Rádiológia pečene: Rozdiel medzi revíziami
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
d Oprava: "tohoto"->"tohto" |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Rádiológia pečene''' je oblasťou medicínskeho odboru [[rádiológia]], a zaoberá sa zobrazovaním chorobných stavov |
'''Rádiológia pečene''' je oblasťou medicínskeho odboru [[rádiológia]], a zaoberá sa zobrazovaním chorobných stavov tohto orgánu za pomoci [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]], [[ultrazvuk]]u a [[magnetická rezonancia|magnetickej rezonancie]]. |
||
== Klasická rádiológia pečene == |
== Klasická rádiológia pečene == |
||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
=== Význam vnútrožilového podania kontrastnej látky (k.l.) === |
=== Význam vnútrožilového podania kontrastnej látky (k.l.) === |
||
[[Pečeň]] má dvojité cievne zásobenie: 25% krvi je z pečeňovej tepny (''arteria hepatica''), 75% z [[vrátnica|vrátnice]] (''vena portae''). Podanie [[kontrastná látka|kontrastnej látky]] zväčší rozdiel denzít medzi normálnym parenchýmom a ložiskom v pečeni - a veľkosť |
[[Pečeň]] má dvojité cievne zásobenie: 25% krvi je z pečeňovej tepny (''arteria hepatica''), 75% z [[vrátnica|vrátnice]] (''vena portae''). Podanie [[kontrastná látka|kontrastnej látky]] zväčší rozdiel denzít medzi normálnym parenchýmom a ložiskom v pečeni - a veľkosť tohto rozdielu v rôznych fázach prechodu kontrastnej látky pečeňou závisí od toho, ktorý z týchto dvoch zdrojov krvi je hlavným „zásobovačom“ ložiska v pečeni. |
||
<br />Rozlíšenie jednotlivých chorobných stavov pečene preto často vyžaduje dynamické vyšetrenie po vnútrožilovom podaní kontrastnej látky - v ''[[tepna|arteriálnej]] fáze'' (12-20 sekúnd po začiatku podávania k.l.), fáze redistribúcie (''artério-portálnej fáze''; 20 až 60 s po začiatku podávania k.l.) a vo ''fáze rovnovážnej'' (120 sekúnd po začiatku podávania k.l.). V arteriálnej fáze sa maximálne sýti [[aorta]], tepny a výrazne i ložiská v pečeni, ktoré majú zásobenie hlavne z a.hepatica. V arterio-portálnej fáze sa do pečene dostáva kontrastná látka z vena portae a dochádza k výraznému sýteniu normálneho parenchýmu, zásobovaného najmä [[krv]]ou z |
<br />Rozlíšenie jednotlivých chorobných stavov pečene preto často vyžaduje dynamické vyšetrenie po vnútrožilovom podaní kontrastnej látky - v ''[[tepna|arteriálnej]] fáze'' (12-20 sekúnd po začiatku podávania k.l.), fáze redistribúcie (''artério-portálnej fáze''; 20 až 60 s po začiatku podávania k.l.) a vo ''fáze rovnovážnej'' (120 sekúnd po začiatku podávania k.l.). V arteriálnej fáze sa maximálne sýti [[aorta]], tepny a výrazne i ložiská v pečeni, ktoré majú zásobenie hlavne z a.hepatica. V arterio-portálnej fáze sa do pečene dostáva kontrastná látka z vena portae a dochádza k výraznému sýteniu normálneho parenchýmu, zásobovaného najmä [[krv]]ou z tohto zdroja. Je to ideálna fáza na zobrazenie málo cievne zásobených - tzv. hypovaskularizovaných ložísk, ktoré vyniknú oproti „svietiacemu“ parenchýmu pečene. V rovnovážnej fáze dochádza k vyrovnaniu denzít parenchýmu pečene a krvi, kontrastná látka sa rovnomerne distribuuje intra- i extracelulárne. Následkom je zníženie kontrastu väčšiny ložísk v pečeni s jej parenchýmom. |
||
<br />Kontrastnú látku je potrebné podávať automatickou striekačkou vo forme bolusu - čo znamená, že určitý objem kontrastnej látky sa podáva konštantnou rýchlosťou priamo do žily pacienta. Objem sa pohybuje v závislosti od hmotnosti a obsahu [[jód]]u v k.l. - obyčajne medzi 75 až 100 ml, podáva sa jednorazovo rýchlosťou 2-3 ml/s. Množstvo potrebnej kontrastnej látky možno znížiť následným podaním bolusu fyziologického roztoku, ktorý „tlačí“ k.l. pred sebou - k tomu je však potrebná dvojcestná automatická striekačka. |
<br />Kontrastnú látku je potrebné podávať automatickou striekačkou vo forme bolusu - čo znamená, že určitý objem kontrastnej látky sa podáva konštantnou rýchlosťou priamo do žily pacienta. Objem sa pohybuje v závislosti od hmotnosti a obsahu [[jód]]u v k.l. - obyčajne medzi 75 až 100 ml, podáva sa jednorazovo rýchlosťou 2-3 ml/s. Množstvo potrebnej kontrastnej látky možno znížiť následným podaním bolusu fyziologického roztoku, ktorý „tlačí“ k.l. pred sebou - k tomu je však potrebná dvojcestná automatická striekačka. |
||
Verzia z 13:44, 28. január 2007
Rádiológia pečene je oblasťou medicínskeho odboru rádiológia, a zaoberá sa zobrazovaním chorobných stavov tohto orgánu za pomoci röntgenového žiarenia, ultrazvuku a magnetickej rezonancie.
Klasická rádiológia pečene
Sonografické vyšetrenie pečene
CT vyšetrenie pečene
Pre kvalitné vyšetrenie pečene je nevyhnutné použitie helikálnej počítačovej tomografie. Denzita normálneho parenchýmu pečene sa pohybuje medzi 40 až 70 HU.
Význam vnútrožilového podania kontrastnej látky (k.l.)
Pečeň má dvojité cievne zásobenie: 25% krvi je z pečeňovej tepny (arteria hepatica), 75% z vrátnice (vena portae). Podanie kontrastnej látky zväčší rozdiel denzít medzi normálnym parenchýmom a ložiskom v pečeni - a veľkosť tohto rozdielu v rôznych fázach prechodu kontrastnej látky pečeňou závisí od toho, ktorý z týchto dvoch zdrojov krvi je hlavným „zásobovačom“ ložiska v pečeni.
Rozlíšenie jednotlivých chorobných stavov pečene preto často vyžaduje dynamické vyšetrenie po vnútrožilovom podaní kontrastnej látky - v arteriálnej fáze (12-20 sekúnd po začiatku podávania k.l.), fáze redistribúcie (artério-portálnej fáze; 20 až 60 s po začiatku podávania k.l.) a vo fáze rovnovážnej (120 sekúnd po začiatku podávania k.l.). V arteriálnej fáze sa maximálne sýti aorta, tepny a výrazne i ložiská v pečeni, ktoré majú zásobenie hlavne z a.hepatica. V arterio-portálnej fáze sa do pečene dostáva kontrastná látka z vena portae a dochádza k výraznému sýteniu normálneho parenchýmu, zásobovaného najmä krvou z tohto zdroja. Je to ideálna fáza na zobrazenie málo cievne zásobených - tzv. hypovaskularizovaných ložísk, ktoré vyniknú oproti „svietiacemu“ parenchýmu pečene. V rovnovážnej fáze dochádza k vyrovnaniu denzít parenchýmu pečene a krvi, kontrastná látka sa rovnomerne distribuuje intra- i extracelulárne. Následkom je zníženie kontrastu väčšiny ložísk v pečeni s jej parenchýmom.
Kontrastnú látku je potrebné podávať automatickou striekačkou vo forme bolusu - čo znamená, že určitý objem kontrastnej látky sa podáva konštantnou rýchlosťou priamo do žily pacienta. Objem sa pohybuje v závislosti od hmotnosti a obsahu jódu v k.l. - obyčajne medzi 75 až 100 ml, podáva sa jednorazovo rýchlosťou 2-3 ml/s. Množstvo potrebnej kontrastnej látky možno znížiť následným podaním bolusu fyziologického roztoku, ktorý „tlačí“ k.l. pred sebou - k tomu je však potrebná dvojcestná automatická striekačka.
MR vyšetrenie pečene
Ďalšie odkazy
Zdroje
 | ||