Štefan Krčméry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan Krčméry
Štefan Krčméry
slovenský básnik, publicista, literárny kritik a prekladateľ

Narodenie 26. december 1892
Mošovce, Slovensko
Úmrtie 17. február 1955 (62 rokov)
Pezinok, Slovensko

Štefan Krčméry (pseudonymy Eška, Ján Jesom, Ujo Štefan a i.) (* 26. december 1892, Mošovce  –  † 17. február 1955, Pezinok) bol slovenský básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ, správca Matice slovenskej. Štefan Krčméry bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine evanjelického farára, syna štúrovca Augusta Horislava Krčméryho. Ľudovú školu navštevoval v Jasenovej, gymnázium v Banskej Bystrici (1903-1907), evanjelické lýceum v rokoch 1907 – 1911 v Bratislave a v rokoch 1911 – 1915 tu tiež vyštudoval evanjelickú teológiu. Chvíľu pôsobil ako kaplán v Krajnom a v Bratislave, no potom zanechal kňazské povolanie a pôsobil ako literárny kritik, publicista, básnik, historik, teoretik a organizátor kultúrneho a osvetového života. V rokoch 1918 – 1919 bol redaktorom Národných novín a pôsobil tiež ako šéfredaktor Slovenských pohľadov a pôsobil aj ako tajomník obnovenej Matice slovenskej. V rokoch 1920 – 1921 bol spolu s manželkou Helou na študijnom pobyte v Paríži, po návrate vykonával funkciu tajomníka Matice slovenskej a taktiež redigoval obnovené Slovenské pohľady (1922 – 1932), Knižnicu Slovenských pohľadov a dočasne i Slovenského ochotníka, Naše divadlo, Včielku a iné časopisy. V roku 1930 odišiel na 3 mesiace do Prahy, kde si na Karlovej univerzite doplnil vzdelanie a získal titul PhDr.

Na jeseň roku 1931 sa uňho prejavili duševné problémy, ktoré v nasledujúcom roku prerástli do vážnej psychickej choroby (schizofrénie). Koncom roku 1932 prestal redigovať Slovenské pohľady a v roku 1933 sa definitívne vzdal miesta tajomníka Matice slovenskej. V literárnej práci však neustal. Bol tiež členom viacerých kultúrno-spoločenských inštitúcií (Matica chorvátska, Provensálska Félibrige, Matica srbská a i.). Žil na rozličných miestach, od 1949 až do smrti sa trvalo liečil v Pezinku. Pochovaný bol v Bratislave, no jeho telesné pozostatky boli neskôr prenesené na Národný cintorín v Martine. Život a dielo Štefana Krčméryho približuje aj dokumentárny film vyrobený v roku 2000 (Slovenská televízia Bratislava, cyklus Kultúra a náboženstvo, scenár Ondrej Bartko, réžia Fedor Bartko).

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Inšpirátorská osobnosť slovenskej literatúry a kultúry ako básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ, publicista, redaktor a organizátor.

Publikovať začal v roku 1913, pričom prispieval do viacerých časopisov (Slovenské pohľady, Dennica, Živena, Národné noviny, Mladé Slovensko a i.). Debutoval v roku 1920 zbierkou básní Keď sa sloboda rodila. Okrem kritického realizmu používal i prvky symbolizmu, inšpiroval sa Hviezdoslavom a Štúrovcami, ale taktiež európskymi romantickými básnikmi. Svojou tvorbou pokračuje v úsilí slovenskej moderny, no taktiež súvisí s romantickou poéziou. Venoval sa písaniu vlasteneckej a ľúbostnej lyriky, ale tiež spirituálnej lyrike. V jeho básniach sa často vyskytujú symboly tmy a svetla, ale tiež symbolický uzavretý priestor tmavých hôr, ktorý vyjadruje pocit neodvratného, bezvýchodiskového osudového smerovania človeka. V prozaickej tvorbe lyrické obrázky a úvahy zakomponoval do osobných vyznaní vo forme listov budúcej manželke.

Jeho najvýznamnejším teoretickým dielom sú dvojzväzkové dejiny slovenskej literatúry 150 rokov slovenskej literatúry (spomína významné i menej významné osobnosti 18. a 19. storočia). Okrem toho publikoval množstvo štúdií a príspevkov o literatúre, umení a kultúre v slovenských periodikách, mimoriadne zásluhy si získal ako redaktor Slov. pohľadov (1922-1932), okolo ktorých sústredil takmer všetkých starších i začínajúcich autorov.

Ako tajomník Matice slovenskej sa pričinil o organizovanie jej vedeckých a umeleckých odborov, v rámci Ústredia slovenských ochotníckych divadiel i matičných miestnych odborov aktivizoval divadelnú a osvetovú činnosť na celom Slovensku. Venoval sa aj prekladaniu poézie z maďarčiny, nemčiny, francúzštiny, zo slovanských literatúr, ako aj poézie iných národov. Vo vlastnom preklade vydal výber zo slovenskej poézie v maďarčine.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1920 – Keď sa sloboda rodila, obsahuje vlastenecké básne, oslavujúce vznik ČSR
  • 1929Herbárium, obsahuje osobnú lyriku, vyjadruje vnútorný smútok a neistotu vplyvom stupňujúcej sa choroby
  • 1930 – Piesne a balady, vracia sa tu k štúrovskej poézii (sylabický veršový systém)
  • 1932Slovo čisté, básnická skladba
  • 1944Pozdrav odmlčaného básnika, spomienkovo-reflexívna zbierka

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1932Oslobodenie, básnická próza o vlastnom živote a živote poprevratového Slovenska
  • 1957Zimná legenda, cyklus próz a čŕt
  • 1972Ty a Ja, prózy, úvahy, črty a básne, ktoré boli komponované ako listy jeho budúcej manželke Hele Karlovskej
Hrob Štefana Krčméryho na Národnom cintoríne v Martine

Literárna veda[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1920Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti
  • 1927Moyses a Kuzmány
  • 1928Ľudia a knihy, populárne zobrazenie významných osobností slovenskej literatúry 19. a 20. storočia
  • 1936Zo slovenskej hymnológie, jubilejná publikácia pri príležitosti 300. výročia vydania spevníka Cithara sanctorum (Juraj Tranovský)
  • 1943Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry
  • 1976Dejiny literatúry slovenskej, osobnosti literatúry od Veľkej Moravy až po vznik samostatného Československa

Ostatné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1925Anthológia szlovák kőltőkből, antológia slovenskej poézie
  • 1925Salome, preklad veršovanej drámy od Oscara Wilda
  • 1944Z cudzích sadov, preklady modernej európskej poézie
  • 1975Estetické reflexie

Články, state a úvahy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1922Slovensko a jeho život literárny
  • 1924Literárne snahy slovenské
  • 1926O možnostiach rozvoja slovenskej literatúry
  • 1931Prozódia štúrovských básnikov
  • 1932Melódia vety a prízvuk v slovenčine
  • 1935Estetika krás prírodných

Výbery[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1975Estetické reflexie, výber z diela
  • 1977Román bez konca, výber lyrických a intímnych próz

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Biografické štúdie 21 Vedecký seminár o Š. Krčmérym

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]