Štefan Lux

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Lux
slovenský novinár, herec, režisér, spisovateľ a bojovník proti antisemitizmu
slovenský novinár, herec, režisér, spisovateľ a bojovník proti antisemitizmu
Narodenie4. november 1888
Malacky, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie3. júl 1936 (47 rokov)
Ženeva, Švajčiarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Štefan Lux

Štefan Lux (* 4. november 1888, Malacky – † 3. júl 1936, Ženeva, Švajčiarsko) bol slovenský novinár, herec, režisér a spisovateľ židovského pôvodu, ktorý sa snažil poukázať na blížiace sa nebezpečenstvo zo strany nacistického Nemecka tým, že spáchal dňa 3. júla 1936 samovraždu pred generálnym zasadnutím Spoločnosti národov v Ženeve.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Malackách na Záhorí do rodiny židovského notára Alberta Luxa. V raných rokoch navštevoval školu v Malackách, neskôr prestúpil na gymnázium vo vtedajšom Prešporku. Po úspešnom absolvovaní gymnázia začal študovať právo v Pešti. Právo však už od začiatku nebolo pre Luxa to pravé – inklinoval skôr k poézií a divadelnému umeniu.

Umelecká tvorba[upraviť | upraviť kód]

Prvé strety s umením zažíva v Rakúsku, vo Viedni, kde mu je umožnené stvárniť niekoľko hereckých postáv a pod svojim pseudonymom Peter Sturmbusch vydať aj prvú zbierku básní Meine Lieder (1911). Umelecké snaženia sú však prerušené zúriacou prvou svetovou vojnou, kam musí mladý Lux narukovať. Na fronte utrpí mnohé zranenia, medzi inými kritické postrelenie hrudníka, ktoré nakoniec prežije. Po návrate z vojny sa mladý umelec sťahuje do Berlína, kde stvárňuje ďalšie divadelné postavy, režíruje svoj prvý film Gerechtigkeit[1](1920), vydáva svoju druhú zbierku básní Liebeslieder (1921) a v neposlednom rade sa žení.

Boj proti antisemitizmu[upraviť | upraviť kód]

Po nástupe Hitlera k moci sa Lux prvýkrát stretáva s nacistickou antisemitistickou neznášalivosťou v roku 1933, kedy mu hitlerovskí fanatici vnikajú do bytu a rozbíjajú všetok nábytok. Lux sa rozhodne utiecť so ženou a malým synom Albertom do Prahy. Tu zakladá miestne divadlo, celkovo sa mu však nedarí a rodina žije v stiesnených pomeroch. V tomto období rozvíja najmä svoju publicistickú kariéru a ako dopisovateľ rozhlasu a mnohých periodík sa svojimi politicými článkami snaží vyzvať na boj proti antisemitizmu, a upozorniť na všeobecnú pasivitu voči nacistickému Nemecku. Ako aktívny publicista získava novinársky preukaz a je českými médiami vyslaný na blížiace sa zasadnutie Spoločnosti národov do Ženevy.

Samovražda[upraviť | upraviť kód]

Príchod a posledná korešpondencia[upraviť | upraviť kód]

Novinár Štefan Lux prichádza do Ženevy so silným presvedčením poukázať pred Spoločnosťou národov na agresivitu nacistického Nemecka a vyzvať k zásadným krokom, nie ale rovno takým radikálnym činom ako je samovražda. Po pobyte v Ženeve a uvedomení si vedomú pasivitu mocností. U Luxa sa ale kryštalizuje myšlienka protestnej samovraždy. Ako sám píše v liste svojmu priateľovi Arturovi Hellerovi: Prišiel som do Ženevy, aby som podnikol nejakú konkrétnu akciu, od ktorej som si sľuboval oslabenie Tretej ríše. Moja akcia stroskotala predovšetkým pre tú príšerne impotentnú, opatrnícku a apatickú atmosféru tu v Ženeve... A tak som sa rozhodol inak. Na najbližšej plenárnej schôdzi Spoločnosti národov chcem vyvolať veľký rozruch tým, že sa na schôdzi zastrelím. Potrebné zosilňujúce okolnosti, listy význačným osobnostiam, sú pripravené. Azda sa mi podarí týmto trochu náhlym činom vyvolať šok v tejto strašidelnej spoločnosti. Jeho samovražda je výsledkom presvedčenia, nie skratového neuvedomelého konania, čo je podložené obavami v ďalších statiach spomenutej korešpondencie: Neviem, či ma v poslednej chvíli neopustí odvaha, pretože sa bojím, celkom biedne sa bojím smrti. A bojím sa o svoju ženu a chlapca... Moja žena, s ktorou žijem 14 rokov v najharmonickejšej zhode, je úplne nepripravená. V nasledujúcich riadkoch taktiež Lux prosí priateľa, aby sa po jeho smrti ujal jeho ženy a syna. Vo svojich posledných vetách zdôvodňuje rozhodnutie o samovražde slovami: Mimoriadne nebezpečenstvo dáva právo na mimoriadne opatrenia... Chcem vrúcne veriť, že sa stane div a že smrť sotva známeho malého spisovateľa, neznámeho vojaka života, rozšíri trochu jasna a pravdy.

Priebeh[upraviť | upraviť kód]

V piatok, 3. júla 1936, prišiel Lux s ostatnými svetovými novinármi na plenárne zasadnutie Spoločnosti národov. Ku svojmu činu sa odhodláva pri reči španielskeho delegáta. V tomto momente Lux vyskočí na tribúnu, pred seba si položí svoju aktovku s napísanými listami, na predsedajúceho belgického ministerprezidenta Van Zeelanda zakričí slová "C'est le dernier coup" ("Toto je posledný úder") a na znepokojenie pléna si strieľa revolverom do hrude.[2] V sále sa rozpúta krik a panika, zasadanie je zrušené a okolo Luxa sa zbiehajú spriatelení novinári. V agónií ležiaci pod tribúnou ešte naposledy hovorí so svojími známymi a po prevoze do nemocnice po pár hodinách zomiera. Po pitve sa v jeho hrudníku našli dve guľky, jedna však ako pozostatok zo zranenia z vojny. Jeho pomník sa nachádza na cintoríne na ženevskom predmestí s úctivým nápisom „Martyr d' Israel – il s'est immole pour protester contre l'intolerance des hommes“ (Mučeník Izraela – obetoval sa na protest proti ľudskej neznášanlivosti).

Ohlasy svetových médií a osobností[upraviť | upraviť kód]

Slovenské zvesti[upraviť | upraviť kód]

Minulý týždeň v piatok, v okamihu, keď na schôdzi Spoločnosti národov predkladá sa reč španielskeho delegáta, vyskočil pod tribúnou istý neznámy človek, vykríkol čosi nezrozumiteľné na predsedajúceho belgického ministerprezidenta Van Zeelanda a strelil sa z revolveru do pľúc. Novinár Štefan Lux – ako sa pozdejšie zistila totožnosť samovraha – nebol ihneď mŕtvy, ťažko zranený ležal pod tribúnou a v smrteľnej agónií vybavoval jedno-druhé so svojimi známymi, ktorí ho mohli obklopiť, lebo zasadanie bolo prirodzene ihneď zrušené. Onedlho však ťažkému zraneniu, ktoré si spôsobil výstrelom z revolveru do pŕs, podľahol. Pred smrťou napísal niekoľko dopisov, mimo iné anglickému kráľovi, ministrovi zahraničia Edenovi a niekoľkým veľkým anglickým časopisom. Obsah týchto listov nie je ešte známy: ba hovorí sa, že niektoré listy (menovite list anglickému kráľovi) sa stratili. ... Štefan Lux bol v piatok pochovaný. A nad čerstvým jeho hrobom treba azda povedať, že ak nevznikne vo svete mohutné hnutie, znamenajúce hrádzu pikľom barbarstva a vojenských podpaľačov, ak svet bude musieť mať spoľahnutie len na takú Spoločnosť národov, aká je dnes, stane sa ona dostaveníčkom samovrahov z celého sveta; ľudí, ktorí vášnivo chcú pokoj, slobodu a pokojné súžitie národov, ale stratili vieru v Spoločnosť národov, ako v zábezpeku týchto svojich ideálov. A budú chodiť umierať k tejto svojej sklamanej nádeji a k sklamanej nádeji ľudstva.[3]

Lidové noviny[upraviť | upraviť kód]

Dnes se stala v Ženevě tragická příhoda... asi uprostřed dopoledního jednání třeskl výstřel z revolveru v rohu velikého sálu, necelých pět metrů od předsednické tribuny... Byl to Čechoslovák Štěpán Lux, příslušný do Malacek... I po svém činu dal najevo, že mu šlo o symbolické gesto proti nynějšímu režimu v Německu...

The Guardian[upraviť | upraviť kód]

Štefan Lux, čo dá sa k jeho činu povedať? Bol zbytočný, no azda predsa hrdinský. Pred jeho rakvou sľubujeme, že sa nikdy nevzdáme ľudskej solidarity, pre ktorú svoj život obetoval, a že tvárou v tvár zločinu mlčať nikdy nebudeme...

La tribune de Genève[upraviť | upraviť kód]

Ľudia dostatočne smelí v boji za spravodlivosť by sa nemali zabíjať, ale zostať na svojich pozíciách.

Nahum Goldmann[upraviť | upraviť kód]

Raz príde deň, keď bude Štefanovi Luxovi v Nemecku postavený pamätník. [4]

Diela[upraviť | upraviť kód]

  • Publikoval v nemeckom jazyku pod pseudonymom Peter Sturmbusch:
    • Meine Lieder. ; Wien, C. Konegen, 1911.
    • Drei Lieder für hohe Singstimme mit Klavierbegleitung ; Julius Rünger; Peter Sturmbusch; Ema Destinnová; Ada Negri; Mainz : B. Schott's Söhne, 1916.
    • Liebeslieder. ; Wien: Carl Konegen, 1921.
    • Nur keck : Posse mit Gesang in 3 Akten ; Johann Nestroy; Peter Sturmbusch; Wien : Interterritorialer Verlag "Renaissance" (Erdtracht) 1923.
  • Ako filmový režisér:
    • 1920 – Gerechtigkeit[1]

Symbolika[upraviť | upraviť kód]

Symbolika Luxovho sebaobetovania bola znázornená v úvode nemecko-francúzskeho filmu Amen[5]. Po jeho smrti bola taktiež vydaná kniha Před zraky národů, ktorú spracovali Luxovi priatelia a obsahuje jeho básne, listy, memorandum a svedectvá pamätníkov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b www.imdb.com
  2. Michael B. Oren. The Rescuer – A Race Against Death: Peter Bergson, America, and the Holocaust by David S. Wyman and Rafael Medoff [online]. Príprava vydania The New Republic. 21. október 2002, [cit. 2007-07-09]. Dostupné online. archivované: [1].
  3. http://www.dejinyzahoria.sk/2012/01/z-dobovej-tlace.html
  4. http://www.notrehistoire.ch/article/view/47/
  5. http://www.imdb.com/title/tt0280653/