožovanie

Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto čriedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania.

Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4 - 12 mláďat.

Biotop

Obýva rôzne habitaty, živí sa rozmanitou potravou, rýchlo behá a vynikajúco pláva. Uprednostňujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne.

Systém

Delenie na poddruhy je sporné, nižšie je uvedených je niekoľko typických príkladov (od najkratšieho po najdlhší). Na Slovensku, v Česku, Poľsku, severnom Španielsku, severnom Taliansku, Francúzsku, Nemecku, v Beneluxe a Dánsku žije konkrétne poddruh Sus scrofa scrofa (v najužšom zmysle), v Maďarsku, na Ukrajine a v Bielorusku, na Kaukaze a v Iraku Sus scrofa attila a v severnej Európe Sus scrofa ferus (v najužšom zmysle)

Väčšinou sa pod Sus scrofa zaraďuje aj domáca ošípaná, ale niektorí autori ju zaraďujú ako samostatný druh alebo ju nespomínajú, pretože ju považujú za súčasť Sus scrofa scrofa a Sus scrofa vittatus (staršie prípadne aj Sus scrofa mediterraneus).

Tradičné „krátke“ delenie (napr. podľa Kliment a kol.: 1985; Roldán 1983, Adametz, Mikko‘s Phylogeny page a pod. ):

Delenie podľa anglickej wiki:

  • Sus scrofa scrofa†
  • Sus scrofa ussuricu
  • Sus scrofa cristatu†
  • Sus scrofa vittatus – zaraďované aj pod S. s. cristatu
  • Sus scrofa taiwanus†

Delenie podľa Systema Naturae 2000:

  • Sus scrofa domesticus
  • Sus scrofa chirodontus†
  • Sus scrofa cristatus†
  • Sus scrofa leucomystax†
  • Sus scrofa majori†
  • Sus scrofa meridionalis
  • Sus scrofa scrofa†
  • Sus scrofa ussuricus
  • Sus scrofa vittatus†

Delenie podľa IUCN (http://www.iucn.org/themes/ssc/sgs/pphsg/APchap5-1.htm) 1993

  • Sus scrofa ssp. (Sri Lanka)
  • Sus scrofa affinis†
  • Sus scrofa algira
  • Sus scrofa attila
  • Sus scrofa cristatus†
  • Sus scrofa davidi
  • Sus scrofa leucomystax
  • Sus scrofa libycus
  • Sus scrofa meridionalis
  • Sus scrofa moupinensis
  • Sus scrofa nigripes†
  • Sus scrofa riukiuanus
  • Sus scrofa scrofa
  • Sus scrofa sibiricus
  • Sus scrofa taivanus
  • Sus scrofa ussuricus†
  • Sus scrofa vittatus

Delenie podľa [1]

  • Sus scrofa affinis
  • Sus scrofa algira†
  • Sus scrofa andamanensis
  • Sus scrofa attila†
  • Sus scrofa baeticus
  • Sus scrofa barbarus
  • Sus scrofa castilianus
  • Sus scrofa chirodontus
  • Sus scrofa coreanus
  • Sus scrofa cristatus
  • Sus scrofa davidi†
  • Sus scrofa falzfeini
  • Sus scrofa ferus†
  • Sus scrofa floresianus
  • Sus scrofa jubatus
  • Sus scrofa leucomystax
  • Sus scrofa libycus
  • Sus scrofa majori†
  • Sus scrofa mandchuricus
  • Sus scrofa mediterraneus
  • Sus scrofa meridionalis
  • Sus scrofa moupinensis
  • Sus scrofa nicobaricus
  • Sus scrofa nigripes
  • Sus scrofa papuensis
  • Sus scrofa raddeanus
  • Sus scrofa reiseri†
  • Sus scrofa riukiuanus
  • Sus scrofa sardous
  • Sus scrofa scrofa
  • Sus scrofa sennaarensis
  • Sus scrofa sibiricus
  • Sus scrofa sukvianus
  • Sus scrofa taivanus
  • Sus scrofa ussuricus
  • Sus scrofa vittatus

Galeria

Referencie

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Diviak lesný - Sus scrofa, s. 493 - 498.

Externé odkazy

Rozšírenie diviačej zveri na Slovensku v roku 2012

Iné projekty