Drotár: Rozdiel medzi revíziami
Troll |
Troll 2 |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
{{Whc}} |
{{Whc}} |
||
'''Drotár''' bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca |
'''Drotár''' bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z [[drôt]]u a [[plech]]u v [[18. storočie|1.]]-[[20. storočie|20. storočí]]. |
||
Drotárstvo a jeho tradícia bolo [[12. december|12. decembra]] [[2019]] zapísané na [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO]]. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535919-drotarstvo-zapisali-do-svetoveho-zoznamu-unesco/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2019-12-15 }}</ref> |
Drotárstvo a jeho tradícia bolo [[12. december|12. decembra]] [[2019]] zapísané na [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO]]. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535919-drotarstvo-zapisali-do-svetoveho-zoznamu-unesco/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2019-12-15 }}</ref> |
Verzia z 14:32, 25. apríl 2022
Drotár bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z drôtu a plechu v 1.-20. storočí.
Drotárstvo a jeho tradícia bolo 12. decembra 2019 zapísané na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.[1]
Drotárstvo na Slovensku
Na Slovensku spravidla pochádzali z najchudobnejších oblastí Slovenska (severozápad) a zo Spiša. Často boli činní aj mimo Slovenska – mali dielne v USA, Poľsku, Rusku a na Balkáne.
Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku Česko-Slovenska povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo výrobných družstvách (napr. roku 1941 bolo založené družstvo Svetom vo Veľkom Rovnom).
Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje Považské múzeum v Žiline v Budatínskom zámku.
Slovenskí drotári
- Jozef Holánik-Bakeľ (* 1863, Dlhé Pole, Rakúsko-Uhorsko – † 1942, )
- Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, )
- Jozef Kerák (* 1891, Veľké Rovné - † 1945, )
Referencie
- ↑ TASR. Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-12. Dostupné online [cit. 2019-12-15]. ISSN 1336-197X.
Externé odkazy
- Alojz Pavlík: Z dejín drotárstva
- www.drotaria.sk - portál o drotárstve