Guľová hviezdokopa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Aibot (diskusia | príspevky)
Thijs!bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: lt:Kamuolinis spiečius
Riadok 33: Riadok 33:
[[la:Cumulus stellarum globosus]]
[[la:Cumulus stellarum globosus]]
[[lb:Kugelstärekoup]]
[[lb:Kugelstärekoup]]
[[lt:Kamuolinis spiečius]]
[[nl:Bolvormige sterrenhoop]]
[[nl:Bolvormige sterrenhoop]]
[[no:Kulehop]]
[[no:Kulehop]]

Verzia z 21:22, 24. marec 2007

Guľová hviezdokopa 47 Tucanae v súhvezdí Tukan na južnej oblohe

Guľová hviezdokopa je guľové zoskupenie hviezd, ktoré obieha galaxiu ako satelit. Guľové hviezdokopy sú silne gravitačne viazané, vďaka čomu majú guľový tvar a relatívne veľmi husté jadro. Guľové hviezdokopy obsahujú státisíce až milióny hviezd.

Charakteristika

Guľové hviezdokopy majú guľový tvar s rozmermi 50-400 svetelných rokov. V strede hviezdokopy je hustota hviezd až niekoľkotisíc krát väčšia, ako v okolí Slnka. Napríklad hviezdokopa 47 Tucanae má hustotu v jadre približne 1000 hviezd na kubický svetelný rok. Vzdialenosti medzi jednotlivými hviezdami v jadre sa počítajú na svetelné týždne. Hustota hviezd je taká veľká, že v niektorých hviezdokopách sa ani najväčšími ďalekohľadmi nepodarí rozlíšiť v jadre jednotlivé hviezdy - javí sa ako jednoliata žiariaca plocha. Smerom k okrajom hustota hviezd klesá, vo vonkajších oblastiach predstavuje len desaťnásobok hustoty hviezd v okolí Slnka. Guľové hviezdokopy neobsahujú hmloviny a netvoria sa v nich nové hviezdy, aj keď aj tu existujú výnimky - takou je napríklad Omega Centauri. Hviezdokopy sa časom nerozpadajú, na rozdiel od otvorených hviezdokôp.

Hviezdy tvoriace guľovú hviezdokopu sú až na pár výnimiek veľmi staré. Dokazuje to menší obsah spektrálnych čiar kovov v ich spektrách, ako hviezdy galaktického disku. Ide o hviezdy tzv. populácie II, ktoré vznikli na začiatku formovania Galaxie z vodíka a hélia. Vtedy ešte nebol plyn zahustený v galaktickom disku, čo dokazuje aj ich rozloženie: Guľové hviezdokopy rovnomerne obklopujú jadro Galaxie v guľovom priestore s polomerom 70 000 svetelných rokov. Sú koncentrované smerom k stredu Galaxie a až 60% z nich leží k jadru bližšie ako Slnko. Preto sú na guľové hviezdokopy bohaté súhvezdia v smere ku galaktickému stredu: Strelec, Škorpión a Hadonos. Dnes je v Galaxii známych 135 guľových hviezdokôp a ich celkový počet sa odhaduje na 200. Mliečna cesta však zakrýva výhľad na tie zostávajúce. Najhmotnejšia guľová hviezdokopa Galaxie je Omega Centauri. Ostatné galaxie majú samozrejme tiež guľové hviezdokopy a mnohé omnoho viac: v galaxii M87 (Virgo A) sa ich nachádza až niekoľko tisíc. Vzdialenosť guľových hviezdokôp sa určuje pomocou premenných hviezd typu RR Lyrae.

Ich vek sa uruje pomocou HR-diagramu. Niektoré majú už 10 až 12 miliárd rokov.

Osobitným druhom guľových hviezdokôp sú modré guľové hviezdokopy - útvary zložené z veľmi mladých hviezd. V našej Galaxii sa však z neznámych dôvodov mladé guľové hviezdokopy nevyskytujú.

Medzi guľové hviezdokopy viditeľné na severnej oblohe patrí napríklad M13 alebo Veľká hviezdokopa v Herkulovi. Našou najbližšou guľovou hviezdokopou je M4 v súhvezdí Škorpión.

Šablóna:Link FA