Duchovenstvo

Duchovenstvo (iné názvy: klérus, klerici, duchovní, duchovný stav, kňazský stav, kňazstvo) je súhrn osôb vykonávajúcich náboženské funkcie v určitej cirkvi ako povolanie.

Pojem pôvodne pochádza z kresťanského náboženstva, ale dnes sa analogicky používa aj na iné náboženstvá.

V marxistickej historiografii je to privilegovaný stav feudálnej spoločnosti, ktorého vládnuce postavenie sa opieralo o vlastníctvo rozsiahlych pozemkových fondov.

Katolíci

Z pohľadu katolíkov je to súhrn osôb, ktoré boli predmetom zvláštneho svätenia, majú duchovnú moc, ktorú ostatní veriaci nemajú, a sú hierachicky organizovaní podľa istých princípov. Na čele hierarchie stojí pápež. Duchovným sa môže stať len katolícky kresťan mužského pohlavia.

Podľa súčasných predpisov je klerikom len absolvent vysvätenia za diakona, kňaza alebo biskupa. Podľa starších predpisov (do roku 1972) boli sa za klerikov považovali aj osoby, ktoré prijali tonzúru alebo štvoricu nižších svätení (ostiarius, lector, exorcista, acolythus) alebo poddiakonát.

Členovia duchovenstva

Pápež, prvý biskup a následník apoštola Petra, odvodzuje svoju autoritu z Kristovej vôle. Je titulárnym biskupom rímskej diecézy a kontroluje dianie v katolíckej cirkvi. Sídli vo Vatikáne.

Kardináli volia pápeža a sú jeho poradcami. Je ich vyše sto, pôsobia po celom svete a informujú pápeža o potrebách cirkvi.

Biskupi, následníci apoštolov, sú zodpovední za miestne cirkvi. Pápež ich zvoláva na zhromaždenia - koncily, a tam rozhodujú o ďalšej orientácii svetovej cirkvi. Posledný bol Druhý vatikánsky koncil. Súhrn biskupov vytvára episkopát.

Rímskokatolícki kňazi sú v stálom kontakte s laikmi. Od 10. stor. sú viazaní celibátom.

Rehoľníci a rehoľníčky je asi 200 000 mužov a 700 000 žien, ktorí sa z vernosti k evanjeliu zriekajú sveta a venujú sa modlitbe. Dobrovoľne prijímajú chudobu a poslušne idú tam, kam ich pošlú ich predstavení.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.