Wikipédia:Spoľahlivé zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku neznámeho mena na neurčenej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). en:Wikipedia:Reliable sources.

---

Články Wikipédie by mali byť založené na spoľahlivých publikovaných zdrojoch.

Akýkoľvek obsah, ktorý niekto spochybní, alebo môže spochybniť musí byť podložený zdrojom, pričom zodpovednosť za nájdenie zdroja má redaktor, ktorý pridal alebo obnovil dotknutý obsah. Obsah bez zdroja, alebo s pochybným zdrojom je možné kedykoľvek spochybniť a odstrániť. Niekedy je lepšie nemať žiaden obsah, než mať obsah nepodložený zdrojom.

Kritérium spoľahlivosti

Akademické zdroje

Wikipédia sa význame spolieha na zdroje, ktoré vytvorili vedci, akademici a výskumníci celého sveta. Obsah, ktorý spĺňa toto kritérium môžeme vždy pokladať za spoľahlivý. Je možné, že údaje sú zastaralé v dôsledku najnovších výskomov, alebo kontroverzné v tom zmysle že existujú alternatívne vedecké vysvetlenia. Články Wikipédie by sa mali zmieniť o všetkých akademických interpretáciách danej témy.

Laické zdroje

Niektoré kritériá, ktoré môžu pomôcť redaktorom zhodnotiť spoľahlivosť laického zdroja:

• Určenie pôvodcu – čím presnejšie identifikujeme pôvodcu (osobu alebo inštitúciu) zdrojového materiálu, tým lepšie. To nám pomáha pri hodnotení autoritatívnosti obsahu.
• Odbornosť pôvodcu – akademický expert v danom obore je spoľahlivejšim zdrojom, keď píše o svojom predmete záujmu, než keď píše o inej téme. Napríklad biológ je spoľahlivejším zdrojom keď píše o biológii, než keď píše o jadrovej fyzike.
• Zaujatosť pôvodcu – ak má autor dôvod byť zaujatý, alebo pripustí konflikt záujmov, malo by sa to brať do úvahy pri uvádzaní jeho názoru. Neznamená to, že jeho názor nie je vhodný do článku, len sa musí zohľadniť zásada nestranného uhla pohľadu.
• Redakčný dohľad – publikácia s jasne stanovenou redakčnou politikou je spoľahlivejšia, než publikácia bez takejto politiky, pretože jej obsah je predmetom odbornej recenzie. Zdroje uverejnené vlastným nákladom, ako sú osobné webovské stránky, výtlačky vydané vlastným nákladom alebo blogy nepodliehajú žiadnej forme nezávislej kontroly skutočností a majú preto nižšiu úroveň spoľahlivosti než uverejňované spravodajské médiá (napr. The Economist) a iné zdroje pod dohľadom redakčnej rady, ktoré sú však menej spoľahlivé než odborné periodikum alebo recenzovaný časopis (napr. Nature).
• Opakovateľnosť – závery, ktoré vyvodil zdroj, je možné dedukovať na základe dostupných informácií a v tomto procese neexistujú logické medzery. Toto kritérium v zásade skúma, či zdroj očakáva, že niektorým tvrdeniam musí čitateľ uveriť bez dôkazu.
• Uvedenie zdrojov – zdroj, ktorý explicitne uvádza pôvod údajov, z ktorých odvodil svoje závery je spoľahlivejší, než zdroj, ktorý pôvod neuvádza. V ideálnom prípade by mal zdroj popísať postup zberu údajov a metódu ich analýzy.
• Dôvernosť údajov – zdroje, ktoré pôvodný vydavateľ považuje za dôverné, nie sú jednoznačne spoľahlivé. Vzhľadom na to, že pôvodca nemôže potvrdiť uvedené údaje, je potrebné narábať s nimi opatrne.
• Krížová zhoda – závery sa zhodujú so závermi z iných zdrojov, ktoré boli odvodené nezávisle. Ak sa vzájomne zhodnú dva alebo viaceré nezávislé a spoľahlivé zdroje, závery sú spoľahlivejšie. Je však potrebné dbať na skutočnú nezávislosť zdrojov, aby sa vylúčili neplatné závery založené na necitovaných zdrojoch.
• Uznanie zdroja – zdroj je spoľahlivejší, ak ho za taký považuje, odporúča alebo ho cituje iný spoľahlivý zdroj. Zdroje ktoré boli spochybnené, alebo ktoré žiaden iný zdroj necituje, alebo cituje len zriedka, môžu byť podozrivé.
• Vek zdroja a rýchlosť zmien predmetu – v oblasti, v ktorej dochádza k vývoju alebo zmenám v čase je zastaralý zdroj nepresný vzhľadom na najnovší vývoj. Pri interpretácii je potrebné zvážiť, ako sa predmet menil alebo mení a či má takáto zmena dopad na platnosť tvrdení zdroja. Historické alebo zastaralé zdroje môžu ilustrovať zmenu alebo vývoj, treba ich však používať opatrne pri popise aktuálnej situácie. Ak sú k dispozícii novšie zdroje, je rozumné odvolať sa zmenu a upozorniť na možnú zastaralosť a tým pádom aj zníženú spoľahlivosť starších zdrojov.
• Trvanlivosť – ak sa čitateľ obráti na originálny zdroj, aby si overil pravdivosť tvrdenia, alebo sa dozvedel podrobnejšie informácie, mal by zdroj nájsť v takej podobe v akej ho cituje redaktor, ktorý chce podporiť svoje tvrdenie. V tomto zmysle je citácia knihy alebo periodika spoľahlivejšia než online zdroj, pri ktorom nemusí odkaz dlhodobo fungovať. Niektoré webovské zdroje cielene rušia alebo zamykajú staršie stránky, preto je potrebné citácie z webovských zdrojov používať opatrne.