Krajinná sféra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Ike (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Ike (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 2: Riadok 2:


'''Krajinná sféra''' predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania [[geografia|geografie]]. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry - [[litosféra]], [[atmosféra]], [[biosféra]], [[hydrosféra]] a [[pedosféra]] (niektorí vedci sem zaraďujú aj [[kryosféru]]), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje [[človek]] s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je [[geotop]], viacero geotopov tvorí [[chóra|chóru]], tie tvoria [[región]] a regióny tvoria [[kontinent]].
'''Krajinná sféra''' predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania [[geografia|geografie]]. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry - [[litosféra]], [[atmosféra]], [[biosféra]], [[hydrosféra]] a [[pedosféra]] (niektorí vedci sem zaraďujú aj [[kryosféru]]), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje [[človek]] s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je [[geotop]], viacero geotopov tvorí [[chóra|chóru]], tie tvoria [[región]] a regióny tvoria [[kontinent]].
Dokonalým výrezom krajinnej sféry je [[krajina]]. O geografickej krajine môžeme hovoriť iba vtedy, keď obsahuje všetky fyzicko-geografické a humánno-geografické prvky.
Dokonalým výrezom krajinnej sféry je [[Geografická krajina|krajina]]. O geografickej krajine môžeme hovoriť iba vtedy, keď obsahuje všetky fyzicko-geografické a humánno-geografické prvky.





Verzia z 16:20, 28. január 2007

Schéma prvkov krajinnej sféry (na obrázku je konkrétne jej výrez - krajina) s hornou a dolnou hranicou

Krajinná sféra predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania geografie. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry - litosféra, atmosféra, biosféra, hydrosféra a pedosféra (niektorí vedci sem zaraďujú aj kryosféru), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje človek s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je geotop, viacero geotopov tvorí chóru, tie tvoria región a regióny tvoria kontinent. Dokonalým výrezom krajinnej sféry je krajina. O geografickej krajine môžeme hovoriť iba vtedy, keď obsahuje všetky fyzicko-geografické a humánno-geografické prvky.


Hranice krajinnej sféry

Hornou hranicou krajinnej sféry je tzv. ozónosféra v dolnej časti stratosféry (12-13km nad zemským povrchom).

Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť Mohorovičičova plocha diskontinuity (35km pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku 5km. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe.