Štálovo
| Štálovo | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obce | Podhorie, Močiar |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 835,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°31′27″S 18°56′48″V / 48,5242°S 18,9468°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej z Podhoria |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Štálovo, staršie Štálová[1] (835,8 m n. m.[2]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Močiar, približne 8 km severovýchodne od centra Banskej Štiavnice.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Masív sa nachádza v severnej časti pohoria[4], v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[5] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a zasahuje na katastrálne územie obcí Podhorie a Močiar.[1] Najbližším sídlom je na severnom úpätí ležiaca obec Močiar, východným smerom sa nachádza Kozelník a južným Podhorie a Banská Belá.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Štálovo leží v hrebeni, ktorý vedie od Studeného vrchu (876 m n. m.) cez Snožu (834 m n. m.) na Radošovo (711 m n. m.). Severným smerom leží Plieška (795 m n. m.) a Holý vrch (706 m n. m.), východným Rejchard (625 m n. m.) a Radošovo, južným Suchý vrch (667 m n. m.), Brezový vrch (813 m n. m.) a Snoža a západným Jaseňový vrch (829 m n. m.) a Orech (793 m n. m.).[6] Oblasť patrí do povodia Hrona, kde vodu z celého masívu odvádzajú prítoky Jasenice.[3] Vrcholom vedie značená trasa z blízkeho sedla Kráľov stôl.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Lesný porast vrcholovej časti neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou a nízkou vegetáciou možno vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, pri dobrých podmienkach z vhodných miest tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zelenej značke:
- od východu z obce Kozelník cez Rejchard
- od západu zo Sklených Teplíc cez sedlo Kráľov stôl
- po
modrej značke cez sedlo Kráľov stôl:
- od juhu z obce Podhorie
- od severu z obce Šášovské Podhradie cez Istebné[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 79.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.
- ↑ TM 138 Štiavnické vrchy (8. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-11-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.
- ↑ Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-09]. Dostupné online.