Vulkanoklast: Rozdiel medzi revíziami
rozrobenie |
dorobenie rozdelenia veľkostí |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
}} |
}} |
||
[[Obrázok:Pumeks.JPG|thumb|right|300px|Pemza.]] |
|||
Termín '''vulkanoklast''' v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov [[láva|lávy]], vyvrhnutých pri [[Sopečná činnosť|sopečnej erupcii]], ako sú [[tuf]]y, [[pemza]], [[lapili]], [[tefra]] a uloženiny [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] - [[ignimbrit]]y. Vyvrhované úlomky môžu byť neskôr zmiešané s inými materálmi (často nevulkanického pôvodu) a premiesťnované rôznymi médiami. Výsledný [[sediment]] sa nazýva '''tufit''' (pokiaľ je obsah vulkanického materiálu vyšší ako 50 %), alebo má meno podľa typu sedimentu s adjektívom '''vulkanoklastický''' (napr. vulkanoklastická brekcia). |
Termín '''vulkanoklast''' v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov [[láva|lávy]], vyvrhnutých pri [[Sopečná činnosť|sopečnej erupcii]], ako sú [[tuf]]y, [[pemza]], [[lapili]], [[tefra]] a uloženiny [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] - [[ignimbrit]]y. Vyvrhované úlomky môžu byť neskôr zmiešané s inými materálmi (často nevulkanického pôvodu) a premiesťnované rôznymi médiami. Výsledný [[sediment]] sa nazýva '''tufit''' (pokiaľ je obsah vulkanického materiálu vyšší ako 50 %), alebo má meno podľa typu sedimentu s adjektívom '''vulkanoklastický''' (napr. vulkanoklastická brekcia). |
||
| Riadok 28: | Riadok 27: | ||
==== Pyroklastiká ==== |
==== Pyroklastiká ==== |
||
Pyroklastické uloženiny predstavujú produkt [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných]] procesov rôzne veľkých úlomkov [[Pyroklast|pyroklastík]] z rúznych typov transportných médií, či už kvapalných, alebo plynných. Dôležitú úlohu zohráva veľkosť fragmentov. Kým jemnozrnný materiál (sopečný popol a prach) je vyvrhovaný do atmosféry a následne je unášaný vzdušnými prúdmi často na veľké vzdialenosti, väčšie úlomky (sopečné bomby a aglomeráty) klesajú k Zemi sledujúc balistické krivky. Toto má za následok dobré vytriedenie materálu na základe veľkosti zŕn, pričom platí zásada, že čím ďalej od [[Sopečný kráter|krátera]] (presnejšie centra erupcie) sú pyroklastiká uložené, tým sú jemnejšie. |
Pyroklastické uloženiny predstavujú produkt [[Sedimentácia (geológia)|sedimentačných]] procesov rôzne veľkých úlomkov [[Pyroklast|pyroklastík]] z rúznych typov transportných médií, či už kvapalných, alebo plynných. Dôležitú úlohu zohráva veľkosť fragmentov. Kým jemnozrnný materiál (sopečný popol a prach) je vyvrhovaný do atmosféry a následne je unášaný vzdušnými prúdmi často na veľké vzdialenosti, väčšie úlomky (sopečné bomby a aglomeráty) klesajú k Zemi sledujúc balistické krivky. Toto má za následok dobré vytriedenie materálu na základe veľkosti zŕn, pričom platí zásada, že čím ďalej od [[Sopečný kráter|krátera]] (presnejšie centra erupcie) sú pyroklastiká uložené, tým sú jemnejšie. |
||
<br clear=all/> |
|||
| ⚫ | |||
| ⚫ | [[Pyroklastický prúd|Pyroklastické prúdy]] spolu s [[lahár]]mi predstavujú ďalší typ vulkanoklastických zmesí. Sú to rýchlo tečúce [[Turbulencia|turbulentné]] (laháry a pyroklastické prúdy), prípadne laminárne ([[ignimbrit]]y) zmesi častíc a fluíd. Transportným médiom sú magmatické plyny, resp. voda ([[Dážď|dažďová]], z roztopeného [[sneh]]u a [[ľad]]u ľadovej čiapky vulkánu). |
||
Hyaloklastity vznikajú pri kontakte magmy s vodou, keď dôjde k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy. Stret lávy a vody môže byť pokojný (neexplozívny) - vznikajú '''hyaloklastity sensu stricto''', alebo explozívny - vzniknuté fragmenty sa nazývajú hyalotufy. |
|||
| ⚫ | |||
| ⚫ | |||
==== Epiklastiká ==== |
==== Epiklastiká ==== |
||
Pojem epiklastiká zahŕňa všetky formy nespevnených sopečných uloženín, ktoré boli následne trensportované na iné miesto. Pod pojmom transport sa rozumie až sekundárny transport, bezprostredne nepreviazaný so [[Sopečná činnosť|sopečnou činnosťou]]. Štruktúrne znaky jednotlivých úlomkov a taktiež aj stupeň vytriedenia nesú pečať prostredia, v ktorom boli uložené. |
|||
=== Podľa veľkostí úlomkov === |
=== Podľa veľkostí úlomkov === |
||
Podľa veľkosti úlomkov sa vulkanoklastiká rozdeľujú na: |
|||
* '''bloky''' - veľkosť zrna je nad 256 mm |
|||
* '''bomby''' - veľkosť zrna je 32 až 256 mm |
|||
* '''lapily''' - veľkosť zrna je 4 až 32 mm |
|||
* '''hrubý popol''' - veľkosť zrna je 0,250 až 4 mm |
|||
* '''jemný popol''' - veľkosť zrna je pod 0,250cnbsp;mm |
|||
== Diagenéza vulkanoklastík == |
== Diagenéza vulkanoklastík == |
||
Verzia z 03:32, 3. apríl 2007
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
| Vulkanoklasty | |
 Uloženiny tufov na úpätí Vezuvu. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | rôzne, ale najmä kremeň |
| Vlastnosti | |
| Textúra | nespevnená |
| Farba | rôzna |
Termín vulkanoklast v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov lávy, vyvrhnutých pri sopečnej erupcii, ako sú tufy, pemza, lapili, tefra a uloženiny pyroklastických prúdov - ignimbrity. Vyvrhované úlomky môžu byť neskôr zmiešané s inými materálmi (často nevulkanického pôvodu) a premiesťnované rôznymi médiami. Výsledný sediment sa nazýva tufit (pokiaľ je obsah vulkanického materiálu vyšší ako 50 %), alebo má meno podľa typu sedimentu s adjektívom vulkanoklastický (napr. vulkanoklastická brekcia).
Rozdelenie
Podľa mechanizmu vzniku
Vulkanoklastické horniny sa rozdeľujú podľa mechanizmu, akým došlo ku vzniku horniny na:
- autoklastiká - vzniknuté priamo brekciáciou lávy
- pyroklastiká - vznikajú napadaním, prípadne usadením úlomkov zo suspenzií
- epiklastiká - vznikajú druhotným premiestnením už uložených vulkanoklastík
Autoklastiká
Autoklastické uloženiny vznikajú priamo počas tečenia lávy odlamovaním úlomkov z chladnúcej vrchnej, prípadne spodnej vrstvy. Tieto úlomky sa následne hromadia v čele prúdu a vytvárajú tu tzv. lávové brekcie. V prípade extrémne viskóznej lávy je takto rozlámaný v podstate celý prúd. tieto úlomky sú ostrohranné a v závislosti od zloženia lávy celistvé, alebo pórovité. Chemickým zložením sa podobajú láve z ktorej pochádzajú. Podobne vznikajú extruzívne brekcie, ich vznik je spojený s rastom lávového dómu a následným opadávaním utuhnutej kôry dómu.
Pyroklastiká
Pyroklastické uloženiny predstavujú produkt sedimentačných procesov rôzne veľkých úlomkov pyroklastík z rúznych typov transportných médií, či už kvapalných, alebo plynných. Dôležitú úlohu zohráva veľkosť fragmentov. Kým jemnozrnný materiál (sopečný popol a prach) je vyvrhovaný do atmosféry a následne je unášaný vzdušnými prúdmi často na veľké vzdialenosti, väčšie úlomky (sopečné bomby a aglomeráty) klesajú k Zemi sledujúc balistické krivky. Toto má za následok dobré vytriedenie materálu na základe veľkosti zŕn, pričom platí zásada, že čím ďalej od krátera (presnejšie centra erupcie) sú pyroklastiká uložené, tým sú jemnejšie.
Pyroklastické prúdy spolu s lahármi predstavujú ďalší typ vulkanoklastických zmesí. Sú to rýchlo tečúce turbulentné (laháry a pyroklastické prúdy), prípadne laminárne (ignimbrity) zmesi častíc a fluíd. Transportným médiom sú magmatické plyny, resp. voda (dažďová, z roztopeného snehu a ľadu ľadovej čiapky vulkánu).
Hyaloklastity vznikajú pri kontakte magmy s vodou, keď dôjde k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy. Stret lávy a vody môže byť pokojný (neexplozívny) - vznikajú hyaloklastity sensu stricto, alebo explozívny - vzniknuté fragmenty sa nazývajú hyalotufy.
Epiklastiká
Pojem epiklastiká zahŕňa všetky formy nespevnených sopečných uloženín, ktoré boli následne trensportované na iné miesto. Pod pojmom transport sa rozumie až sekundárny transport, bezprostredne nepreviazaný so sopečnou činnosťou. Štruktúrne znaky jednotlivých úlomkov a taktiež aj stupeň vytriedenia nesú pečať prostredia, v ktorom boli uložené.
Podľa veľkostí úlomkov
Podľa veľkosti úlomkov sa vulkanoklastiká rozdeľujú na:
- bloky - veľkosť zrna je nad 256 mm
- bomby - veľkosť zrna je 32 až 256 mm
- lapily - veľkosť zrna je 4 až 32 mm
- hrubý popol - veľkosť zrna je 0,250 až 4 mm
- jemný popol - veľkosť zrna je pod 0,250cnbsp;mm