Džudo: Rozdiel medzi revíziami
d pridaná Kategória:Olympijské športy pomocou použitia HotCat |
Bez shrnutí editace Značky: vrátené možný vandalizmus vizuálny editor |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
je lahke sa naucit skuste to |
|||
[[Súbor:Judo01cropped.jpg|náhľad|Džudo]] |
|||
'''Džudo''' ({{v jazyku|jpn|柔道|džúdó}}) je bojové umenie, spôsob sebaobrany ale najmä olympijský šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť ako aj psychickú odolnosť cvičenca. |
|||
Filozofia džuda kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže džudista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Nezanedbateľnou súčasťou cvičenia džudo je aj jeho etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti cvičiaceho. Hoci je pôvod džuda (v preklade "jemná cesta") v ďalekom Japonsku, za posledné polstoročie získal tento šport vďaka príťažlivosti svojich tréningových metód takmer masové rozšírenie (6 miliónov registrovaných cvičencov) vo všetkých krajinách sveta. Samotný zakladateľ džuda, [[Džigoró Kanó]], charakterizoval džudo nasledovne: |
|||
:''"Džudo je prostriedkom čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Prvotným predmetom džuda je teda sebazdokonaľovanie sa, učenie sa byť užitočným pre okolitý svet.“'' |
|||
Džudo je typickým športovým zápasom, v ktorom pri vlastnom výkone – stretnutí ide o prekonanie súpera fyzickou, technickou a taktickou prevahou. Pri riešení úlohy vlastného výkonu sa v džude uplatňuje veľké množstvo pohybových zručností prevažne veľmi zložitej štruktúry. Kontakt medzi oboma súpermi nastáva prostredníctvom úchopu za športový úbor – [[kimono]] (džudogi, judogi)<ref>{{beliana|8|kimono|411-412}}</ref>. Pravidlá dovoľujú obmeňovať úchop a využívať prakticky všetky časti tela v kontakte so súperom v priebehu boja. Vlastný zápas prebieha na rovnom, pevnom, dostatočne pružnom zápasisku, ktoré umožňuje rýchle pohyby a pritom poskytuje dostatočnú ochranu pri pádoch. Charakter hlavných vonkajších faktorov, t. j. športového úboru, zápasiska a pravidiel, predurčuje veľkú premenlivosť pohybového obsahu džuda. |
|||
Náplň techniky džuda tvoria predovšetkým chvaty, ktoré majú pomerne stabilnú štruktúru, vďaka tradičnému rozdeleniu a metodike nácviku, ktoré sa od vzniku džuda v podstate zachovali dodnes. |
|||
Chvatom z postoja hádže džudista súpera priamo na chrbát v ktoromkoľvek smere, rýchlo a dostatočne silno. V boji na zemi sú tri typické spôsoby chvatov – držanie, škrtenie a páčenie v lakťovom kĺbe. Okrem chvatov tvoria náplň techniky džuda ďalšie typické prvky. Sú to rôzne spôsoby úchopov, postojov, pohybu po zápasisku, ďalej úhyby, úniky, blokovanie, protichvaty a tiež pády, ktoré majú ochrannú funkciu. V podmienkach stretnutia sa chvaty a ďalšie prvky techniky obmieňajú, kombinujú v boji v postoji aj v boji na zemi. Prechody z boja v postoji do boja na zemi sú plynulé a prirodzené. Značná premenlivosť technického obsahu džuda, mimoriadny rozsah technických prostriedkov na prekonanie súpera umožňuje tiež veľkú rozmanitosť a premenlivosť taktických prvkov boja a taktických situácií. Toto všetko kladie vysoké požiadavky na komplexný rozvoj pohybových schopností, ako sú sila, rýchlosť, obratnosť a kĺbová ohybnosť. |
|||
== Technické stupne == |
== Technické stupne == |
Verzia z 19:23, 12. január 2022
je lahke sa naucit skuste to
Technické stupne
Spolu s novým štýlom zaviedol Kanó aj systém technických stupňov, ktorý neskôr využili aj ďalšie školy. Technické stupne sa delia na žiacke kjú (級) a majstrovské dan (段). Stupne sa odlišujú farbou opasku (obi). Kodokan rozlišuje päť žiackych stupňov (5. – 1. kjú), a desať majstrovských stupňov (1. – 10. dan). V Európe sa v športovom džude používa viac žiackych stupňov (7. – 1. kjú), ktoré sú viac farebne rozlíšené.
Systematika chvatov
Džudo je tvorené veľkým množstvom techník, ktoré sú rozdelené do skupín a podskupín. Najrozšírenejšou systematikou je rozdelenie podľa Kódókanu. Sú to nage-waza techniky hodov, kam zaraďujeme te-wazu techniky rúk, koši wazu techniky bokov, aši-wazu techniky nôh, ma sutemi-wazu techniky strhov priamo, joko sutemi-wazu techniky strhov bokom a katame-waza techniky zneškodnenia na zemi, kde začleňujeme osaekomi-wazu techniky znehybnenia, kansecu-wazu techniky páčenia, šime-wazu techniky škrtenia.
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Džudo