Prívlastok: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
z cs
 
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Prívlastok''' je [[vetný člen]], ktorý rozvíja iný vetný člen, väčšinou [[podmet]] alebo iný prívlastok. Rozvíjaný člen je najčastejšie [[podstatné meno]], ktorého význam upresňuje prívlastok. Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený prídavným menom, niekedy [[zámeno]]m, [[číslovka|číslovkou]], alebo podstatným menom.
'''Prívlastok''' alebo '''atribút''' je [[vetný člen]], ktorý rozvíja vo vete [[podstatné meno]] alebo jeho zástupku (alebo iný prívlastok) bez ohľadu na jeho syntaktickú funkciu.


Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi:
Na prívlastok sa pýta otázkami: ''Aký?'', ''Ktorý?'', ''Čí?''
*adjektívny (sic!) prívlastok:
**[[prídavné meno]] - pekný [strom], [krasotinka] širokolistá
**[[zámeno]] - tento [kabát]
**[[číslovka]] - druhá [trieda]
*[[podstatné meno]] alebo jeho zástupka - [hotel] Bratislava, [v hoteli] Bratislava, pomoc deťom, [diskotéka] každý pondelok, [cesta] do zahraničia, [obraz] Pád mrakodrapu v novom meste za riekou, [Phillips] 563-A
*[[neurčitok]] slovesa - [túžba] študovať
*[[príslovka]] - [cesta] dole
*vedľajšia [[podraďovacia veta]]


Z praktického hľadiska sa na prívlastok najčastejšie pýta otázkami: ''Aký?'', ''Ktorý?'', ''Čí?''
{{vetné členy}}


==Delenia ==
[[Kategória:Vetné členy]]
Delenie 1 (podľa polohy):
*anteponovaný prívlastok - stojí pred daným slovom/výrazom
*postponovaný prívlastok - stojí za daným slovom/výrazom


Delenie 2:
*[[jednoduchý prívlastok]] ([[holý prívlastok]]) - 1 slovo
*[[rozvitý prívlastok]] ([[postupne rozvíjaný prívlastok]]) - v ňom sa naň determinatívnym vzťahom viažu ďalšie vetné členy; píše sa bez čiarky; napr. malé svetlé pivo
*[[viacnásobný prívlastok]] - pozostáva z viacerých rovnocenných výrazov spojených priraďovacím vzťahom; píše sa s čiarkou; napr. červené, žlté a modré [kvety], mladí a starí [ľudia], [žena] krásna, ale s kamenným srdcom

Delenie 3:
*[[zhodný prívlastok]] - zhoduje sa s daným slovom/výrazom v gramatických kategóriách (buď vo všetkých - úplná zhoda, alebo len v niektorých - čiastočná zhoda); napr. pekných [stromov], [krasotinka] širokolistá, druhou [cestou]
*[[nezhodný prívlastok]] - ostatné prívlastky; najčastešie podstatné meno s predložkou stojace za daným slovom/výrazom; napr. [dom] zo zlata, [kniha] s červenými doskami, služby [obyvateľom], [túžba] cestovať, [boj] zblízka, [cesta] lesom, [Phillips] 563-A

Medzi zhodné prívlastky sa v školských učebniciach zaraďuje aj [[prístavok]] (apozícia), v jazykovede sa však častejšie považuje za mennú polopredikatívnu konštrukciu. Príklady: [Bratislava,] hlavné mesto Slovenska, [je ...]; [Púšťame sa kratšou cestou -] vrchom.

Delenie 4:
*[[tesný prívlastok]] - nemožno ho z vety vynechať, bez toho, aby sa zmenil jej význam; neoddeľuje sa čiarkami; napr. Ľudia chorí na TBC nesmú chodiť na slnko.
*[[voľný prívlastok]] - ostatné prívlastky; oddeľuje sa čiarkou; napr. Stádo ovcí, považované za symbol vidieka, strážili dvaja bačovia.


{{vetné členy}}
[[Kategória:Vetné členy]]
[[cs:Přívlastek]]
[[cs:Přívlastek]]
[[en:Attribute]]

Verzia z 23:51, 17. január 2007

Prívlastok alebo atribút je vetný člen, ktorý rozvíja vo vete podstatné meno alebo jeho zástupku (alebo iný prívlastok) bez ohľadu na jeho syntaktickú funkciu.

Prívlastok býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi:

  • adjektívny (sic!) prívlastok:
  • podstatné meno alebo jeho zástupka - [hotel] Bratislava, [v hoteli] Bratislava, pomoc deťom, [diskotéka] každý pondelok, [cesta] do zahraničia, [obraz] Pád mrakodrapu v novom meste za riekou, [Phillips] 563-A
  • neurčitok slovesa - [túžba] študovať
  • príslovka - [cesta] dole
  • vedľajšia podraďovacia veta

Z praktického hľadiska sa na prívlastok najčastejšie pýta otázkami: Aký?, Ktorý?, Čí?

Delenia

Delenie 1 (podľa polohy):

  • anteponovaný prívlastok - stojí pred daným slovom/výrazom
  • postponovaný prívlastok - stojí za daným slovom/výrazom

Delenie 2:

Delenie 3:

  • zhodný prívlastok - zhoduje sa s daným slovom/výrazom v gramatických kategóriách (buď vo všetkých - úplná zhoda, alebo len v niektorých - čiastočná zhoda); napr. pekných [stromov], [krasotinka] širokolistá, druhou [cestou]
  • nezhodný prívlastok - ostatné prívlastky; najčastešie podstatné meno s predložkou stojace za daným slovom/výrazom; napr. [dom] zo zlata, [kniha] s červenými doskami, služby [obyvateľom], [túžba] cestovať, [boj] zblízka, [cesta] lesom, [Phillips] 563-A

Medzi zhodné prívlastky sa v školských učebniciach zaraďuje aj prístavok (apozícia), v jazykovede sa však častejšie považuje za mennú polopredikatívnu konštrukciu. Príklady: [Bratislava,] hlavné mesto Slovenska, [je ...]; [Púšťame sa kratšou cestou -] vrchom.

Delenie 4:

  • tesný prívlastok - nemožno ho z vety vynechať, bez toho, aby sa zmenil jej význam; neoddeľuje sa čiarkami; napr. Ľudia chorí na TBC nesmú chodiť na slnko.
  • voľný prívlastok - ostatné prívlastky; oddeľuje sa čiarkou; napr. Stádo ovcí, považované za symbol vidieka, strážili dvaja bačovia.