Špecifickosť (medicína)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Špecifickosť (iné názvy: špecifickosť vyšetrovacej metódy, diagnostická špecifickosť, špecifita vyšetrovacej metódy, diagnostická špecifita, jazykovo menej vhodne špecificita (vyšetrovacej metódy), diagnostická špecificita) je v medicíne schopnosť určitej diagnostickej metódy potvrdiť alebo vyvrátiť konkrétne ochorenie ľudského organizmu. Udáva sa v percentách. 100%-ná špecifickosť znamená, že pozitívny výsledok metódy chorobu vždy potvrdí. Negatívny výsledok testu však neznamená absenciu choroby. 50%-ná špecifickosť znamená, že štatisticky polovica príčin pozitivity príslušného testu má inú príčinu ako dané ochorenie. Napríklad hodnota hemoglobínu v krvi má 100%-nú špecifickosť vo vzťahu k diagnóze anémie - ak je menšia ako norma, pacient má vždy anémiu.

Špecifickosť je v úzkom vzťahu so senzitivitou. Napríklad zvýšená sedimentácia červených krviniek má 100% senzitivitu pri zápale pľúc spôsobenom pneumokokmi (každý takýto zápal spôsobuje zvýšenie sedimentácie). Špecifickosť tohoto laboratórneho testu je však veľmi nízka, pretože zvýšená sedimentácia je aj pri väčšine iných zápalov a nádorových ochoreniach.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. 60-044-89. (česky)