Tartuffe: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Mz (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: en, es, he, ko, pl, pt, sv
Riadok 13: Riadok 13:
Hra sa mohla prezentovať až v upravenej verzii a aj napriek tomu bola jednou z najčastejšie uvádzaných diel.
Hra sa mohla prezentovať až v upravenej verzii a aj napriek tomu bola jednou z najčastejšie uvádzaných diel.


[[de:Tartuffe]]
[[fr:Tartuffe ou l'Imposteur]]
[[Kategória:Divadelné hry]]
[[Kategória:Divadelné hry]]
[[Kategória:Francúzska literatúra]]
[[Kategória:Francúzska literatúra]]

[[de:Tartuffe]]
[[en:Tartuffe]]
[[es:Tartufo (Molière)]]
[[fr:Tartuffe ou l'Imposteur]]
[[he:טרטיף]]
[[ko:타르튀프]]
[[pl:Świętoszek]]
[[pt:Tartufo]]
[[sv:Tartuffe]]

Verzia z 01:36, 29. apríl 2007

Tartuffe - ilustrácia z 19. storočia

Tartuffe (orig. Tartuffe ou l'Imposteur, dosl. Tartuffe alebo Pokrytec) je veršovaná komédia v piatich dejstvách od francúzskeho dramatika Molièra. Premiéru mala 12. mája 1664. Je napísaná v alexandrínoch.

Dej

Tartuffe je príbehom jednej rodiny. Svätuškár a falošne zbožný abbé Tartuffe sa votrie do domu zámožného mešťana Orgona. Ten má dcéru Marianne, ktorá ľúbi Valéra, no jej otcovi Tartuffe celkom popletie rozum. Orgon hodlá Marianne s Tartuffom zosobášiť a prepísať celý svoj majetok na budúceho zaťa, čo aj urobí. Orgon je typ naivného, nesmierne pobožného otca rodiny, ktorý slepo uverí presvedčivému, i keď neúprimnému konaniu Tartuffa a nedá na rady svojej manželky Elmíry, ostatných detí, švagra a najmä na city svojej dcéry Marianne.

Tartuffe začne zvádzať Orgonovu ženu a až keď ho prichytia, uvedomí si Orgon svoju chybu. Je však už neskoro, lebo Tartuffe vlastní celý majetok. Hoci ho z rodiny vyženú, má peniaze a moc a chce sa pomstiť. Orgona dá uväzniť, no na kráľov zásah sa rodine vráti majetok aj stratená česť a Tartuffa vyženú ako podvodníka.

Historické pozadie

V tejto hre Molière poukázal na nekalé praktiky príslušníkov Spoločnosti Najsvätejšej sviatosti – Compagnie du Saint-Sacrement. Táto tajná organizácia bola založená už na začiatku 17. storočia a mala vo všetkých vrstvách svojich špehov, ktorí sa ako directeurs de consience – akísi „riaditelia“ alebo „usmerňovatelia“ svedomia votreli do rodín a hocikedy cez dary alebo dedičstvo získavali majetok, peniaze alebo iné statky „do vrecka“ cirkvi. Okrem toho kontrolovali celé dianie v spoločnosti a bojovali proti svetským zábavám, proti poživačnosti, proti divadlu, peknému obliekaniu, proti fajčeniu a hlavne proti ateizmu. Táto spoločnosť propagovala náboženskú bigotnosť. Po premiére tejto hry musel Ľudovít XIV. na žiadosť parížskeho arcibiskupa túto hru zakázať, hoci Molière bol jeho obľúbencom.

Hra sa mohla prezentovať až v upravenej verzii a aj napriek tomu bola jednou z najčastejšie uvádzaných diel.