Štátna skúška

Štátna skúška, hovorovo štátnica,^[1] je označením určitého zisťovania vedomostí, znalostí a schopností, ktoré overuje a ukončuje nadobudnutie istej formálnej kvalifikácie. Označenie skúšky ako štátnej sa tu chápe ako ovplyvnenie podoby, formy alebo štruktúry tejto skúšky, na ktorú má teda priamy alebo nepriamy vplyv štát – napr. ju priamo organizuje prostredníctvom štátnych inštitúcií, alebo ju vymedzuje a reguluje legislatívne (zákonom, nariadením, vyhláškou a pod.). Štátna skúška sa zvyčajne skladá z niekoľkých rôznych častí, pričom na riadne zakončenie je nutné úspešne absolvovať všetky časti. Úspešné zloženie štátnej skúšky a teda formálne nadobudnutie istej kvalifikácie môže byť predpokladom pre výkon určitých profesií. Predtým bola podmienkou pre výkon niektorých štátom zabezpečovaných profesií ako napr. sudca, gymnaziálny profesor atp.

Referencie

↑ „štátnica“. In: Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok)

Externé odkazy

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Štátna skúška na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

[1] „štátnica“. In: Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok)

[1]