Stáčanie priamky apsíd: Rozdiel medzi revíziami
wl. |
d +portály Fyzika, Astronómia |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
'''Stáčanie priamky apsíd''' alebo '''stáčanie periapsidy''' (v prípade, že ide o [[priamka apsíd|apsidovú priamku]] telesa obiehajúceho okolo [[Slnko|Slnka]], hovorí sa o '''stáčaní perihélia''') je pohyb [[eliptická dráha|eliptickej obežnej dráhy]] kozmického telesa v priestore. Priamka apsíd je [[priamka]] prechádzajúca [[Apsida (astronómia)|apsidami]] obežnej dráhy telesa, čiže jeho najbližším a najvzdialenejším bodom od centrálneho telesa. Táto priamka sa v dôsledku [[poruchy dráhy|dráhových porúch]] a zakrievenia [[časopriestor]]u otáča, čo znamená, že apsidy menia v [[priestor]]e svoju polohu. |
'''Stáčanie priamky apsíd''' alebo '''stáčanie periapsidy''' (v prípade, že ide o [[priamka apsíd|apsidovú priamku]] telesa obiehajúceho okolo [[Slnko|Slnka]], hovorí sa o '''stáčaní perihélia''') je pohyb [[eliptická dráha|eliptickej obežnej dráhy]] kozmického telesa v priestore. Priamka apsíd je [[priamka]] prechádzajúca [[Apsida (astronómia)|apsidami]] obežnej dráhy telesa, čiže jeho najbližším a najvzdialenejším bodom od centrálneho telesa. Táto priamka sa v dôsledku [[poruchy dráhy|dráhových porúch]] a zakrievenia [[časopriestor]]u otáča, čo znamená, že apsidy menia v [[priestor]]e svoju polohu. |
||
Stáčanie priamky apsíd planét slnečnej sústavy bolo objavené najprv u [[Merkúr]]a, u ktorého je tento pohyb najvýraznejší. Bod [[perihélium|perihélia]] Merkúra sa za jedno [[storočie]] posunie o 9 minút, 34 sekúnd. U všetkých planétach prebieha stáčanie perihélia v [[prográdna dráha|prográdnom smere]], čiže v smere ich obehu okolo Slnka. |
Stáčanie priamky apsíd planét slnečnej sústavy bolo objavené najprv u [[Merkúr]]a, u ktorého je tento pohyb najvýraznejší. Bod [[perihélium|perihélia]] Merkúra sa za jedno [[storočie]] posunie o 9 minút, 34 sekúnd. U všetkých planétach prebieha stáčanie perihélia v [[prográdna dráha|prográdnom smere]], čiže v smere ich obehu okolo Slnka. |
||
{{Portál|Fyzika||Astronómia}} |
|||
[[Kategória:Astrodynamika]] |
[[Kategória:Astrodynamika]] |
Aktuálna revízia z 01:34, 2. december 2021
Stáčanie priamky apsíd alebo stáčanie periapsidy (v prípade, že ide o apsidovú priamku telesa obiehajúceho okolo Slnka, hovorí sa o stáčaní perihélia) je pohyb eliptickej obežnej dráhy kozmického telesa v priestore. Priamka apsíd je priamka prechádzajúca apsidami obežnej dráhy telesa, čiže jeho najbližším a najvzdialenejším bodom od centrálneho telesa. Táto priamka sa v dôsledku dráhových porúch a zakrievenia časopriestoru otáča, čo znamená, že apsidy menia v priestore svoju polohu.
Stáčanie priamky apsíd planét slnečnej sústavy bolo objavené najprv u Merkúra, u ktorého je tento pohyb najvýraznejší. Bod perihélia Merkúra sa za jedno storočie posunie o 9 minút, 34 sekúnd. U všetkých planétach prebieha stáčanie perihélia v prográdnom smere, čiže v smere ich obehu okolo Slnka.