Štyri vznešené pravdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Štyri vznešené pravdy (skt. čatvári árjasatjáni, pálí čattári arijasáččani) sú základným učením budhizmu, jadrom učenia historického Budhu. Sú predmetom jeho prvej prednášky Roztočenie kolesa dharmy (učenia) (Dharmačakrapravartana). Sú obsiahnuté v Mahásatipatthána Sutte.

Štyri vznešené pravdy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Celý život je utrpenie (skt. dukkha - utrpenie).
  2. Utrpenie vyrastá z túžby po živote (skt. samudaja - pôvod, príčina).
  3. Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote (skt. niródha - zánik, zrušenie)
  4. Túžbu po živote možno odstrániť na osemdielnej ceste (skt. marga - cesta, chodník)

Vznešená pravda o utrpení[upraviť | upraviť zdroj]

Svetské bytie je neuspokojivé, strastiplné utrpenie. Strasť je podstatou všetkého:

  • zrodenia
  • staroby
  • smrti
  • zármutku
  • náreku
  • bolesti
  • žiaľu
  • zúfalstva
  • nedosiahnutia/nezískania toho, čo si prajeme dosiahnuť/získať.

Vznešená pravda o vznikaní utrpenia[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinou utrpenia je žiadostivosť (tanha), spojená s rozkošou a bažením či lipnutím na zmyslových rozkošiach, bytí či zániku. Je to táto túžba, ktorá viaže bytosti v kolobehu neustáleho znovuzrodzovania (samsára).

Vznešená pravda o zániku utrpenia[upraviť | upraviť zdroj]

Utrpeniu je možné učiniť koniec úplným zničením a zánikom práve tejto žiadostivosti. Jej opustením a zanechaním, oslobodením sa a nelipnutím na nej (nirvána).

Vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to táto vznešená osemdielna cesta, totiž správne:

  1. chápanie,
  2. myslenie,
  3. reč,
  4. konanie,
  5. živobytie,
  6. snaženie,
  7. uvedomenie,
  8. sústredenie.
A čo je správne chápanie?
Pochopiť utrpenie, pochopiť vznikanie utrpenia, pochopiť zanikanie utrpenia, pochopiť cestu, vedúcu k zániku utrpenia; to je správne chápanie.
A čo je správne myslenie?
Myslenie zbavené žiadosti, zlovôle, krutosti; to je správne myslenie.
A čo je správna reč?
Zdržovať sa klamstva, ohovárania, drsnej reči, planého rečnenia; to je správna reč.
A čo je správne konanie?
Zdržovať sa zabíjania a brania toho, čo nie je darované, vystríhať sa nepríslušných pohlavných stykov; to je správne konanie.
A čo je správne živobytie?
Keď ušľachtilý žiak, ktorý sa vyhne nesprávnemu spôsobu nadobúdania živobytia, nadobúda svoje živobytie správnym spôsobom života; to je správne živobytie.
A čo je správne snaženie?
  • Tu ušľachtilý žiak v sebe vzbudí vôľu vyhnúť sa vzniku zlých, škodlivých stavov mysle; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
  • Vzbudí v sebe vôľu prekonať zlé, škodlivé stavy, ktoré v ňom už vznikli; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
  • Vzbudí v sebe vôľu vyvinúť blahodárne stavy, ktoré v ňom ešte nevznikli; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie.
  • Vzbudí v sebe vôľu uchovať si už vzniknuté blahodárne stavy, aby ich nezanedbával, ale priviedol k rastu, ku zreniu a dokonalému rozvoju; vyvinie snahu, prebudí v sebe energiu, zameria na to svoju myseľ a úsilie. To je správne snaženie.
A čo je správne uvedomenie?
  • Tu ušľachtilý žiak vytrvalo sústredí pozornosť na telo, uvedomuje si práve a len telo;
  • na pocity, uvedomuje si práve a len pocity;
  • na myseľ, uvedomuje si práve a len myseľ;
  • na dharmu, uvedomuje si práve a len dharmu; horlivo, s jasným pochopením a bdelo prítomne, opustiac chamtivosť i znechutenosť vo vzťahu k svetu. To je správne uvedomenie.
A čo je správne sústredenie?
  • Tu ušľachtilý žiak, odvrátený od zmyslových predmetov, od neprospešných vecí, dosiahne prvý vzhľad, ktorý vzniká z odpútania, sprevádzaný rozjímaním a naplnený povznesením a radosťou.
  • Po odznení myšlienkových pochodov a rozjímania, keď bol dosiahnutý pokoj a zjednotenie mysle, dosiahne žiak druhý vzhľad, ktorý vzniká zo sústredenia a je naplnený povznesením a radosťou.
  • Po odznení nadšenia spočíva žiak s vyrovnanou mysľou, bdelý a jasne prítomný a zažíva v sebe onen pocit, o ktorom Vznešený vraví „Šťastný je, kto spočíva s vyrovnanou mysľou a bdelosťou“. Tak dosiahne tretieho vzhľadu.
  • Keď sa žiak odpútal od potešenia i bolesti a skorších radostí a strádaní, vstúpi žiak do stavu mimo šťastie a utrpenie a dosiahne tak štvrtého vzhľadu, ktorý je očistenou duševnou rovnováhou a uvedomením. To je správne sústredenie.

To je vznešená pravda o ceste, vedúcej k zániku utrpenia....”