Štefan Pazdera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan Pazdera
bývalý politický väzeň
bývalý politický väzeň
Narodenie 11. apríl 1924
Železná Breznica, Česko-Slovensko
Úmrtie 14. august 2010 (86 rokov)
Prešov, Slovensko
Profesia lesník

Štefan Pazdera (* 11. apríl 1924, Železná Breznica – † 14. august 2010, Prešov) bol slovenský politický väzeň.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Pazdera už v roku 1947 ako 23-ročný so znepokojením prijímal zaznávanie dôstojníkov západného odboja a vzrastajúci vplyv komunistov v armáde. Ako čatára ašpiranta ho za jeho kritické postoje a odmietnutie služby odsúdili Vojenským súdom v Prahe k trom mesiacom ťažkého žalára a prepustili do civilu. Ako absolvent banskoštiavnickej lesníckej školy sa dostal na Šumavu, do lesnej správy Chodenice pri Klatovoch. Na podnet arcibiskupa Berana využil svoj vstup do pohraničného pásma a začal pomáhal utečencom pri prechode cez západné hranice. Ako vedúci lesnej správy na Šumave organizoval úteky cez hranice viacerých významných členov politických strán, príslušníkov armády západného zahraničného odboja a cirkvi, medzi inými aj Jánovi Ambrušovi, po M. R. Štefánikovi druhému slovenskému generálovi Z vysielania Slobodnej Európy, Vatikánu alebo BBC často počul vetu“ Stezka Karlík bola hladká“. To bolo heslo, že útek vybranej osoby sa podaril. Za napomáhanie k úteku bol v roku 1951 zatknutý Štátnou bezpečnosťou a po odsúdení zaradený na ťažbu uránu v Jáchymove. Aj po prepustení z väzenia v roku 1953 sa dostal do pozornosti ŠtB v Karlových Varoch, ktorá ho obvinila z poškodzovania národného hospodárstva.

Po odpykaní trestu mu zakázali pobyt v pohraničnej oblasti a musel sa odsťahovať na východné Slovensko. Ako politicky nespoľahlivého ho ako lesníka nikde nechceli zamestnať a musel sa živiť ako strihač oviec. V roku 1977 sa stal a dokonca svetovým šampiónom v strihaní oviec.[1]

Činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po novembri 1989 aktívne presadzoval rehabilitáciu a odškodnenie obetí komunizmu, najmä z radov násilne odvlečených do Gulagov v bývalom ZSSR. Stál pri zrode organizácie násilne odvlečených a príprave zákonov na ich odškodnenie. Pomáhal stovkám násilne odvlečených pri vybavovaní potrebných dokumentov a ich získaní z archívov v ZSSR. Pracoval na odhaľovaní nepotrestaných a zatajovaných zločinov komunizmu a zločinov spáchaných na Slovensku koncom druhej svetovej vojny.

Na Štefana Pazderu bolo podaných viacero trestných oznámení zo strany Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), väčšinou od bývalých členov Komunistickej strany, ktorých minulosť odhaľoval. Žalobu na neho podal aj bývalý minister kultúry prvej Mečiarovej vlády Dušan Slobodník potom, ako Pazdera pripomenul jeho minulosť: účasť v diverznom kurze v Sekuliach pod patronátom SS a prominentný pobyt v pracovnom tábore v bývalom ZSSR.[2]

Aj vo vysokom veku aktívne skúmal archívy a pomáhal účastníkom zahraničného odboja proti komunistickej expanzii v Indočíne z radov príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie, ktorí sa dostali do zajatia v komunistickom Vietname, Číne a ruských Gulagoch. Stál pri zrode sekcie príbuzných príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie, ktorá vznikla ako súčasť Svetového združenia bývalých československých politických väzňov a od roku 2001 až do svojej smrti v roku 2010 bol jej predsedom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Z Jáchymovského väzenia k ovciam [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.
  2. Slobodník kontra Pazdera [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]