Ropa: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
→‎Vznik ropy: pomenovanie
sdsdsd
Značky: vrátené možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
{{Dobrý článok}}
[[Súbor:Petroleum sample.jpg|alt=|náhľad|Ropa]]
'''Ropa''' je horľavá [[kvapalina]] tvorená zmesou [[uhľovodík]]ov, najmä [[alkánov]], [[naftén]]ov a aj [[arén]]ov<ref name="geology.cz">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.geology.cz/app/encyklopedie/term.pl?ropa|titul=On-line geologická encyklopedie|vydavateľ=geology.cz|dátum vydania=15. júl 2009}}</ref> a polárnych zlúčenín ([[Bitúmen|živice]], [[asfaltén]]y a iné)<ref name="Lintnerová, 2009">Lintnerová, O. 2009: [http://www.fns.uniba.sk/uploads/media/Geologia_kaustobiolitov._Uhlie_a_uhlovodiky.pdf ''Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s.</ref>. Najmä anglická literatúra dodáva, že ropa môže byť okrem kvapalného skupenstva aj plynná alebo tuhá<ref name="Speight, 2006">Speight, J.G. (Editor) 2006: ''The chemistry and technology of petroleum.'' 4th Edition, CRC Press, Boca Raton, 945 s.</ref> ale bežne sa takto označuje iba kvapalná ropa<ref>{{cite web|url=http://www.glossary.oilfield.slb.com/Display.cfm?Term=petroleum |title=Schlumberger Olfield Glossary - Petroleum|publisher=glossary.oilfield.slb.com |date=15.7.2009}}</ref>.


Je dôležitou [[nerastná surovina|nerastnou surovinou]] a významnou ekonomickou [[Komodita|komoditou]]. Hodnota ropy stúpa po chemickej úprave, kedy sa z nej vyrábajú kvapalné [[palivo|palivá]], [[rozpúšťadlo|rozpúšťadlá]] a [[mazadlo|mazadlá]]. Vznikla pravdepodobne rozkladom zvyškov uhynutých [[Živočíchy|živočíchov]] a [[rastliny|rastlín]]. Nachádza sa vo vrchných vrstvách [[zemská kôra|zemskej kôry]], kde je väčšinou viazaná na [[usadená hornina|usadené horniny]] najčastejšie v oblasti kontinentálnych [[šelf]]ov. Je základnou surovinou [[chemický priemysel|petrochemického priemyslu]]. Náleziská ropy ([[rezervoár (geológia)|rezervoáre]]) sa najčastejšie nachádzajú pod nepriepustnými [[vrstva (geológia)|vrstvami]], v hĺbkach až do {{km|8|m}} pod zemským povrchom. Ropa pri [[ťažba nerastných surovín|ťažbe]] alebo vyviera pod tlakom – ťažba samotokom, alebo sa čerpá – mechanizovaná ťažba. Vyskytuje sa spoločne so [[zemný plyn|zemným plynom]] a vodou. Z hľadiska slovenskej legislatívy je radená medzi vyhradené suroviny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/bansky-zakon/ |titul=Banský zákon – Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva |vydavateľ=vyvlastnenie.sk |dátum vydania=15. júl 2009}}</ref>.


Jano to je taký chudák ktorý nemá na džem od starej strigy A jeho bff je sirotny
== Pomenovanie ==
Názov ''ropa'' pochádza z [[poľština|poľštiny]], v preklade znamená „hnis“, ide o pôvodné staré označenie miestnych soľných prameňov. Iný názov ropy je '''(surová) nafta'''; zastarané názvy ropy sú '''skalný olej, zemný olej, (surový) petrolej, surový minerálny olej'''<ref name="Vladár, 1981">Vladár, J. a kolektív, 1981: ''[[Encyklopédia Slovenska]]. V. zväzok R - Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 143</ref> a obrazne '''čierne zlato'''. „Ropa“ je jediný názov podľa [[slovenská technická norma|STN]].

== Základné fyzikálno-chemické vlastnosti ==
Medzi základné technologické charakteristiky ropy patrí [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustota]] stanovená pri teplote 20&nbsp;°C a atmosférickom tlaku, s korekciou na teplotu 4&nbsp;°C (kvôli zmenám hustoty [[voda|vody]]). V závislosti od obsahu rozpustených látok sa pohybuje v rozmedzí od 0,61{{--}}0,85 g/cm³ pre ľahké ropy, 0,85{{--}}0,93 g/cm³ pre stredne ťažké až 0,93{{--}}1,05 a viac  g/cm³ pre veľmi ťažké ropy<ref name="Lintnerová, 2009"/>. V anglickej terminológii sa zvyknú používať štandardy [[ASTM]] – jednotky stupne [[American Petroleum Institute|API]] (American Petroleum Institute), ktoré určujú hmotnosť 1 ml ropy pri teplote 15,56&nbsp;°C (1°API = 141,5 / hustota ropy v g/cm³ – 131,5)<ref name="Rojkovič et al., 2006">Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006: ''Nerastné suroviny.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>. Obsah rozpustených látok má vplyv na spôsob jej spracovania. Ľahké ropy sú väčšinou svetlé, ťažké ropy tmavé. Farba ropy je však značne premenlivá od hnedočervenej, čiernej po žltozelenú až bezfarebnú. [[Index lomu]] ropy je 1,39 až 1,60. Má tiež [[fluorescencia|fluorescenčné]] vlastnosti, ktoré prezrádzajú prítomnosť aromatických uhľovodíkov a jej zrelosť. Výhrevnosť ropy sa pohybuje v rozmedzí 43{{--}}47 MJ/kg<ref name="Rojkovič et al., 2006"/>.

Približnú predstavu o chemickom zložení ropy dávajú nasledujúce hmotnostné podiely základných prvkov<ref name="Speight, 2006"/>:


{| class = "wikitable"
{| class = "wikitable"
Riadok 24: Riadok 14:
| [[dusík]] || 0,1 – 2 %
| [[dusík]] || 0,1 – 2 %
|-
|-
| [[kyslík]] || 0,1 – 1,5 %
| [[kyslík|k]]
|-
| [[síra]] || 0,5 až 6 %
|-
| [[kovy]] || menej ako 1000 [[ppm]]
|}
|}


galónov = 158,97 [[liter|litrov]]. Množstvo ropy sa tiež niekedy udáva v [[tona|tonách]], jednej tone zodpovedá približne 7,33 barelov.
Ropa je zmesou okolo 10 000 rôznych zlúčenín, z ktorých nadpolovičnú väčšinu predstavujú kvapalné uhľovodíky (tvoria asi 80{{--}}90 % objemu ropy) a iné neuhlíkaté organické zlúčeniny (4{{--}}5 %), hlavne obsahujúce [[síra|síru]] (okolo štvrtiny zlúčenín), [[dusík]]até látky (pod 0,1 %), oxidy (okolo 85) a tiež organické molekuly obsahujúce [[kov]]y (hlavne [[vanád]] a [[nikel]]). Medzi ostatné zložky ropy patria rozpustené organické [[plyn]]y (C<sub>1</sub> – C<sub>4</sub>), ktoré tvoria desatiny až 4 % objemu. Obsah vody je taktiež variabilný od stopového množstva po 10 %. Zastúpenie minerálnych solí hlavne [[chlorid]]ov sa pohybuje od 0,1{{--}}4 000&nbsp;mg/l ale môže byť i vyššie. Ropa tiež obsahuje [[roztok]]y solí, [[organická kyselina|organických kyselín]] a iných látok. Mechanickú prímes môžu tvoriť častice [[ílové minerály|ílových minerálov]], [[piesok|piesku]] alebo [[vápenec|vápenca]]. Organické častice pevnej fázy sú označované ako [[bitúmen]]y alebo [[asfalt]], zatiaľ čo označenie [[parafín]] sa používa pre uhľovodíky s reťazcom nad C<sub>17</sub>.

Uhľovodíky tvoriace ropu možno rozdeliť do troch základných skupín<ref name="Speight, 2006"/><ref name="Rojkovič et al., 2006"/>:
* [[parafín]]y a [[alkán]]y – nasýtené [[uhľovodík]]y s jednoduchou alebo viacnásobnou väzbou, bez cyklickej štruktúry
* [[cykloparafín]]y – ([[naftén]]y alebo [[alicyklické uhľovodíky]]) obsahujúce prvky cyklickej štruktúry
* [[arén]]y (aromatické uhľovodíky – s [[benzén]]ovým jadrom)
* [[asfaltén]]y, [[živica|živice]] a ďalšie odolné látky s veľkou molekulovou hmotnosťou, tvoriace ťažkú frakciu

Na základe týchto základných skupín možno ropy deliť na<ref name="Lintnerová, 2009"/>:
* intermediálne aromatické, vznikajúce v redukčnom [[more|morskom]] prostredí
* nafténicko-parafinické a parafinické (cykloparafinické), najčastejšie spájané s [[Delta (rieka)|deltovým]] a nemorským prostredím vzniku

Pre meranie objemu ropy sa používa miera 1 [[barel]] = 42 amerických [[galón]]ov = 35 britských galónov = 158,97 [[liter|litrov]]. Množstvo ropy sa tiež niekedy udáva v [[tona|tonách]], jednej tone zodpovedá približne 7,33 barelov.

== Vznik ropy ==
[[Súbor:Korňanský ropný prameň.JPG|thumb|250px|[[Prírodná pamiatka Korniansky ropný prameň|Ropný prameň]] v obci Korňa (okres Čadca).]]

Vznik ropy je veľmi komplikovaný súbor procesov prebiehajúcich vo veľkých hĺbkach dlhé [[čas v geológii|obdobia]], čo sťažuje ich pozorovanie a napodobenie v laboratórnych podmienkach. V minulosti sa názory na vznik ropy rozchádzali. Existovali dva striktne vyhranené myšlienkové prúdy, jeden ktorý presadzoval pôvod ropy z organickej hmoty(tzv. biogénny pôvod) a druhý, ktorý obhajoval jej anorganický pôvod. Dnes je známe, že väčšina ropy vzniká hlavne rozkladom [[Planktón|planktonických organizmov]] bez prístupu [[kyslík]]a<ref name="Vladár, 1981"/>, teda biogénne, čo bolo potvrdené [[geochémia|geochemickým]] výskumom [[izotop]]ov [[uhlík]]a. Ako dôkazy biogénneho pôvodu ropy sa uvádzajú aj rovnaké pomery n-alkánov a izo-alkánov, rovnaké [[izomér]]y, [[optická aktivita]] (ľavotočivosť), zhodný pomer <sub>13</sub>C/<sub>12</sub>C atď. Na druhej strane, malé množstvo ropy a plynu môže vznikať aj anorganickou cestou. Dosiaľ však nebolo preukázané, že by ropa výlučne anorganického pôvodu tvorila ekonomicky zaujímavé [[ložisko (geológia)|ložiskové]] akumulácie. Dôležitým faktorom vzniku a hromadenia ropy sú aj procesy, ktoré prebiehajú po hlbokom pochovaní organických látok a najmä migrácia ropy cez priepustné vrstvy do ložiskových [[pasca (geológia)|pascí]], bez ktorých by sa žiadna dosiahnuteľná ropa nezachovala.

=== Organický pôvod ropy ===
Organická teória je uznávaná väčšinou vedcov, predpokladá, že prvotným zdrojom uhľovodíkov v rope sú [[živočích|živočíšne]] a [[rastlina|rastlinné]] zvyšky, ktoré podľahli rozkladu. Sú to zvyšky [[fytoplanktón]]u, žijúceho v povrchových morských vodách, ale aj telá [[planktón]]u a autotrofných organizmov mimo zóny prieniku svetla (pod {{m|120|m}}). V prospech tejto teórie svedčia zistenia, že mladšia ropa sa veľkou [[relatívna molárna hmotnosť|relatívnou molárnou hmotnosťou]], zvýšeným obsahom kyslíka, síry a dusíka a veľkým obsahom [[asfalt]]u približuje pôvodnému organickému materiálu. Čím je ropa staršia, tým je ľahšia, obsahuje menej asfaltu a viac [[Uhľovodík|uhľovodíkov]]{{Bez citácie}}.

Odumreté mikroorganizmy sa dlhodobo ukladali na dne [[more|morí]] alebo [[jazero|jazier]]. Za všeobecne najvhodnejšie miesto pre vznik ropy sa považuje kontinentálny [[šelf]] a [[pasívny okraj|pasívne okraje]] kontinentov. Časť organickej hmoty môže pochádzať priamo z kontinentu a najväčšie akumulácie tohto typu sa nachádzajú vo veľkých [[delta (rieka)|deltách]] riek. Odumreté organizmy klesajú na dno a sú prekryté ďalšími [[sediment]]mi a stávajú sa súčasťou [[usadená hornina|usadených hornín]]. Pôvodná usadená hornina, v ktorej prebiehajú premeny organickej hmoty na ropu sa nazýva ''materská hornina''. Dôležitým faktorom je anoxia vodného stĺpca, rýchlosť prínosu sedimentov a organických látok na morské dno. Jeden m<sup>2</sup> bahnitého dna produkuje ročne priemerne 150 g [[organická hmota|organickej hmoty]]. Táto sa ďalej rozkladá, najmä pod účinkom baktérií, takže nakoniec zostane v hornine iba stotina pôvodného množstva. Ale pri veľkých plochách podmorských priestorov vhodných pre ukladanie organickej hmoty môže byť objem zachovanej ropy vysoký. Obsahy organickej hmoty v [[íl]]ovitých (bahnitých) sedimentoch sú oveľa vyššie ako v [[piesok|piesčitých]], kde je ich rozklad oveľa dôkladnejší. Z toho vyplýva prvý dôležitý záver, že materskými horninami ropy sú často práve ílovité horniny<ref name="Mišík, 1976">[[Milan Mišík|Mišík, M.]] 1976: ''Geologické exkurzie po Slovensku.'' SPN, Bratislava, 276 s.</ref>. Ďalšími vhodnými materskými horninami sú čierne [[ílovitá bridlica|bridlice]], vápnité íly ([[slieň|sliene]]), [[krieda (hornina)|krieda]] a [[vápenec|vápence]]. Obsah organického uhlíka v materskej hornine sa pohybuje od 1 – 10 %, priemerne 2,5 %.

Organické bahno, tzv. [[sapropel]], je po uložení prekryté mladšími [[sediment]]ami a je čoraz hlbšie pochované. Najvýznamnejší podiel ropy tvoria ľahké, parafinické uhľovodíky, ktoré sú však zastúpené v organickej hmote bahien len celkom podradne. Je teda zrejmé, že po pochovaní musia organické látky prejsť fázou výrazných zmien, tvorby nových zlúčenín a preskupenia vzájomných podielov zložiek v prospech uhľovodíkov. Z organickej hmoty sú pre vznik ropy významné [[bitúmen]]y a to predovšetkým [[lipid]]y, látky príbuzné [[tuk]]om. Predpokladá sa, že dôležitým [[katalyzátor]]om týchto procesov môžu byť [[ílové minerály]]<ref name="Mišík, 1976"/>.

Teplotný rozsah vzniku ropy je od 60{{--}}150&nbsp;°C, čo zodpovedá hĺbke pochovania 2 až {{km|5|m}}. Hĺbkový a teplotný interval, v ktorom je proces tvorby ropy (dozrievania) najefektívnejší sa nazýva [[ropné okno]]. Organická hmota sa vplyvom tepla a tlaku premieňa najskôr na [[kerogén]], potom na [[živica|živicu]] a nakoniec na ropu a [[zemný plyn]]. Tento proces trvajúci milióny rokov sa nazýva dozrievanie alebo maturácia ropy. Má 3 štádiá:
* [[diagenéza (ropa)|diagenéza]] – prebieha v rozsahu 30 – 60&nbsp;°C (bežne 50{{--}}60&nbsp;°C) v hĺbke od prvých 100m do {{km|2|m}}. Prebieha tu mikrobiálna aktivita, polykondenzácia a vnútorné rozpúšťanie.
* [[katagenéza]] – prebieha od 60{{--}}125&nbsp;°C v hĺbke 2{{--}}{{km|4|m}}. Je hlavným štádiom vzniku ropy a väčšinou zodpovedá ropnému oknu.
* [[metagenéza (ropa)|metagenéza]] – prebieha od teploty 125&nbsp;°C a hĺbky viac ako {{km|4|m}}. Je posledným štádiom vývoja organickej hmoty, pri ktorom už nedochádza k vzniku ropy ale iba suchého [[zemný plyn|zemného plynu]].

Niektoré organické zlúčeniny sa napriek tomu zachovávajú takmer bezo zmeny, napríklad [[porfyrín]]y, ktoré sú derivátmi [[chlorofyl]]u. Ropa je po dozretí v hornine veľmi rozptýlená. V dôsledku rozdielu hustôt a všesmerného tlaku však uhľovodíky z materskej horniny migrujú, väčšinou smerom k povrchu. Migráciu umožňujú okolité priepustné horniny. Veľmi vhodné sú hlavne [[pieskovec|pieskovce]], ktoré majú vysokú [[pórovitosť]]. Migrácia uhľovodíkov pozdĺž priepustných [[vrstva (geológia)|vrstiev]] z materskej horniny cez kolektor do [[rezervoár (geológia)|rezervoára]] v poréznych horninách sa nazýva primárna migrácia. Uhľovodíky môžu cez horninové prostredie prenikať až k povrchu, kde zoxidujú alebo iným spôsobom degradujú. Po dosiahnutí zemského povrchu sa prchavé (tekuté) zložky ropy odparia a na mieste zostanú pevné [[vosk]]y a [[asfalt]]<ref name="geology.cz"/>. Zachová sa iba tá ropa, ktorá sa zachytí do [[pasca (geológia)|pascí]]. Takéto pasce môžu byť tvorené nepriepustným nadložím (tzv. litologická pasca), najmä [[íl]]y alebo [[evaporit]]y; alebo v dôsledku vhodných tektonických podmienok (tzv. štruktúrna pasca), rôzne [[zlom (geológia)|zlomy]] a [[vrása|vrásy]], hlavne [[antiklinála|antiklinály]]. V pasci sa prchavé uhľovodíky oddeľujú v podobe zemného plynu a tvoria najvyššiu časť ropného ložiska<ref name="geology.cz"/>.
Dôležitým faktorom zachovania ropy v pasciach sú tiež stabilné geologické podmienky. Po zachytení už nemôže dôjsť k zvyšovaniu teploty ani komplikovanejšej tektonickej aktivite, ktorá by mohla spôsobiť nárast teploty a [[metamorfóza (geológia)|metamorfózu]], výzdvih, [[zvetrávanie]]<ref name="Rojkovič et al., 2006"/> alebo jednoducho dezintegrovať pascu tak, že z nej ropa začne unikať.

=== Anorganický pôvod ropy ===
Anorganický pôvod ropy predpokladal už [[Dmitrij Mendelejev|Mendelejev]]. Samotnú ideu rozvíjali hlavne niektorí vedci v [[ZSSR]] (napr. [[Nikolaj Alexandrovič Kudrjatcev|Nikolaj Kudrjavtcev]]) no v súčasnosti nachádza priaznivcov aj inde napr. [[Thomas Gold]]. Podľa tejto teórie ropa vznikla pôsobením prehriatej pary na [[karbid]]y [[ťažký kov|ťažkých kovov]] v časoch, keď sa vyskytovali blízko zemského povrchu. V prospech tejto teórie svedčí jednak laboratórna príprava pevných, kvapalných a plynných uhľovodíkov z karbidov [[Urán (chemický prvok)|uránu]], [[lantán]]u aj [[cér]]u, a jednak neustály únik [[metán]]u zo zemského plášťa v niektorých oblastiach<ref>Glasby, G.P., 2006: [http://static.scribd.com/docs/j79lhbgbjbqrb.pdf ''Abiogenic Origin of Hydrocarbons: An Historical Overview.''] Resource Geology, Vol. 56, 1, s. 85 – 98</ref>.

== Ťažba ropy ==
[[Súbor:Erdöl Bohrturm.jpg|left|thumb|Ťažobná veža.]]
Kedysi existovali lokality, kde ropa prirodzene vyrážala na zemský povrch. Dodnes sú takéto ropné pramene ropy známe napr. z [[Kysuce|Kysúc]] ([[Korniansky ropný prameň]]<ref>{{ŠZOCHČPSR|314}}</ref>) a [[Orava (región)|Oravy]], vo svete napr. z [[Kalifornia|Kalifornie]]. Teraz sa ropa získava pomocou [[ropný vrt|vrtov]] z hlbšie sa nachádzajúcich ložísk umiestnených v ropných pasciach. Väčšinou sa v nálezisku spoločne s ropou nachádza [[zemný plyn]] a [[voda]], ktoré sú pod tlakom. Spočiatku možno ropa prúdi z ložiska pod tlakom, alebo pomaly vyteká. To sa nazýva ''primárny spôsob ťažby''. Zvyčajne je možné takto získať približne 20 % ropy obsiahnutej v nálezisku.

S časom tlak klesá až k bodu, keď musia nastúpiť ''sekundárne metódy'', ako je čerpanie ropy pomocou čerpadiel alebo udržiavanie ložiskového tlaku vhodnou injektážou, a to buď spätným pumpovaním zemného plynu, vzduchu, vody príp. [[oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]]. Primárnymi a sekundárnymi metódami sa celkovo darí vyťažiť 25 – 35 % celkového množstva ropy.

[[Súbor:Pumpjacks in Ishimbay.jpg|thumb|Čerpanie ropy pomocou púmp, Baškirsko, Ruská federácia.]]
''Terciárne metódy'' nastupujú v okamihu, keď už ani sekundárne metódy nestačia na udržanie produkcie a ťažba je ešte stále ekonomická, čo závisí od aktuálnej ceny ropy, kvality ropy a výšky ťažobných nákladov. Ich princípom je zníženie [[viskozita|viskozity]] zostávajúcej ropy, väčšinou injektážou horúcej vodnej pary získavanej často [[kogenerácia|kogeneráciou]], pričom sa spaľovaním zemného plynu vyrába [[elektrina]] a odpadové teplo sa využije na tvorbu vodnej pary. Niekedy sa tiež ropa zohrieva zapálením časti ropného ložiska. Príležitostne sa tiež používa injektáž [[detergent]]ov. Terciárne metódy dovoľujú vyťažiť ďalších 5 – 15 % ropy v nálezisku.

Väčšina – asi 3/4 ropy sa ťaží na pevnine. No nárast cien ropy po ropnej kríze v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] umožnil spoločnostiam viesť nákladnejšiu ťažbu v oblasti plytkých morských [[šelf]]ov, odkiaľ dnes pochádza 1/4 ropy a 1/5 plynu. Vŕtanie na šelfoch je však 6 – 7-krát drahšie ako na pevnine<ref name="Rojkovič et al., 2006"/>. Ťažbu ropy výrazne omedzuje možnosť jej prepravy. Stavba [[ropovod]]ov a [[plynovod]]ov je ekonomicky veľmi náročná, väčšinou obmedzená na pevninu.

== Využitie a spracovanie ropy ==
Ropa a výrobky z nej sú základnou surovinou pre [[chemický priemysel]], hlavne pre výrobu [[Umelá hmota|plastov]]. Vyrábajú sa z nej aj niektoré lieky, [[hnojivo|hnojivá]] a [[pesticíd]]y. Je dôležitým [[palivo]]m pre [[doprava|dopravu]]. V USA sa v roku 2018 približne 86 % ropy použilo na výrobu palív.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = U.S. Refinery Yield | url = https://www.eia.gov/dnav/pet/pet_pnp_pct_dc_nus_pct_a.htm | vydavateľ = eia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Mnohé krajiny používajú surovú ropu aj na výrobu [[elektrina|elektriny]] v tepelných elektrárňach (asi 7 % celkovej svetovej produkcie).

Základom spracovania ropy je jej [[frakčná destilácia]], pri ktorej sa oddeľujú pri [[atmosférický tlak|atmosférickom tlaku]] jednotlivé skupiny [[uhľovodík]]ov podľa ich [[teplota varu|bodu varu]].

Najľahšie plynné uhľovodíky sú [[metán]], [[etán]], [[propán]], [[bután]]. Posledné dva sú hlavnou súčasťou automobilového paliva [[skvapalnený ropný plyn|LPG]]. [[Petroléter]] tvoria uhľovodíky s dĺžkou reťazca C<sub>5 – 7</sub> (''t<sub>v</sub>'' asi 30 – 70&nbsp;°C). Používajú sa ako [[rozpúšťadlo|rozpúšťadlá]], napr. pri chemickom čistení odevov. Ďalšie frakcie sú [[benzín]] (C<sub>6 – 12</sub>, 40 – 200&nbsp;°C), [[petrolej]] (C<sub>10 – 15</sub>, 150 – 300&nbsp;°C), z ktorého sa vyrába [[letecký benzín]], [[plynový olej]] (C<sub>10 – 20</sub>, 200 – 300&nbsp;°C), z ktorého sa získava [[motorová nafta]] a [[vykurovací olej|ľahký vykurovací olej]]. Zvyšok (tzv. [[mazut]]) sa podrobuje vákuovej destilácii za zníženého tlaku, čím sa oddeľujú [[vykurovací olej|ťažké vykurovacie oleje]] od [[asfalt]]u. Uhľovodíky s dlhými reťazcami (C<sub>35</sub> a viac) môžu byť hydrokrakovaním rozštiepené, čím vzniknú [[mazací olej|mazacie oleje]].

Získané produkty sú ďalej [[rafinácia|rafinované]], aby sa z nich odstránili nežiaduce prímesi, ako napr. [[parafín]]y.

== Druhy ropy ==
Ropný priemysel rozdeľuje ropu podľa jej pôvodu (napr. ''West Texas Intermediate, WTI'' alebo ''Brent'') a často aj podľa jej hustoty (ľahká, ''light'', stredne ťažká, ''intermediate'' a ťažká, ''heavy''); rafinérie ju tiež môžu označovať ako „sladkú“ (''sweet''), čo znamená, že obsahuje relatívne málo [[síra|síry]], alebo ako „kyslú“ (''sour''), čo znamená, že táto ropa obsahuje viac ako 0,5 % síry a vyžaduje náročnejšie spracovanie, aby vyhovovala súčasným normám.

Hlavné svetové typy ropy sú:
* zmiešaná ropa [[Brent (ropa)|Brent]], zahrňujúca 15 druhov ropy z nálezísk v [[Severné more|Severnom mori]]. Za cenu tohto typu ropy sa väčšinou predáva ropa z [[Európa|Európy]], [[Afrika|Afriky]] a [[Blízky východ|Blízkeho východu]] určená pre spotrebu na Západe.
* West Texas Intermediate (WTI), za ktorej cenu sa predáva [[Severná Amerika|severoamerická]] ropa.
* Dubai, za ktorej cenu sa predáva blízkovýchodná ropa určená pre ázijsko-pacifickú oblasť.
* Tapis (z [[Malajzia|Malajzie]]), za ktorej cenu sa predáva ľahká ropa z [[Ďaleký východ|Ďalekého východu]].
* Minas (z [[Indonézia|Indonézie]]), za ktorej cenu sa predáva ťažká ropa z Ďalekého východu.
* Kôš [[OPEC]]u zahŕňajúci druhy:
** Arab Light ([[Saudská Arábia]]),
** Bonny Light ([[Nigéria]]),
** Fateh ([[Spojené arabské emiráty]]),
** Isthmus ([[Mexiko]], nepatrí do [[OPEC]]u),
** Minas ([[Indonézia]]),
** Saharan Blend ([[Alžírsko]]),
** Tia Juana Light ([[Venezuela]]).

OPEC sa snaží udržať cenu koša OPEC vo vopred danom rozmedzí pomocou zvyšovania a znižovania produkcie. Ropa typu kôš OPECu, pozostávajúca tak z ľahkých, ako aj z ťažkých druhov ropy, je v priemere ťažšia ako Brent aj WTI a má väčší obsah síry.

Všetky vyššie uvedené druhy sa zaraďujú medzi klasickú, „konvenčnú“ ropu. Okrem nej existujú aj veľké ložiská [[nekonvenčná ropa|nekonvenčnej ropy]], ktorú tvorí [[živica]] v [[asfaltové piesky|asfaltových pieskoch]] a [[kerogén]] v [[asfaltová bridlica|asfaltových bridliciach]]. Nachádzajú sa hlavne v [[Kanada|Kanade]] a [[Venezuela|Venezuele]]. Jej podiel zatiaľ tvorí len 5 % celkovej svetovej produkcie, z dôvodu vysokej energetickej náročnosti ťažby.

== Budúcnosť ropy ==
{{Hlavný článok|Ropný vrchol}}
Hubbertova ''teória ropného vrcholu'', tzv. ''peak oil'', je kontroverzná teória zaoberajúca sa dlhodobými predpoveďami spotreby a vyčerpania ropy. Tvrdí, že zdroje ropy nie sú obnoviteľné, a preto úroveň ťažby ropy musí nevyhnutne dosiahnuť svoj vrchol, a potom začne klesať. Ťažba ropy podľa tejto teórie sleduje tzv. ''Hubbertovu krivku'' (podobnú [[Gaussova krivka|Gaussovej krivke]]). Najviac kontroverzný na tejto teórii je dátum, kedy má tento vrchol nastať.

[[Súbor:Hubbert-curve.png|thumb|Hubbertova krivka]]
Geológ [[M. King Hubbert]], otec tejto teórie, sledoval ťažbu ropy v Spojených štátoch. Spozoroval, že najviac amerických ropných nálezísk bolo nájdených začiatkom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] a predpovedal, že ťažba ropy v [[Spojené štáty|USA]] dosiahne vrchol okolo roku 1970. V roku [[1971]] skutočne dosiahla ťažba ropy v USA svoj vrchol a od tej doby v súlade s touto teóriou klesá. Potom ako ťažba ropy v USA začala upadať, začal ceny ropy diktovať ropný kartel [[OPEC]], čo viedlo k prvej [[ropný šok|ropnej kríze]] v roku [[1973]]. Do dnešnej doby dosiahlo vrchol ťažby mnoho oblastí, napr. [[Severné more]] v roku [[1999]] (teraz klesá produkcia tempom 10 – 12 % za rok){{Bez citácie}}. Nedávno potvrdila aj [[Čína]], že dve z jej najväčších ropných polí začínajú byť vyčerpané a mexická ropná spoločnosť [[Pemex]] oznámila, že [[Cantarellské pole]], jedno z najväčších pobrežných ropných ložísk na svete, dosiahne svoj vrchol v roku [[2006]] a potom začne ťažba klesať o 14 % za rok. Vo svetovom meradle pravdepodobne nebude pokles ťažby taký prudký.

Táto teória neznamená, že sa po ropnom vrchole ropa náhle minie, ale že sa jej ťažba bude postupne znižovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa ropa vo väčšom meradle začala ťažiť asi pred 150 rokmi, sa dá očakávať, že zhruba rovnaký čas by mohla ťažba ropy pokračovať aj po dosiahnutí vrcholu. Problém je práve v postupne sa zmenšujúcich objemoch ťaženej ropy, ktoré znamenajú budúci razantný nárast jej ceny. Ropný vrchol sa preto tiež niekedy nazýva „koniec lacnej ropy“.

Z najrôznejších dôvodov (najviac asi z dôvodu nedostatočného zmapovania svetových ropných rezerv) je ťažké predpovedať, kedy nastane vrchol ťažby v jednotlivých regiónoch. Vychádzajúc z dostupných údajov o produkcii ropy, stúpenci tejto teórie predpovedali (nesprávne), že vrchol svetovej ťažby bude v roku [[1989]], [[1995]] alebo v rokoch [[1995]] – [[2000]]. Tieto predpovede sú však z obdobia, keď sa ešte nevedelo, že ropné šoky povedú k veľkému zvýšeniu efektivity zariadení používajúcich ropné produkty, v dôsledku ktorého sa rast dopytu po rope znížil, a tým oddialil vrchol jej ťažby. Nová predpoveď od spoločnosti [[Goldman Sachs]] hovorí, že vrchol ťažby ropy nastane v roku [[2007]] a o niečo neskôr pri [[zemný plyn|zemnom plyne]].{{Bez citácie}} Tak ako bola Hubbertova lokálna teória vzatá na vedomie až po vrchole ťažby v USA roku 1971, zrejme aj teória útlmu svetovej ťažby bude uznaná až sa tak skutočne stane aj vo svetovom meradle.

Túto teóriu podporuje fakt, že krivka objavov nových ropných nálezísk dosiahla vrchol v šesťdesiatych rokoch a od tej doby neustále klesá. Od roku [[1980]] ľudstvo spotrebováva každý rok viac ropy, ako prinesú nové objavy. Ďalším argumentom je, že v roku [[2005]] začala dramaticky klesať príprava projektov, ktoré by mali začať ťažbu ropy od roku [[2008]] a náklady na ťažbu ropy sa stále zvyšujú, pretože ropa je ťažiteľná už iba na stále menej dostupných miestach.

Podľa niektorých zdrojov z oficiálnych štatistík kartelu [[OPEC]] vyplýva, že tzv. ľahká sladká ropa (''light sweet'') sa v súčasnosti nachádza za vrcholom ťažby a jej produkcia klesá. Tento typ ropy je najžiadanejší, pretože sa najľahšie spracováva, a zrejme bude tiež najskôr vyčerpaný. Súčasný nedostatok spracovateľských kapacít je podľa týchto zdrojov daný práve tým, že rafinérie nie sú pripravené na spracovávanie väčšieho množstva ťažšej ropy s väčším obsahom síry, napr. z Blízkeho východu.

Odporcovia tejto teórie podotýkajú, že úspešná predpoveď ropného vrcholu v USA nemusí mať žiadnu spojitosť s vyčerpaním miestnych ropných zásob, iba odráža ekonomickú nevýhodnosť ťažby v porovnaní s importom ropy zo zahraničia. Tiež poukazujú na opakovane nesprávne predpovede celosvetového ropného vrcholu. Podľa niektorých je aplikácia teórie na svet ako celok neuskutočniteľná kvôli zložitým obchodným a politickým vzťahom, ktoré majú na ťažbu ropy zásadný vplyv.

== Ekonomika ==
Cenou ropy sa väčšinou rozumie cena ''WTI/Light Crude'' ropy obchodovanej na newyorskej [[komoditná burza|komoditnej burze]] (NYMEX), alebo cena ropy typu ''Brent'' obchodovanej na Medzinárodnej ropnej burze (''International Petroleum Exchange'', IPE) v [[Londýn]]e. Cena ropy veľmi závisí na jej druhu (ktorý je určený napríklad jej hustotou a obsahom síry) a tiež na jej pôvode. Veľká väčšina ropy sa nepredáva na burzách, ale pomocou priamych transakcií, ktoré sa však cenami na burze riadia. IPE tvrdí, že 65 % všetkých obchodov s ropou vychádza z burzovej ceny ropy typu Brent. Iné dôležité referenčné burzové ceny sú Dubai, Tapis a kôš OPEC.

Často sa hovorí, že cenu ropy určuje kartel [[OPEC]] a jej skutočná cena je približne 2 doláre za barel, čo sú náklady na ťažbu na Blízkom východe. Tieto názory však nezohľadňujú náklady na hľadanie nových ropných nálezísk a investície potrebné k započatiu ťažby.

Dopyt po rope veľmi závisí na globálnej makroekonomickej situácii, takže tiež tá je dôležitým činiteľom v cene ropy. Celý rad ekonómov tvrdí, že vysoké ceny ropy majú spätne veľký negatívny vplyv na hospodársky rast. S týmto nesúhlasia iní ekonomickí odborníci, podľa ktorých je teraz svetové hospodárstvo menej závislé na rope, ako bolo počas [[ropný šok|ropných šokov]] v sedemdesiatych rokoch.

Cena ropy v roku [[1980]], počas druhého [[ropný šok|ropného šoku]] (pri nepokojoch v [[Irán]]e a na [[Blízky východ|Blízkom východe]]), keď bola v dnešných cenách (t. j. očistená od [[inflácia|inflácie]] [[3. január]] [[2008]]) až na úrovni 101,7 dolárov za barel (podľa agentúry [[Reuters]]) až 102,8 dolárov za barel (podľa denníka Wall Street Journal).<ref>{{cite web|url=http://www.tvojepeniaze.sk/slaby-dolar-vyhnal-ropu-prvy-raz-nad-stovku-fzk-/sk_pakcie.asp?c=A080104_082536_sk_pakcie_p01|title=Slabý dolár vyhnal ropu prvý raz nad stovku|publisher=pravda.sk|date=4.1.2008}}</ref>

Potom dlhodobo klesala v dôsledku otvorenia nových ropných polí mimo Blízky východ, ako napr. v Severnom mori. Nedávne minimum bolo v januári [[1999]] (12 dolárov za barel), keď ázijská ekonomická kríza znížila dopyt. Potom cena ropy začala stúpať až na 70,85 dolárov za barel [[29. august]]a [[2005]] v dôsledku [[hurikán Katrina|hurikánu Katrina]]. [[5. máj]]a [[2008]] vystúpila cena americkej ropy až na 126,20 dolára kvôli správam o poklese ropných rezerv v USA, klesaniu dolára a vysokému dopytu. Na historický rekord dostala aj severomorská ropa Brent, stála 125,90 dolára za barel. Analytici spoločnosti Goldman Sachs očakávajú, že cena ropy sa v budúcich dvoch rokoch zvýši na 150 až 200 dolárov za barel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://tvojepeniaze.pravda.sk/ropa-je-uz-za-126-dolarov-a-nebrzdi-do3-/sk_pakcie.asp?c=A080509_102909_sk_pakcie_p01 |titul=Ropa je už za 126 dolárov, a nebrzdí |vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=9. máj 2008}}</ref>.

Neustále vzrastajúca cena ropy je spôsobená kombináciou viacerých faktorov – končiacimi zásobami ropy, vzrastajúcim dopytom (hlavne [[Čína]]), špekuláciami na burzách, ale hlavne prehlbujúcou sa ekonomickou krízou v USA (2007 – 2008) spojenou s oslabovaním dolára. Nezanedbateľný je aj zlý stav rafinérií a ich nedostatočnou kapacitou hlavne v [[Spojené štáty|USA]]. Zástancovia Hubbertovej teórie v tejto súvislosti tvrdia, že ako sa približujeme dátumu konečného vrcholu ťažby, neustále sa zmenšuje tzv. rezervná ťažobná kapacita, t. j. množstvo ropy, o ktoré môžu ťažobné firmy krátkodobo zvýšiť svoju produkciu v prípade previsu dopytu. Táto rezervná ťažobná kapacita je dnes skutočne na svojom historickom minime a tvorí iba dve percentá celosvetovej produkcie (ešte pred niekoľkými rokmi sa pohybovala v rozmedzí 8 – 10 percent). Relatívne lokálne výpadky ťažby, ako bol [[hurikán Katrina]], potom vyvolávajú veľké výkyvy v cene ropy. Odporcovia Hubbertovej teórie pokles rezervnej ťažobnej a rafinérskej kapacity pripisujú chronicky nedostatočným investíciám kvôli dlhodobo nízkej cene ropy.

== Produkcia a spotreba v číslach ==
Od začiatku dejín ľudstva do dneška bolo vyťažených približne 900 miliárd barelov ropy. Za predpokladu súčasného objemu ťažby vystačí známe zásoby ropy na ďalších 43 rokov.

V roku [[2004]] tvorila celková ťažba 3 888 mil. ton, z toho ropné krajiny mimo združenia [[OPEC]] vyprodukovali 60 %. Ľahká ropa tvorila približne 33 %, stredne ťažká 53 % a ťažká ropa 14 %. Kyslá ropa (''sour'') s vysokým obsahom síry tvorila 59 % celkovej svetovej produkcie<ref>[http://www.opec.org/home/Monthly%20Oil%20Market%20Reports/2005/pdf/MR082005.pdf Organization of the Petroleum Exporting Countries - Monthly Oil Market Report - August 2005]</ref>.

Najväčší spotrebitelia ropy boli v roku [[2004]] [[Spojené štáty|USA]] (927,3 mil. t), [[Čína]] (308,6 mil. t), [[Japonsko]] (250,5 mil. t), [[Rusko]] (131,8 mil. t) a [[Nemecko]] (123,2 mil. t). Dopyt po rope stúpa v súčasnosti asi o 2 % ročne.


{|class="wikitable"
{|class="wikitable"

Verzia z 16:26, 9. máj 2022


Jano to je taký chudák ktorý nemá na džem od starej strigy A jeho bff je sirotny

Obsah podľa hmotnosti
Zložka Percentuálne zastúpenie
uhlík 69 - 72 %
vodík 10 – 14 %
dusík 0,1 – 2 %
k

galónov = 158,97 litrov. Množstvo ropy sa tiež niekedy udáva v tonách, jednej tone zodpovedá približne 7,33 barelov.

Ťažba ropy (v mil. ton)
Územie 1990 2004
svet (celkom) 3 150,4 3 888
ZSSR, Rusko 569,3 456
USA 409,6 337
Saudská Arábia 320,7 492
Irán 156,1 203
Mexiko 146,7 192
Čína 137,7 174
Venezuela 110,5 153
Nórsko 151
Spojené arabské emiráty 101,7
Irak 99,5
Spojené kráľovstvo 93,5
Kanada 91,0 146
Nigéria 90,8 129
Zdroj:
  • Encyklopedický slovník, Odeon a Encyklopedický dům, 1993
  • International Energy Agency

Svetové zásoby ropy

Preukázané svetové zásoby ropy v roku 2009 (v mld. barelov)

Ložiská ropy sú známe zo všetkých geologických útvarov počínajúc paleozoikom.

Výskyt na Slovensku

Na Slovensku sa roponosné súvrstvia nachádzajú v Záhorskej nížine, kde sú viazané na chladnú Viedenskú panvu (pull apart typu). Prvým objaveným ložiskom boli Gbely. Najdôležitejším plyno a roponosným horizontom sú súvrstvia bádenu a sarmatu (miocén). Kolektormi sú piesky alebo slabo spevnené pieskovce a zlepence. Ďalšou oblasťou s náleziskami ropy je Panónska panva na východnom Slovensku s ložiskami v oblasti Senného, Stretavy a Ptrukše. Výskyty ropy sú ďalej známe i z rozhrania Centrálnokarpatskej paleogénnej panvy a bradlového pásma v Spišsko-šarišskom medzihorí, kde sa nachádza ložisko Lipany[1].

Ropa bola nájdená aj na viacerých miestach vo flyšovom pásme (potvrdené vrtmi), napr. Miková na východnom Slovensku, známy prirodzený výver pri Korni na Kysuciach. Výskyty ropy sú viazané na vývery jodobrómových soľaniek, napr. Slaná Voda pri Oravskej Polhore a inde[2].

Ťažba ropy na Slovensku v roku 2003 pokrývala iba 1 % domácej spotreby. Venuje sa jej spoločnosť NAFTA so sídlom v Gbeloch. Väčšinu ropy Slovensko dováža z Ruskej federácie ropovodom Družba.

Referencie

  1. ↑ Baláž, P., Kúšik, D., 2012, Nerastné suroviny Slovenskej republiky 2012. Ministerstvo životného prostredia, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Spišská Nová Ves, Bratislava, s. 27 - 29
  2. ↑ Ropa [online]. mineraly.sk, 14. júl 2009. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ropa

Externé odkazy

Portal Chemický portál
Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ropa&oldid=7367502“