Fonograf: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{na úpravu}} |
{{na úpravu}} |
||
{{wikify}} |
|||
'''Fonograf''' bol najrožšírenejší prístroj na počúvanie reprodukovanej hudby |
'''Fonograf''' bol najrožšírenejší prístroj na počúvanie reprodukovanej hudby koncom 19. storočia. Vynašiel ho roku 1877 Thomas Alva Edison. Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať, nahradil ho [[gramofón]]. Zvuková informácia je zachytená na voskový povrch prenosného valca. |
||
== |
== Dejiny == |
||
=== Fonautograf === |
|||
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je |
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je [[fonautograf]], patentovaný [[25. marca]] [[1857]]. Vynašiel ho Francúz [[Edouard-Leon Scott]]. Dokázal zachytiť zvuk na viditeľné médium, ale nebol určený na prehrávanie nahratého zvuku. Zariadenie pozostávalo zo suda alebo lievika pripojeného k membráne. Membrána bola pripojená k ihle, ktorá zapísala záznam zvuku na začiernené sklo. Fonautograf sa používalna štúdium zvuku a reči. Jeho význam bol plne pochopený až s vynálezom fonografu, ktorý ukázal že priebeh signálu zapísaný fonautografom bola nahrávka, ktorú bolo možné opäť prehrať. |
||
===Fonograf=== |
|||
[[Thomas Alva Edison]] ohlásil vynález fonografu-zariadenia na nahrávanie a prehrávanie zvuku [[21. novembra]] [[1877]] a demonštroval ho |
[[Thomas Alva Edison]] ohlásil vynález fonografu -zariadenia na nahrávanie a prehrávanie zvuku- [[21. novembra]] [[1877]] a demonštroval ho prvýkrát [[29. novembra]]. Fonograf bol patentovaný [[19. februára]] [[1878]]. Zvuk sa na prvom fonografe zapisoval na valec potiahnutý staniolovou fóliou a otáčal sa ručne pomocou kľuky. Pri reprodukcii bolo nutné otáčať kľukou rýchlosťou podobnou tej pri nahrávaní, aby bol zvuk zrozumiteľný. Patentovaný fonograf už obsahoval naťahovací strunový motor a experimentálny platňový fonograf. Edison však ďalej až do roku 1913 pracoval s valcovým fonografom v presvedčení o vedeckej korektnosti tohto prístupu. V roku 1886 [[Alexander Graham Bell]], Chichester Bell a Charles Tainter použili odolnejší voskový valec a pripevnili ihlu ako nástroj na rezanie čím dostali čistejšiu nahrávku. Svoju verziu patentovali pod názvom [[grafofón]]. |
||
Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať, nahradil ho [[gramofón]]. |
|||
[[Kategória:Hudba]] |
Verzia z 18:25, 3. január 2007
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Fonograf bol najrožšírenejší prístroj na počúvanie reprodukovanej hudby koncom 19. storočia. Vynašiel ho roku 1877 Thomas Alva Edison. Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať, nahradil ho gramofón. Zvuková informácia je zachytená na voskový povrch prenosného valca.
Dejiny
Fonautograf
Prvý známy vynález fonografického nahrávacieho zariadenia je fonautograf, patentovaný 25. marca 1857. Vynašiel ho Francúz Edouard-Leon Scott. Dokázal zachytiť zvuk na viditeľné médium, ale nebol určený na prehrávanie nahratého zvuku. Zariadenie pozostávalo zo suda alebo lievika pripojeného k membráne. Membrána bola pripojená k ihle, ktorá zapísala záznam zvuku na začiernené sklo. Fonautograf sa používalna štúdium zvuku a reči. Jeho význam bol plne pochopený až s vynálezom fonografu, ktorý ukázal že priebeh signálu zapísaný fonautografom bola nahrávka, ktorú bolo možné opäť prehrať.
Fonograf
Thomas Alva Edison ohlásil vynález fonografu -zariadenia na nahrávanie a prehrávanie zvuku- 21. novembra 1877 a demonštroval ho prvýkrát 29. novembra. Fonograf bol patentovaný 19. februára 1878. Zvuk sa na prvom fonografe zapisoval na valec potiahnutý staniolovou fóliou a otáčal sa ručne pomocou kľuky. Pri reprodukcii bolo nutné otáčať kľukou rýchlosťou podobnou tej pri nahrávaní, aby bol zvuk zrozumiteľný. Patentovaný fonograf už obsahoval naťahovací strunový motor a experimentálny platňový fonograf. Edison však ďalej až do roku 1913 pracoval s valcovým fonografom v presvedčení o vedeckej korektnosti tohto prístupu. V roku 1886 Alexander Graham Bell, Chichester Bell a Charles Tainter použili odolnejší voskový valec a pripevnili ihlu ako nástroj na rezanie čím dostali čistejšiu nahrávku. Svoju verziu patentovali pod názvom grafofón.
Po prvej svetovej vojne sa prestal bežne používať, nahradil ho gramofón.