Plantagenetovci: Rozdiel medzi revíziami
d Anjouovci premiestnená na Plantagenetovci |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Plantagenetovci''' (pôvodne - ale dnes zriedkavo - '''Anjouovci/ z Anjou''') je od čias anglického kráľa Henricha II. (angl. kráľ od 1154), resp. už jeho otca normanského vojvodu menom Geoffroi (1144-1151 normanský vojvoda), tradičné označenie rodu, ktorý pôvodne od 10. storočia vládol vo francúzskom [[Anjou]] (prví "[[Anjouovci]]"). Tento rod vládol okrem iného Anglicku v rokoch 1154 - 1399. |
|||
'''Anjouovci''', súhrnné označenie troch rozdielnych dynastií – Plantagenetovcov, Kapet-Anjouovcov a Valois-Anjouovcov, ktoré spájala vláda v [[Anjou]], boli spočiatku grófmi, od roku 1360 vojvodami zo západnej francúzskej provincie Anjou, neskôr sa stali vládcami [[Anglicko|Anglicka]], [[Írsko|Írska]], [[Uhorsko|Uhorska]], [[Chorvátsko|Chorvátska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Neapol]]a, [[Sicília|Sicílie]] a [[Jeruzalem]]a. |
|||
| ⚫ | Pôvodná dynastia zvaná z Anjou bola založená vikomtmi a grófmi z [[Angers]] začiatkom desiateho storočia. V mužskej línii vymrela v roku 1060, ale jej dedičstvo prešlo po praslici pod dynastiu Gâtinaisovcov, ktorá vládla [[Anjou]] a [[Maine]] do začiatku dvanásteho storočia, keď sa stala kráľovskou dynastiou Anglicka, od 15. storočia spätne známou ako Plantagenetovci. Tí vládli (vrátane vetvy [[Lancasterovci|Lancasterovcov]] a [[Yorkovci|Yorkovcov]]) Jeruzalemu (1131 - 1205), Anglicku (1154 - 1485), [[Normandia|Normandii]] (1144 – 1204 a 1415 - 1450), [[Gaskonsko|Gaskonsku]] a [[Guyenne]] (1153 – 1453), ale v roku 1206 prišli o Anjou v prospech Francúzska. |
||
== Plantagenetovci == |
|||
| ⚫ | Meno Plantagenet je odvodené od klenotu na helmici zakladateľa rodu [[Geoffroi z Anjou|Geoffroia z Anjou/Plantageneta]], ktorým bol kručinkový ker (latinsky planta genesta), a používalo sa na zdôraznenie spojenia anjouovskej a normanskej dynastie, pretože Geoffrey si vzal za manželku [[Cisárovná Maud|Matildu]], dedičku normanskej dynastie. |
||
| ⚫ | Pôvodná dynastia |
||
| ⚫ | Meno Plantagenet je odvodené od klenotu na helmici zakladateľa rodu [[ |
||
V Anglicku vládli títo panovníci z dynastie Plantagenetovcov: |
V Anglicku vládli títo panovníci z dynastie Plantagenetovcov: |
||
| Riadok 34: | Riadok 32: | ||
Významnou nemanželskou líniou tohto rodu boli [[Beaufortovci]], potomkovia Jána Gauntského a jeho milenky Kataríny Swynfordovej. Beaufortovcom patril titul vojvodov zo Somersetu a boli jednou z prominentných lancasterovských rodín vo [[vojna ruží|vojne ruží]]. Po meči vymreli v roku 1471. Boli predkami [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII. Tudora]], ktorý sa v roku 1485 stal anglickým kráľom. Vetva Beaufortovcov odvíjajúca sa od nemanželského syna Henricha Beauforta, tretieho vojvodu zo Somersetu, prežíva dodnes pod menom [[Somersetovci]] a sú nositeľmi titulu vojvoda zo Somersetu. |
Významnou nemanželskou líniou tohto rodu boli [[Beaufortovci]], potomkovia Jána Gauntského a jeho milenky Kataríny Swynfordovej. Beaufortovcom patril titul vojvodov zo Somersetu a boli jednou z prominentných lancasterovských rodín vo [[vojna ruží|vojne ruží]]. Po meči vymreli v roku 1471. Boli predkami [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII. Tudora]], ktorý sa v roku 1485 stal anglickým kráľom. Vetva Beaufortovcov odvíjajúca sa od nemanželského syna Henricha Beauforta, tretieho vojvodu zo Somersetu, prežíva dodnes pod menom [[Somersetovci]] a sú nositeľmi titulu vojvoda zo Somersetu. |
||
== Kapet-Anjouovci (staršia línia) == |
|||
Druhou anjouovskou dynastiou, známou ako Kapet-Anjouovci, je dynastia založená [[Karol I. (Neapol)|Karolom]], mladším bratom francúzskeho kráľa [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]], ktorý v roku 1246 vymenoval Karola za grófa z Anjou. |
|||
V roku 1266 bol Karol korunovaný za kráľa Neapola a Sicílie po tom, ako zvrhol posledného kráľa [[Conradin]]a z rodu [[Hohenstaufen]]. V roku 1282 síce stratil titul sicílskeho kráľa, ale ako neapolský kráľ sa udržal na tróne naďalej. Jeho následníci vládli Neapolu až do roku 1435. |
|||
Dynastia Kapet-Anjouovcov zahŕňala aj vetvy uhorských Anjouovcov (vládli [[Uhorsko|Uhorsku]] v rokoch 1308 – 1385, 1386 - 1395), [[Poľsko|poľských]] Anjouovcov (1370 - 1399), [[tarent]]ských Anjouovcov (boli titulárnymi vládcami [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]]) a [[drač]]ských Anjouovcov (vládli Neapolu v rokoch 1382 – 1435 a Uhorsku v rokoch 1385 - 1386). |
|||
Dynastia vymrela po meči [[Ladislav (Neapol)|Ladislavom Neapolským]] v roku 1414, úplne vymrela jeho sestrou [[Jana II. (Neapol)|Janou II.]] v roku 1435. |
|||
== Valois-Anjouovci alebo Kapet-Anjouovci (mladšia línia) == |
|||
Dynastia bola založená v roku 1350, keď francúzsky kráľ [[Ján II. (Francúzsko)|Ján II. z Valois]] (línia dynastie Kapetovcov), ktorého stará mama bola princeznou zo staršej dynastie Anjouovcov (najstaršia sestra neapolského kráľa [[Karol II. (Neapol)|Karola II.]]), daroval grófstvo (neskôr vojvodstvo) Anjou svojmu druhému synovi Ľudovítovi. |
|||
O niekoľko desaťročí neapolská kráľovná [[Jana I. (Neapol)|Jana I.]] (staršia dynastia Anjouovcov) zostala bezdetná a hoci existovali dediči zo staršej dynastie Anjouovcov (napríklad dračskí Anjouovci), rozhodla sa označiť Ľudovíta za svojho právoplatného dediča. Avšak po období bojov s Aragóncami v južnom Taliansku začali o nadvládu v Neapolsku súperiť dva anjouovské rody. Dračská línia bola spočiatku úspešná pri nadvláde v Neapole, valoiskí Anjouovci zase ovládli [[Provensálsko]] a naďalej súperili o trón pod vedením [[Ľudovít II. (Neapol)|Ľudovíta II.]], ktorý bol avignonským protipápežom korunovaný za neapolského kráľa. |
|||
Keď dračskí Anjouovci v roku 1435 vymreli, dočasne sa uvoľnil trón pre [[Valoisovci|Valoisovcov]]. Ich posledný kráľ [[René (Neapol)|René]] bol vyhnaný z Neapola v roku 1442 [[Alfonzo V. (Aragónsko)|Alfonzom V. Aragónskym]]. René zomrel v roku 1480 a Anjou sa vrátilo francúzskej korune. Smrťou Reného synovca Karola V. (v roku 1481), vojvodu z Maine, sa aj všetky zvyšné anjouovské dŕžavy (vrátane Provensálska) vrátili korune. |
|||
Anjouovské snahy o znovuzískanie Neapola pokračovali v lotrinskej dynastii, ktorá bola spríbuznená s Reného najstaršou dcérou, a vyvrcholili predovšetkým počas valoisko-habsburskej vojny (1551 - 1559), keď František, vojvoda z Guise, viedol neúspešnú výpravu proti Neapolu. |
|||
== Pozri aj == |
|||
* [[Zoznam vládcov Neapola a Sicílie]] |
|||
* [[Zoznam vládcov Uhorska]] |
|||
* [[Zoznam vládcov Poľska]] |
|||
[[Kategória:Anjouovci]] |
|||
[[Kategória:Králi Uhorska]] |
|||
[[Kategória:Dejiny Talianska]] |
|||
[[Kategória:Králi Anglicka]] |
[[Kategória:Králi Anglicka]] |
||
[[Kategória:Vládcovia Írska]] |
[[Kategória:Vládcovia Írska]] |
||
Verzia z 01:36, 23. február 2007
Plantagenetovci (pôvodne - ale dnes zriedkavo - Anjouovci/ z Anjou) je od čias anglického kráľa Henricha II. (angl. kráľ od 1154), resp. už jeho otca normanského vojvodu menom Geoffroi (1144-1151 normanský vojvoda), tradičné označenie rodu, ktorý pôvodne od 10. storočia vládol vo francúzskom Anjou (prví "Anjouovci"). Tento rod vládol okrem iného Anglicku v rokoch 1154 - 1399.
Pôvodná dynastia zvaná z Anjou bola založená vikomtmi a grófmi z Angers začiatkom desiateho storočia. V mužskej línii vymrela v roku 1060, ale jej dedičstvo prešlo po praslici pod dynastiu Gâtinaisovcov, ktorá vládla Anjou a Maine do začiatku dvanásteho storočia, keď sa stala kráľovskou dynastiou Anglicka, od 15. storočia spätne známou ako Plantagenetovci. Tí vládli (vrátane vetvy Lancasterovcov a Yorkovcov) Jeruzalemu (1131 - 1205), Anglicku (1154 - 1485), Normandii (1144 – 1204 a 1415 - 1450), Gaskonsku a Guyenne (1153 – 1453), ale v roku 1206 prišli o Anjou v prospech Francúzska.
Meno Plantagenet je odvodené od klenotu na helmici zakladateľa rodu Geoffroia z Anjou/Plantageneta, ktorým bol kručinkový ker (latinsky planta genesta), a používalo sa na zdôraznenie spojenia anjouovskej a normanskej dynastie, pretože Geoffrey si vzal za manželku Matildu, dedičku normanskej dynastie.
V Anglicku vládli títo panovníci z dynastie Plantagenetovcov:
- Henrich II. (1154-1189)
- Richard I. "Levie Srdce" (1189-1199)
- Ján Bezzemok (1199-1216)
- Henrich III. (1216-1272)
- Eduard I. (1272-1307)
- Eduard II. (1307-1327)
- Eduard III. (1327-1377)
- Richard II. (1377-1399)
Vetva Lancasterovcov:
- Henrich IV. (1399-1413)
- Henrich V. (1413-1422)
- Henrich VI. (1422-1461) / (1470-1471)
Vetva Yorkovcov:
- Eduard IV. (1461-1470) / (1471-1483)
- Eduard V. (1483)
- Richard III. (1483-1485)
Po meči dynastia vymrela popravou Eduarda, grófa z Warwicku a synovca Eduarda IV. a Richarda III., v roku 1499. V ženskej línii vymrela Eduardovou sestrou Margarétou, ôsmou grófkou zo Salisbury, ktorá bola popravená Henrichom VIII. v roku 1541.
Významnou nemanželskou líniou tohto rodu boli Beaufortovci, potomkovia Jána Gauntského a jeho milenky Kataríny Swynfordovej. Beaufortovcom patril titul vojvodov zo Somersetu a boli jednou z prominentných lancasterovských rodín vo vojne ruží. Po meči vymreli v roku 1471. Boli predkami Henricha VII. Tudora, ktorý sa v roku 1485 stal anglickým kráľom. Vetva Beaufortovcov odvíjajúca sa od nemanželského syna Henricha Beauforta, tretieho vojvodu zo Somersetu, prežíva dodnes pod menom Somersetovci a sú nositeľmi titulu vojvoda zo Somersetu.