Štefanov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°40′42″S 17°12′01″V / 48,6784°S 17,2004°V / 48.6784; 17.2004
Štefanov
obec
Stefanov.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Nadmorská výška 187 m n. m.
Súradnice 48°40′42″S 17°12′01″V / 48,6784°S 17,2004°V / 48.6784; 17.2004
Rozloha 22,09 km² (2 209 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 648 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 74,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Starosta Rudolf Polák[3] (KDH)
PSČ 906 45
ŠÚJ 504904
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Štefanov
Webová stránka: www.stefanovobec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Štefanov je obec na Slovensku v okrese Senica.

Prvá zmienka o vzniku obce sa viaže k vojenskej udalosti v roku 1092. Kráľ Ladislav I. sa pochvalne vyjadril o jej udatných bojovníkoch – kresťanoch pokrstených Cyrilom a Metodom. Názov obce sa menil napr. Chepan, Chepanous, Stepano, Stepanov... V 13. a 14. storočí sa Štefanov hospodársky rozvíjal,neskôr v roku 1241 ho zničili mongolo-tatársky vpád. Obec sa začala znovu zveľaďovať. V 16. storočí sa rozšírilo pestovanie vinnej révy a v 17. storočí chov včiel. Dedina bola v roku 1585 zasiahnutá požiarom. Ďalej spomaľovali hospodársky rozvoj turecké výpravy a rôzne vojnové konflikty. Od roku 1848 sa obyvateľstvo živilo prevažne poľnohospodárstvom. Postupne v polovici 18. storočia sa tu začal chov oviec druhu merino.

1. svetová vojna zapríčinila veľa utrpenia, oveľa viac ako 2. svetová vojna. Polia boli neobrobené, obcou sa šírila choroba červienka. Začiatkom 20. storočia bolo v Štefanove veľa vinohradov. Štefanovské víno malo dobrú povesť. Pred 1. svetovou vojnou dosahovala plocha vinohradov 80 ha. Vinohrady zanikli do konca 50. rokov. V 60. rokoch JRD znovu oživilo vinohradnícku tradíciu. Vysadilo približne 20 ha viníc. V obci sa pôsobili rôzni remeselníci ako napríklad krajčíri, remenári, stolári, kolári, kováči, holiči, pekári. Do 1. svetovej vojny bolo v Štefanove 7 páleníc a tiež niekoľko tehelní. V roku 1937-1938 obec Jožka Piroha rifikovali. O výstavbu nového trojloďového kostola v neorománskom slohu sa zaslúžil František Malík v rokoch 1936-1937 (veža je staršia). Najkrajším prejavom kultúry boli ľudové zvyky, z ktorých sa zachovali: chodzení herivaškú, chodzení turkú, pochovávaní basy a iné rôzne veselice.

V minulosti sa v obci ťažili suroviny: nafta, lignit, gazolín, metán. V súčasnosti je obec známa výrobou hasiacich prístrojov. V strede dediny preteká Štefanovský potok. Pri obci sa nachádzajú osady: u Horných, u Božkú a u Hríchú, čo boli bývalé mlyny. Posledným mlynárom bol Ján Štefanovič, ktorý mlel za 2. svetovej vojny na Tomšových mlyne. A taktiež Rómska osada, ktorej obyvatelia v súčasnosti tvoria tretinu obyvateľov obce.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.