Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Budova Štátneho gologického ústavu Dionýza Štúra na Patrónke v Bratislave.

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (skrátene ŠGÚDŠ) je ústav pre základný geologický výskum Slovenska, ktorého hlavnou úlohou je výkon geologickej služby. Sídlom ústavu je budova na Patrónke v Bratislave. Regionálne centrá sa nachádzajú v Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi a Košiciach. Ústav je príspevkovou organizáciou v kompetencii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. ŠGÚDŠ je členom medzinárodnej organizácie geologických služieb EuroGeoSurveys.

Vedecké zameranie[upraviť | upraviť kód]

Od svojho vzniku až dodnes je ústav organizáciou, poslaním ktorej je základný systematický regionálny geologický výskum územia Slovenska, predovšetkým geologické mapovanie.[1] Úlohou ústavu je zabezpečovať výkon štátnej geologickej služby, čo zahŕňa riešenie úloh geologického výskumu a prieskumu, tvorbu, využívanie a ochranu informačného systému v geológií, registráciu, zhromažďovanie, evidenciu a sprístupňovanie výsledkov geologických prác vykonávaných na území Slovenska[2].

K dispozícii je viacero špeciálnych laboratórií ako laboratórium elektrónovej mikroanalýzy (mikrosonda) a laboratórium izotopovej geológie v Bratislave; geoanalytické laboratórium (centrum Spišská Nová Ves) a laboratórium aplikovanej technológie nerastných surovín (regionálne centrum Košice).[3]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Do roku 1849, kedy bol založený Ríšsky geologický ústav vo Viedni bol geologický výskum na Slovensku vykonávaný iba sporadicky. Po vzniku prvej Československej republiky túto činnosť vykonával Štátny geologický ústav v Prahe.

Na Slovensku bol prvý geologický ústav založený až na podnet profesorov Andrusova a Karvaša v lete roku 1940. Stalo sa tak až po rozdelení Českolsovenska počas druhej svetovej vojny. Ústav bol založený pri Ministerstve školstva a národnej osvety vojnovej Slovenskej republiky ako Štátny geologický ústav 22. júna 1940.[4] Sídlil na Vazovovej ulici v Bratislave. Prvým riaditeľom bol prof. Andrusov. Ústav začal pracovať s 5 zamestnancami v spolupráci s ďalšími 9 geológmi, najmä vysokoškolskými pedagógmi[5]. Na sklonku druhej svetovej vojny však bola práca ústavu značne komplikovaná.

V roku 1945 bol Štátny geologický ústav poverený vedením dokumentácie a prieskumu pre zoštátnené rudné bane. V tomto období boli zostavené prvé výpočty zásob týchto surovín[5]. Riaditeľom ústavu v rokoch 1945 - 1951 bol M. Kuthan. Začlenenie a štatút ústavu sa často menil. Do roku 1947 podliehal povereníctvu školstva školstva a osvety, v rokoch 19471949 podliehal Povereníctvu priemyslu a obchodu, roku 1949 prešiel pod kompetencie Slovenského plánovacieho úradu a bol premenovaný na Slovenský ústredný ústav geologický. Začalo sa so systematickým geologickým mapovaním v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria a v Štiavnických vrchoch. Ústav sa tiež podieľal na inžiniersko-geologickom prieskume pri výstavbe priehrad a vodných nádrží. V roku 1950, keď sa stal pobočkou Ústředního ústavu geologického v Prahe a bol podriadený Ústrediu výskumu a technického rozvoja, mal 90 zamestnancov. V tomto období bol zriadený Geofond, najprv v Prahe a neskôr v roku 1954 aj jeho pobočka v Bratislave[6]. Riaditeľom v rokoch 1952 - 1958 bol Ľ. Ivan. V roku 1953 bol ústav premenovaný na počesť významného slovenského geológa na Geologický ústav Dionýza Štúra (skrátene GÚDŠ) a bol presunutý do nových priestorov v Mlynskej doline. V rokoch 1958 až 1963 viedol ústav M. Maheľ. Za úspešné plnenie dôležitých štátom zadaných úloh bol v roku 1961 ústav vyznamenaný Radom republiky. Medzi rokmi 1963 a 1968 ústav opäť viedol M. Kuthan. V roku 1965 sa stal samostatným ústavom pre základný geologický výskum Slovenska, pričom stále podliehal Ústrednému geologickému úradu v Prahe.

Na základe federatívneho preusporaidania ČSSR bol v roku 1969 začlenený ako samostatný ústav do novovzniknutého Slovenského geologického úradu pri Ministerstve výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky. V tomto období až do roku 1976 viedol ústav O. Fusán. Geologický ústav odvtedy v plnej miere zabezpečuje základný geologický výskum územia Slovenska spojený s geologickým mapovaním, zostavovaním a vydávaním geologických máp, publikácií, ďalej tiež ložiskovým, hydrogeologickým a inžiniersko-geologickým výskumom, ako aj vyhľadávaním nerastných surovín, podzemných vôd a získavaním podkladov pre prognózy vývoja hospodárstva. Rovnako sa účastnil a organizoval viaceré úlohy v rámci medzinárodnej spolupráce v geologických vedách, najmä v rámci Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie. V 60. rokoch patrilo k trvalým prínosom práce ústavu vydanie synoptickej geologickej mapy územia Slovenska v mierke 1:200 000 a vydanie hydrogeologickej mapy územia v rovnakej mierke. Od roku 1976 viedol ústav J. Gašparik. Neskôr v rokoch 1986 - 1990 M. Slavkay. V 90. rokoch mal ústav 300 zamestnancov, z ktorých asi 150 boli výskumní pracovníci[5]. V tomto období ho viedli po sebe T. Koráb, K. Vrana a neskôr P. Grecula a M. Kaličiak.[7] Štatút ústavu zostal nezmenený až do roku 1995, kedy zmenil názov na Geologická služba Slovenskej republiky, no v roku 2000 bol opäť premenovaný na Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. V roku 1995 sa s Geologickým ústavom zlúčil podnik Geologický prieskum s pobočkami v Spišskej Novej Vsi a Banskej Bystrici.

Od 1. septembra 2008 bol riaditeľom ŠGÚDŠ Ľ. Hraško. V tomto roku bol rozpočet organizácie 193 606 000 Sk (6 426 541 eur).[8] V rokoch 2010 - 2020 bol riaditeľom ústavu B. Žec. Niektoré časti budovy ústavu v Bratislave koncom roku 2012 prešli modernizáciou vnútorného zariadenia. Ďalšia rekonštrukcia vnútorných priestorov prebehla v roku 2018.[9] V júni 2020 bol vedením ústavu poverený Igor Slaninka.

Vydavateľská činnosť[upraviť | upraviť kód]

Od svojho vzniku v zložitom období druhej svetovej vojny bol publikovaniu výsledkov výskumu venovaný veľký význam. Prvé slovenské vedecké geologické periodikum bolo vydávané na ústave v edícií Práce štátneho geologické ústavu - Zošit od roku 1941.[10] Názov edície bol neskôr v roku 1951 (Zošit 28) skrátený na Geologické práce - Zošit. Od roku 1963 (posledný Zošit 64) bola edícia pretransformovaná, po vzore celoštátnej (vtedy Českolsovenskej) edície Zborník geologických vied, séria Západné Karpaty. V roku 1974 bol v dôsledku veľkého nárastu publikácií zborník rozdelený na 4 samostatné série[10]:

  • Západné Karpaty - geológia
  • Západné Karpaty - mineralógia, petrografia, geochémia a ložiská
  • Západné Karpaty - paleontológia
  • Západné Karpaty - hydrogeológia a inžinierska geológia.

Ako samostatné dodnes vydávané geologické periodikum, ktoré sa odčlenilo od pôvodnej edície Práce štátneho geologického ústavu v roku 1954 sú Geologické práce - Správy. V roku 1973 bola založená aj špeciálna edícia Regionálna geológia Západných Karpát, v ktorej boli uverejňované špecifické výsledky výskumu z niektorých regiónov a predovšetkým výsledky hlbokých geologických vrtov. Samostatné edície tvoril Zborník Konferencie, sympóziá, semináre a vysvetlivky ku geologickým mapám[10]. V roku 1995 začal ústav vydávať časopis Slovak Geological Magazine, ktorého články boli v anglickom jazyku. Od roku 2003 ústav prevzal geologický časopis Mineralia Slovaca, ktorý dovtedy vydával Slovenský geologický úrad a niektoré ďalšie geologické organizácie v združení Geocomplex.

V súčasnosti ŠGÚDŠ z periodík vydáva Geologické práce - Správy, Mineralia Slovaca, Slovak Geological Magazine a ročenku Nerastné suroviny Slovenska.

Prvé geologické mapy vydal ústav ešte vo vojnovom období. Bola to geologická mapa 1:25 000, list Žilina, ktorej redaktormi boli D. Andrusov a M. Kuthan. Prvá ucelená edícia geologických máp 1:200 000 bola ukončená v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. Veľký spoločenský a vedecký význam týchto máp, ktoré boli realizované spoločne s mapami celého územia ČSSR, potvrdzuje, že boli kladne hodnotené aj v zahraničí. V súčasnosti (2016) prebieha mapovanie posledných regiónov nepokrytých mapami mierky 1:50 000. Prakticky celé územie je pokryté nepublikovanými mapami v mierke 1:25 000, ktoré sú k dispozícii v archíve Geofondu.[11]

Od roku 1990 je súčasťou ústavu aj vydavateľstvo. Dovtedy vydané mapy a knižné tituly boli vydávané vo Vede, vydavateľstve SAV.[12]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Nagy, A., Girman, J., Malík, P., Rapant, S., 1995: Geologické mapy a mapovanie Západných Karpát. Geodetický a kartografický obzor, 41, 83, 9, s. 204 - 209
  2. Štatút Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra [online]. geology.sk, [cit. 2008-10-07]. Dostupné online.
  3. Laboratória [online]. geology.sk, [cit. 2016-03-07]. Dostupné online.
  4. Andrusov, D., 1941, Zpráva o činnosti Štátneho geologického ústavu roku 1941. Práce štátneho geologického ústavu, Sošit 1, s. 8
  5. a b c Geologica Carpathica, 42, 5, October 1991
  6. História ústavu [online]. geology.sk, [cit. 2008-10-07]. Dostupné online.
  7. Riaditelia ŠGÚDŠ [online]. Bratislava : geology.sk, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
  8. Madarás, J., Klukanová, A., Káčer, Š., Martinský, L. (Editori), 2009: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Ročenka 2008. ISBN 978-80-89343-10-2 ŠGÚDŠ, Bratislava, 75 s.
  9. Výročná správa za rok 2018. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2019. S. s. 62.
  10. a b c Gašparík, J., Reichwalder, P., 1980, Štyridsať rokov Geologického ústavu Dionýza Štúra. Geologické práce, Správy 74, s. 17 - 32
  11. Mišík, M., 1997, Slovakia in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), 1998: Encyclopedia of European and Asian Regional Geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, Springer, London, p. 656-664
  12. Čelková, L., 2007: Vydavateľská činnosť Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Knižná Revue, XVII. ročník, 17. január 2007, č. 2, s. 10

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 48°10′00″S 17°04′43″V / 48,166601°S 17,078612°V / 48.166601; 17.078612