Štefan Janšák
Štefan Janšák (* 14. september 1886, Osuské, Rakúsko-Uhorsko – † 8. apríl[1] 1972, Bratislava, Česko-Slovensko) bol slovenský archeológ, diplomat, stavebný odborník a spisovateľ. Mal mnohostranné záujmy, zo svojich mnohopočetných ciest zanechal množstvo zaujímavých fotografií.
Biografia
Pochádzal z remeselnícko-roľníckej evanjelickej rodiny s úzkymi kultúrnymi a jazykovými väzbami na Čechy a Moravu. Jeho talent rozpoznal senický právnik Štefan Fajnor, ktorý ho podporoval v ďalšom štúdiu. Reálne gymnázium ukončil v Hodoníne, v štúdiu pokračoval na Vysokej škole technickej v Brne, ktorú ukončil v roku 1914. Pre chorobu ho neodviedli do vojska a ostal pracovať na technike v Brne ako asistent.
Už v roku 1907 publikoval v Ľudových novinách články, ktoré štátny prokurátor vyhodnotil ako poburovanie proti uhorskému štátu, Janšák bol celkovo väznený osem mesiacov. Úzko spolupracoval so svojím učiteľom a sponzorom – poslancom uhorského snemu doktorom Pavlom Blahom.
Po prevrate sa zapojil do politickej činnosti už za krátkeho trvania skalickej vlády. Vzápätí bol vymenovaný za referenta pre verejné práce na Šrobárovom ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska kde zastupoval aj P. Blahu na čele referátu pre poľnohospodárstvo. V roku 1920 sa ako hospodársky expert československej vlády zúčastnil na Parížskej mierovej konferencii. V rokoch 1921 – 1923 sa za československú stranu podieľal na príprave reparačnej a obchodnej zmluvy s Maďarskom, v rokoch 1938 – 1939 bol účastný na práci slovensko-maďarskej delimitačnej komisie.
Počas medzivojnového obdobia zastával Štefan Janšák rôzne významné funkcie. Bol predsedom Spolku československých inžinierov na Slovensku, členom predsedníctva Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a Zväzu slovenských priemyselníkov. Významným štátnym úradníkom ostal aj po roku 1945. Bol povereníkom SNR a napomáhal pri obnove vojnou zničeného Slovenska. Svoje prežité detstvo v Osuskom popísal v románoch Boli časy boli... a Posledný suplikant.
Ako diplomat sa zaslúžil o rozvoj dobrých vzťahov s Francúzskom, ako prekladateľ prekladal diela z francúzskej literatúry. Dlhé roky bol predsedom spoločnosti Alliance Francaise v Bratislave a podstatnou mierou sa zaslúžil o otvorenie gymnázia s francúzskym vyučovacím jazykom v Bratislave.
Patrí k zakladateľom slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov (o.i. je objaviteľom keltského opevneného sídliska na vrchu Pohanská v roku 1928) z vykopávok zo Slovenska, jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine.
Na sklonku života pôsobil ako vedec a pedagóg. Zomrel na následky ťažkej choroby a je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
Zaujímavosť
Život a dielo Štefana Janšáka prezentuje aj dokumentárny film z televízneho cyklu Historická panoráma – Štefan Janšák (Slovenská televízia 1999, scenár Alena Bártlová, réžia Fedor Bartko).
Dielo
- Mierová smluva s Maďarmi. Niekoľko poznámok na maďarské požiadavky. (Tlačou Universum Kučera, 1920, 55 s.)
- Niektoré novoobjavené hradiská slovenské. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, ročník XXII, 1928)
- Slovenské hradiská z doby hallštattskej. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXIII, 1929)
- Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXIV, 1930)
- Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXV, 1931)
- Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXVI, 1932)
- Slovensko v dobe uhorského feudalizmu. Bratislava : Československé zemedelské múzeum, 1932.
- Život Štefana Fajnora. Bratislava : Bibliotheka, 1935.
- Praveké sídliská s obsidiánovou industriou na východnom Slovensku. Bratislava : Učená společnost Šafárikova, 1935. 260 s.
- Umenie v živote Dr. Pavla Blahu. Bratislava : Justitia, 1944. 103 s.
- Lovci hlinených perál. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1944. 131 s.
- Život Dr. Pavla Blahu. 2 zv. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1947.
- Boli časy, boli..., Bratislava : Tatran, 1971.
- Posledný suplikant, Bratislava : Tatran, 1973.
- Brány do dávnoveku. Bratislava : Tatran, 1966. 299 s. [druhé vydanie: Bratislava : Tatran, 1986. 196 s.]
- Súčasníci o Trianone. Deák, Ladislav (ed.). Bratislava : Kubko Goral , 1996. 64 s.
- Vstup Slovákov medzi slobodné národy. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slov. spisovateľov, 2006. ISBN 80-8061-259-5
- Tri literárne portréty : Ján Petrikovich, Andrej Halaša, Július Bodnár. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015. 119 s. ISBN 978-80-8115-222-1
Referencie
- ↑ Janšák, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010. ISBN 978-80-89301-57-7, 80-89023-15-0. S. 206 – 208.
Zdroje
- BARTLOVÁ, Alena. Rozhľadený úradník štátnej správy : Svoje skúsenosti využil Š. Janšák pri obnove vojnou zničeného Slovenska. Verejná správa, 2001, roč. 56, čís. 11, s. 26 – 27. Dostupné online [cit. 2017-04-08]. ISSN 1335-7883.
- História Plaveckého Podhradia
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 30 - farnosť Osuské
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |