Štát blahobytu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Štát blahobytu (iné názvy: štát všeobecného blahobytu, welfare state, asistenčný štát, štát verejných sociálnych služieb, čiastočné synonymum sociálny štát; angl. welfare state) má niekoľko podobných definícií:

  • v politológii a teórii sociálnej politiky: politický systém, v ktorom sa štát silno sociálne angažuje; štát, v ktorom sa v zákonoch, vo vedomí a postojoch ľudí presadzuje myšlienka, že sociálne podmienky, v ktorých ľudia žijú, nie sú len vecou jedincov alebo rodín, ale aj vecou verejnou
  • v ekonómii:
    • koncepcia presadzujúca aktívne zásahy štátu do národného hospodárstva a sociálneho života spoločnosti (aby sa zabezpečil všeobecný blahobyt)
    • synonymum pre zmiešaná ekonomika

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie charakteristiky štátu blahobytu v súčasnosti:

  • štát sa výrazne angažuje v sociálnej oblasti
  • štát preberá do značnej miery sociálne zabezpečenie obyvateľov a značne kontroluje časť priestoru pre sociálne konanie ľudí
  • štát má rozsiahly a jednotný systém sociálneho zabezpečenia a značný rozsah služieb poskytovaných zadarmo (alebo za cenu nižšiu ako náklady)
  • štát značne redistribuuje príjmy
  • štát je veľmi náročný na ekonomické zdroje
  • vedie k centralizácii, byrokratizácii a anonymite

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky štátu blahobytu boli v Bismarckovom sociálnom zákonodarstve v 19. storočí. Najväčší rozvoj dosiahol štát blahobytu v Európe po druhej svetovej vojne. Od ropnej krízy v 70. rokoch badať celosvetový ústup od štátu blahobytu resp. sa znižuje miera zásahov štátu. Za prototyp štátu blahobytu sa považuje Švédsko.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]