Daniel Ortega: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 14: Riadok 14:
Roku [[1967]] sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku [[1974]]. Po prepustení bol vyhostený na [[Kuba|Kubu]], kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu.
Roku [[1967]] sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku [[1974]]. Po prepustení bol vyhostený na [[Kuba|Kubu]], kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu.


Sandinovskému frontu sa podarilo v roku [[1979]] zvrhnúť diktatúru rodu Somozov. Ortega sa stal roku [[1981]] koordinátorom vládnej junty a roku [[1984]] bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany [[Sovietského zväzu|ZSSR]]; počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „contras“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany [[USA]] na čele s [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií.<ref>Kolektív autorov: Kronika ľudstva. Fortuna Print, 1992, s. 1097</ref> Po konci [[studená vojna|studenej vojny]] v roke [[1990]] podpísali obe strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s [[Violeta Chamorro|Violettou Chamorrovou]].
Sandinovskému frontu sa podarilo v roku [[1979]] zvrhnúť diktatúru rodu Somozov. Ortega sa stal roku [[1981]] koordinátorom vládnej junty a roku [[1984]] bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany [[Sovietského zväzu|ZSSR]]; počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „contras“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany [[USA]] na čele s [[Ronald Reagan|Ronaldom Reaganom]]. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií(Kolektív autorov: Kronika ľudstva. Fortuna Print, 1992, s. 1097). Po konci [[studená vojna|studenej vojny]] v roke [[1990]] podpísali obe strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s [[Violeta Chamorro|Violettou Chamorrovou]].


Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. Roku 1996 prehral s [[Arnold Alemán|Arnoldom Alemánom]]; v roku [[2001]] s [[Enrique Bolaños Geyer|Enriquom Bolañom]]. Vyhral až voľby v roku [[2006]] v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a s korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií.
Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. Roku 1996 prehral s [[Arnold Alemán|Arnoldom Alemánom]]; v roku [[2001]] s [[Enrique Bolaños Geyer|Enriquom Bolañom]]. Vyhral až voľby v roku [[2006]] v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a s korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií.

Verzia z 07:39, 1. máj 2007

José Daniel Ortega Saavedra
Ortega Daniel.jpg
prezident Nikarague
Narodenie11. november 1945
La Libertad
PodpisDaniel Ortega, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Daniel Ortega

José Daniel Ortega Saavedra (* 11. november 1945, La Libertad) je nikaragujský politik, nedávny víťaz prezidentských volieb. Svojej funkcie sa ujal 10. januára 2007.

Ortega vyrastal v rodine ktorá bola v opozícií voči diktatúre rodu Somozov. V roku 1962 vstúpil do odbojovej organizácie Sandinovský front národného oslobodenia (FSLN). O rok neskôr začal študovať na Universidad de América Central, štúdium však nedokončil a venoval sa odbojovej činnosti. Oženil sa s revolučnou spisovateľkou Rosario Murillovou. Roku 1967 sa stal vodcom FSLN pre guerillové akcie v mestách. V snahe zaobstarať finančné prostriedky pre odboj toho istého roku vylúpil banku, bol však chytený a odsúdený do väzby, kde bol až do roku 1974. Po prepustení bol vyhostený na Kubu, kde s podporou kubánskeho a sovietskeho režimu pripravoval revolúciu.

Sandinovskému frontu sa podarilo v roku 1979 zvrhnúť diktatúru rodu Somozov. Ortega sa stal roku 1981 koordinátorom vládnej junty a roku 1984 bol zvolený v demokratických voľbách za prezidenta (časť opozície tieto voľby bojkotovala). Jeho režim bol podporovaný zo strany ZSSR; počas občianskej vojny za jeho vlády prebiehal boj s pravicovými ozbrojenými jednotkami „contras“ podporovanými a vyzbrojovanými zo strany USA na čele s Ronaldom Reaganom. „Contras“ podnikali voči sandinovskému režimu ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. Danielovi Ortegovi sa podarilo dosiahnuť, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu tento krok odsúdil a vyzval USA, aby skončili s podporou protisandinovských ozbrojených organizácií(Kolektív autorov: Kronika ľudstva. Fortuna Print, 1992, s. 1097). Po konci studenej vojny v roke 1990 podpísali obe strany prímerie; Ortega následne prehral prezidentské voľby s Violettou Chamorrovou.

Ortega kandidoval aj v ďalších prezidentských voľbách. Roku 1996 prehral s Arnoldom Alemánom; v roku 2001 s Enriquom Bolañom. Vyhral až voľby v roku 2006 v atmosfére pretrvávajúcej chudoby a nespokojnosti s liberálnymi reformami a s korupciou. K jeho víťazstvu prispel aj jeho príklon ku katolíckej cirkvi. Pred voľbami sa zaručil za bezpečnosť zahraničných investícií.