Přeskočit na obsah

Karel Čapek: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 147 bajtov ,  pred 6 mesiacmi
d (Typo)
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia
[[Súbor:T. G. Masaryk a K. Čapek.gif|náhľad|Karel Čapek a [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom G. Masarykom]]]]
 
V ranej tvorbe vychádzal z podnetov českej predvojnovej moderny a nových európskych umeleckých smerov (''Božie muky'', ''Trápne poviedky'', preklady básní ''Francúzska poézia novej doby'', dráma ''Lúpežník''). Vedomie zneužitia techniky a vedy v 1. svetovej vojne proti základným hodnotám ľudskej existencie, nedôvera k jednoznačným filozofickým a politickým [[koncepcia|koncepciám]] a odmietnutie radikálnych zásahov odľudštenej štátnej moci do zákonov prírody a spoločnosti sa prejavili v jeho utopicko-fantastických drámach (''[[R.U.R.|R. U. R.]]'', ''[[Vec Makropulos (opera)|Vec Makropulos]]''), v románoch ([[Biela Nemoc]], [[Vojna s Mlokmi]]) s prvkami [[Vedecká fantastika|science fiction]] (''[[Továrna na absolutno]]'', ''[[Krakatit]]'') a v alegorických divadelných hrách ''[[Zo života hmyzu (román)|Zo života hmyzu]]'', ''Adam Stvoriteľ'' (obidve s bratom [[Josef Čapek|Josefom Čapkom]]).
 
Skeptický [[relativizmus]], presvedčenie o mnohoznačnosti ľudskej pravdy a zmysle pragmatického hľadania východiska v každom individuálnom prípade ďalej rozvinul v poetických prózach ''Hordubal'', ''Vetroň'', ''Obyčejný život'', ''[[Život a dielo skladateľa Foltýna]]'' a v románe o sile [[humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmu]] a [[solidarita|solidarity]] ''Prvá parta'' a v dráme ''Matka''.
 
Z ciest po [[Európa|Európe]] vyťažil niekoľko kníh cestopisných fejtónov[[fejtón]]ov (''Italské listy'', ''Anglické listy'', ''Výlet do Španěl'', ''Obrázky z Holandska'', ''Cesta na sever''). Vytvoril originálny typ krátkych detektívnych príbehov (''Povídky z jedné kapsy'', ''Povídky z druhé kapsy''), napísal ''[[Kniha apokryfov|Knihu apokryfov]]'' a knižne vydal výbery fejtónov, stĺpcov a drobných próz z rôznych období žurnalistickej činnosti (''Záhradníkov rok'', ''Ako sa čo robí'', ''Na brehu dní'', ''Miesto pre Jonatána''). Knihy ''Mal som psa a mačku'', ''Kalendár'', ''O ľuďoch'', ''Bájky a podpoviedky'' a iné boli vydané posmrtne. ''Marsyas'' obsahuje úvahy a eseje o literatúre a umeleckej tvorbe, ''O veciach obecných čiže Zoón politikon'' články o politike, verejnom živote a zmysle demokracie. Pre deti napísal ''Devätoro rozprávok a ešte jedna'' od Josefa Čapka ako prídavok, ''[[Dášenka čiže život štěňaťa]]''.
 
V 2. polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa znovu vrátil k utopicko-fantastickému pohľadu na súčasnosť v románe ''[[Vojna s mlokmi]]'', aby alegoricky ukázal na nebezpečenstvo [[Fašizmus|fašizmu]] a ohrozenie európskej demokracie. Zomrel na zápal pľúc. V roku [[1995]] mu bolo udelené vyznamenanie ''[[Rád T. G. Masaryka]] in memoriam''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Seznam vyznamenaných | url = https://www.hrad.cz/cs/ceska-republika/statni-vyznamenani/rad-t.-g.-masaryka/seznam-vyznamenanych | vydavateľ = hrad.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-20 | miesto = | jazyk = po česky }}</ref> Karel Čapek sa významne zapísal do dejín [[robotika|robotiky]], keď ako prvý použil dnes už svetovo akceptovaný pojem [[robot]] na označenie stroja, vo svojom diele [[R.U.R.]]
 
== Dielo ==