Štefan Belohradský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan Belohradský
slovenský architekt, sochár
Narodenie 30. august 1930
Preseľany, Slovensko
Úmrtie 19. apríl 2012 (81 rokov)
Bratislava, Slovensko

Ing. arch. akad. soch.Štefan Belohradský (* 30. august 1930, Preseľany – † 19. apríl 2012, Bratislava) bol slovenský sochár a architekt.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Belohradský absolvoval v roku 1952 Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. V. Karfík, E. Hruška). V rokoch 1954-1959 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. F. Štefunko). Jeho manzelka je vyznacna slovenska teoreticka umenia Luba Belohradska.

Svojou tvorbou reprezentoval Česko-Slovensko na početných medzinárodných prehliadkach (napr. Výstava súčasného umenia v Turíne, 1967; Česko-slovenské sochárstvo od Myslbeka po súčasnosť, Rodinove múzeum, Paríž 1968; Súčasné česko-slovenské umenie, Teherán 1969). Abstrahovanie tvaru a hľadanie jeho súhrnnej, konštruktívnej osnovy priviedlo autora už v prvej polovici 60. rokov k čistému geometrickému tvarosloviu aj zásluhou pôvodného vzdelania architekta. Od A. Pohribného dostal pozvanie do pražského Klubu konkrétistov a zároveň poverenie založiť tento klub aj na Slovensku s výtvarníkmi, ktorých spájalo konštruktivisticko-geometrické východisko tvorby. Vytvára objekty, ktoré realizuje z plexiskla, hliníka, antikora s využitím ich technických a optických vlastností. Jednoduché segmenty v symetrickom radení vytvárajú vertikály potvrdzujúce racionálne konštruktivistické cítenie. Redukcia formy poskladanej zo základných geometrických segmentov, ako výsledok matematickej permutácie, vyvoláva “virtuálny” kinetický efekt.

Podľa Zory Rusinovej je tento umelec v našom sochárstve prvej polovice 60. rokov „... príkladom redukcie formy až do polohy minimalu ... Autorova materiálová a technologická oscilácia medzi kameňom, kovom a plexisklom dokladá škálu experimentov na poli exaktne odvodzovanej sochárskej formy, od jedinečnosti solitéru k multiplikácii plošných elementárnych prvkov, od statického, čistého, z hmoty dobíjaného sochárskeho artefaktu až po konštruktívne vrstvenie množiny strojom rezaných segmentov....“.[chýba zdroj]

Zúčastnil sa všetkých významných klubových výstav v Česko-Slovensku aj v zahraničí. V roku 1970 prezentoval na svetovej výstave Expo v Osake mobil „Slnko nádeje“, ktorý sa stal súčasťou kolekcie spoločnosti Mitsubishi. Jeho diela sú reprezentatívne zastúpené v zbierkach Národného technického múzea v Prahe, Slovenskej národnej galérie, vo viacerých galériách v Česku a Nemecku, ako aj v súkromných domácich a zahraničných zbierkach. Jeho dielo je zastupene vo vyznacnej zbierke Konstruktivickeho umenia Die Sammlung Peter C. Ruppert v Nemeckom meste Wurzburg.

Ing. arch. Štefan Belohradský je autorom náhrobného pamätníka Jozefa Gregora Tajovského na cintoríne v Tajove. Zomrel po krátkej ťažkej chorobe 19. apríla 2012 v Bratislave.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vo veku 81 rokov zomrel sochár Štefan Belohradský [online]. teraz.sk, 22.4.2012. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]