Štefan Harabin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:01, 6. február 2012, ktorú vytvoril Luckas-bot (diskusia | príspevky) (r2.7.1) (robot Pridal: cs:Štefan Harabin)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Harabin
Štefan Harabin
Bývalý podpredseda vlády
V úrade
4. júl 2006 – 23. jún 2009
PremiérRobert Fico
Viera Petríková Nástupca
Bývalý minister spravodlivosti Slovenska
V úrade
4. júl 2006 – 23. jún 2009
Predchodca Lucia Žitňanská Viera Petríková Nástupca
Biografické údaje
Narodenie4. máj 1957 (62 rokov)
Ľubica, Česko-Slovensko
Alma materPrávnicka fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Profesiaprávnik
Odkazy
Štefan Harabin na harabin.sk
Spolupracuj na CommonsŠtefan Harabin
(multimediálne súbory)

JUDr. Štefan Harabin (* 4. máj 1957, Ľubica) je slovenský právnik. V súčasnosti je predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo vláde Roberta Fica bol podpredsedom a ministrom spravodlivosti.

Život

Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax začínal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983. Po Nežnej revolúcii od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998-2003 bol predsedom Najvyššieho súdu. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenska. Na tento post ho nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou SR na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Voľbu sprevádzal protest približne 50 ľudí, ktorí vyjadrili negatívny postoj k Štefanovi Harabinovi. Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti.

Politická činnosť

Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban). Minister odvolával aj predsedov okresných súdov – v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva:[chýba zdroj] napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce – išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný.

Iné projekty

Externé odkazy