Ivan Pješčák: Rozdiel medzi revíziami
d wl |
úprava údajov |
||
Riadok 38: | Riadok 38: | ||
Absolvoval učiteľský seminár. Právnické vzdelanie dosiahol na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako učiteľ v obciach [[Ľutina]] a [[Driečna (Vladiča)|Driečna]]. Neskôr pôsobil ako advokát v [[Prešov]]e, [[Užhorod]]e a [[Medzilaborce|Medzilaborciach]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Pješčak, rusínsky právnik a politický činiteľ|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pjescak-rusinsky-pravnik-a-politicky-cinitel/|vydavateľ=rusyn.sk|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk}}</ref> Politicky sa aktivizoval V [[Autonómny poľnohospodársky zväz|Autonómnom poľnohospodárskom zväze]], strane, ktorá presadzovala autonómiu pre Rusínov. |
Absolvoval učiteľský seminár. Právnické vzdelanie dosiahol na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako učiteľ v obciach [[Ľutina]] a [[Driečna (Vladiča)|Driečna]]. Neskôr pôsobil ako advokát v [[Prešov]]e, [[Užhorod]]e a [[Medzilaborce|Medzilaborciach]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Pješčak, rusínsky právnik a politický činiteľ|url=https://www.rusyn.sk/ivan-pjescak-rusinsky-pravnik-a-politicky-cinitel/|vydavateľ=rusyn.sk|dátum prístupu=2021-09-03|jazyk=sk}}</ref> Politicky sa aktivizoval V [[Autonómny poľnohospodársky zväz|Autonómnom poľnohospodárskom zväze]], strane, ktorá presadzovala autonómiu pre Rusínov. |
||
Vo [[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1935]] strana kandidovala v rámci formácie [[Autonomistický blok]]. Ivan Pješčák v týchto voľbách kandidoval v XXI. (prešovskom) volebnom kraji na 4. mieste. Keďže Autonomistický blok v tomto kraji obsadil tri mandáty, poslancom sa nestal. V tomto období pôsobil ako advokátsky koncipient v Prešove.<ref>{{Citácia periodika|titul=S ľudom žijeme, pre ľud pracujeme, s ľudom zvíťazíme|periodikum=Slovák|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/96825/view?search=Ivan%20Pje%C5%A1%C4%8D%C3%A1k&page=1&p=separate&tool=search&view=0,522,3577,4856|miesto=Bratislava|dátum=1.5.1935|ročník=XVII|číslo=100|strany=1|dátum prístupu=3.9.2021}}</ref> Poslanecký mandát nadobudol až dodatočne 22. apríla 1937, keď do poslaneckej snemovne nastúpil na miesto zosnulého poslanca [[Štefan Onderčo|Štefana Onderča]]. Po nástupe do parlamentu |
Vo [[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1935]] strana kandidovala v rámci formácie [[Autonomistický blok]]. Ivan Pješčák v týchto voľbách kandidoval v XXI. (prešovskom) volebnom kraji na 4. mieste. Keďže Autonomistický blok v tomto kraji obsadil tri mandáty, poslancom sa nestal. V tomto období pôsobil ako advokátsky koncipient v Prešove.<ref>{{Citácia periodika|titul=S ľudom žijeme, pre ľud pracujeme, s ľudom zvíťazíme|periodikum=Slovák|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/96825/view?search=Ivan%20Pje%C5%A1%C4%8D%C3%A1k&page=1&p=separate&tool=search&view=0,522,3577,4856|miesto=Bratislava|dátum=1.5.1935|ročník=XVII|číslo=100|strany=1|dátum prístupu=3.9.2021}}</ref> Poslanecký mandát nadobudol až dodatočne 22. apríla 1937, keď do poslaneckej snemovne nastúpil na miesto zosnulého poslanca [[Štefan Onderčo|Štefana Onderča]]. Po nástupe do parlamentu nevstúpil do poslaneckého klubu HSĽS a spolu s [[Andrej Bródy|Andrejom Bródym]] pôsobili ako nezaradení poslanci.<ref>{{Citácia periodika|titul=Rusíni vytrvajú v bloku autonomistov|periodikum=Slovák|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/93480/view?search=Andrej%20Br%C3%B3dy&page=2&p=separate&view=283,0,3439,1789|miesto=Bratislava|dátum=4.4.1937|ročník=XIX|číslo=76|strany=2|dátum prístupu=14.9.2021}}</ref> So slovenskými autonomistami kooperoval a s ľudáckymi poslancami pravidelne hlasoval jednotne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JUDr. Ivan Pješčák|url=https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=289&id=3270&l=cz|vydavateľ=www.psp.cz|dátum prístupu=2021-09-03}}</ref> |
||
V období vystupňovanej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej krízy v septembri 1938 podpísal vyhlásenie rusínskych poslancov a senátorov žiadajúcich pre Rusínov právo na sebaurčenie.<ref name=":0" /> Zúčastnil sa aj na rokovaní špičiek HSĽS a ostatných nesocialistických strán v októbri 1938 v [[Žilina|Žiline]], kde bola prijatá [[Žilinská dohoda]] a vyhlásená [[autonómia Slovenska]]. Po vyhlásení autonómie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] krátke obdobie zastával aj ministerskú funkciu vo vládach [[Andrej Bródy|Andreja Bródyho]] a [[Augustín Vološin|Augustína Vološina]]. V novembri 1938 bol iniciátorom založenia [[Ruská národná strana|Ruskej národnej strane]] v Prešove, ktorá mala vo svojom programe pripojenie časti východného Slovenska k Podkarpatskej Rusi. Touto svojou iniciatívou sa dostal do sporu s vládnucou HSĽS.<ref name=":0" /> Nebol ani kandidovaný vo voľbách do [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Snemu Slovenskej krajiny]] v decembri 1938. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobil ako advokát v Medzilaborciach. Bol činný v protifašistickom odboji. Po roku 1945 sa už politicky neangažoval. Pracoval ako inšpektor na ukrajinských školách v Prešove a neskôr ako podnikový právnik. V období politických procesov na prelome 40-tych a 50-tych rokov sa nevyhol perzekúciám. Obvinili ho z buržoázneho nacionalizmu a zbavili politických práv. |
V období vystupňovanej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej krízy v septembri 1938 podpísal vyhlásenie rusínskych poslancov a senátorov žiadajúcich pre Rusínov právo na sebaurčenie.<ref name=":0" /> Zúčastnil sa aj na rokovaní špičiek HSĽS a ostatných nesocialistických strán v októbri 1938 v [[Žilina|Žiline]], kde bola prijatá [[Žilinská dohoda]] a vyhlásená [[autonómia Slovenska]]. Po vyhlásení autonómie [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] krátke obdobie zastával aj ministerskú funkciu vo vládach [[Andrej Bródy|Andreja Bródyho]] a [[Augustín Vološin|Augustína Vološina]]. V novembri 1938 bol iniciátorom založenia [[Ruská národná strana|Ruskej národnej strane]] v Prešove, ktorá mala vo svojom programe pripojenie časti východného Slovenska k Podkarpatskej Rusi. Touto svojou iniciatívou sa dostal do sporu s vládnucou HSĽS.<ref name=":0" /> Nebol ani kandidovaný vo voľbách do [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Snemu Slovenskej krajiny]] v decembri 1938. V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] pôsobil ako advokát v Medzilaborciach. Bol činný v protifašistickom odboji. Po roku 1945 sa už politicky neangažoval. Pracoval ako inšpektor na ukrajinských školách v Prešove a neskôr ako podnikový právnik. V období politických procesov na prelome 40-tych a 50-tych rokov sa nevyhol perzekúciám. Obvinili ho z buržoázneho nacionalizmu a zbavili politických práv. |
Aktuálna revízia z 12:20, 2. január 2023
Ivan Pješčák | |
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | |
---|---|
V úrade 1937 – 1939 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 20. september 1904 Veľký Lipník, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 7. december 1972 (68 rokov) Prešov, Československo |
Politická strana | Autonómny poľnohospodársky zväz a Autonomistický blok |
Alma mater | Karlova univerzita v Prahe |
Profesia | pedagóg a právnik |
Národnosť | rusínska |
JUDr. Ivan Pješčák (* 20. september 1904, Veľký Lipník – † 7. december 1972, Prešov) bol právnik, verejný činiteľ a politik rusínskej národnosti.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Absolvoval učiteľský seminár. Právnické vzdelanie dosiahol na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako učiteľ v obciach Ľutina a Driečna. Neskôr pôsobil ako advokát v Prešove, Užhorode a Medzilaborciach.[1] Politicky sa aktivizoval V Autonómnom poľnohospodárskom zväze, strane, ktorá presadzovala autonómiu pre Rusínov.
Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1935 strana kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Ivan Pješčák v týchto voľbách kandidoval v XXI. (prešovskom) volebnom kraji na 4. mieste. Keďže Autonomistický blok v tomto kraji obsadil tri mandáty, poslancom sa nestal. V tomto období pôsobil ako advokátsky koncipient v Prešove.[2] Poslanecký mandát nadobudol až dodatočne 22. apríla 1937, keď do poslaneckej snemovne nastúpil na miesto zosnulého poslanca Štefana Onderča. Po nástupe do parlamentu nevstúpil do poslaneckého klubu HSĽS a spolu s Andrejom Bródym pôsobili ako nezaradení poslanci.[3] So slovenskými autonomistami kooperoval a s ľudáckymi poslancami pravidelne hlasoval jednotne.[4]
V období vystupňovanej vnútropolitickej i zahraničnopolitickej krízy v septembri 1938 podpísal vyhlásenie rusínskych poslancov a senátorov žiadajúcich pre Rusínov právo na sebaurčenie.[1] Zúčastnil sa aj na rokovaní špičiek HSĽS a ostatných nesocialistických strán v októbri 1938 v Žiline, kde bola prijatá Žilinská dohoda a vyhlásená autonómia Slovenska. Po vyhlásení autonómie Podkarpatskej Rusi krátke obdobie zastával aj ministerskú funkciu vo vládach Andreja Bródyho a Augustína Vološina. V novembri 1938 bol iniciátorom založenia Ruskej národnej strane v Prešove, ktorá mala vo svojom programe pripojenie časti východného Slovenska k Podkarpatskej Rusi. Touto svojou iniciatívou sa dostal do sporu s vládnucou HSĽS.[1] Nebol ani kandidovaný vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938. V období Slovenského štátu pôsobil ako advokát v Medzilaborciach. Bol činný v protifašistickom odboji. Po roku 1945 sa už politicky neangažoval. Pracoval ako inšpektor na ukrajinských školách v Prešove a neskôr ako podnikový právnik. V období politických procesov na prelome 40-tych a 50-tych rokov sa nevyhol perzekúciám. Obvinili ho z buržoázneho nacionalizmu a zbavili politických práv.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Ivan Pješčak, rusínsky právnik a politický činiteľ [online]. rusyn.sk, [cit. 2021-09-03]. Dostupné online.
- ↑ S ľudom žijeme, pre ľud pracujeme, s ľudom zvíťazíme. Slovák (Bratislava), 1.5.1935, roč. XVII, čís. 100, s. 1.
- ↑ Rusíni vytrvajú v bloku autonomistov. Slovák (Bratislava), 4.4.1937, roč. XIX, čís. 76, s. 2.
- ↑ JUDr. Ivan Pješčák [online]. www.psp.cz, [cit. 2021-09-03]. Dostupné online.
- Narodenia 20. septembra
- Narodenia v 1904
- Úmrtia 7. decembra
- Úmrtia v 1972
- Slovenskí politici
- Politici HSĽS
- Politici rusínskeho pôvodu
- Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu
- Slovenskí pedagógovia
- Slovenskí právnici
- Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia
- Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity
- Osobnosti z Veľkého Lipníka