Štálovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°31′27″S 18°56′48″V / 48,5242°S 18,9468°V / 48.5242; 18.9468
Štálovo
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Štiavnica
Obce Podhorie, Močiar
Pohorie Štiavnické vrchy
Podcelok Hodrušská hornatina
Povodie Hron
Nadmorská výška 835,8 m n. m.
Súradnice 48°31′27″S 18°56′48″V / 48,5242°S 18,9468°V / 48.5242; 18.9468
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrá turistická značka modrej z Podhoria
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Štálovo, staršie Štálová[1] (835,8 m n. m.[2]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Močiar, približne 8 km severovýchodne od centra Banskej Štiavnice.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Masív sa nachádza v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a zasahuje na katastrálne územie obcí Podhorie a Močiar.[1] Najbližším sídlom je na severnom úpätí ležiaca obec Močiar, východným smerom sa nachádza Kozelník a južným Podhorie a Banská Belá.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Štálovo leží v hrebeni, ktorý vedie od Studeného vrchu (876 m n. m.) cez Snožu (834 m n. m.) na Radošovo (711 m n. m.). Severným smerom leží Plieška (795 m n. m.) a Holý vrch (706 m n. m.), východným Rejchard (625 m n. m.) a Radošovo, južným Suchý vrch (667 m n. m.), Brezový vrch (813 m n. m.) a Snoža a západným Jaseňový vrch (829 m n. m.) a Orech (793 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona, kde vodu z celého masívu odvádzajú prítoky Jasenice.[3] Vrcholom vedie značená trasa z blízkeho sedla Kráľov stôl.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Lesný porast vrcholovej časti neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou a nízkou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, pri dobrých podmienkach z vhodných miest tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 79.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.
  5. Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]