Šurianky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°25′29″S 18°01′16″V / 48.4246°S 18.0211°V / 48.4246; 18.0211
Šurianky
obec
Šurianky.jpg
Kostol sv. Kataríny Alexandríjskej v Šuriankach
Šurianky vlajka.jpg
Vlajka
Šurianky erb.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región nitriansky
Nadmorská výška 160 m n. m.
Súradnice 48°25′29″S 18°01′16″V / 48.4246°S 18.0211°V / 48.4246; 18.0211
Rozloha 10,4 km² (1 040 ha) [1]
Obyvateľstvo 598 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 57,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1265
Starosta Viliam Búcora[3] (SMER-SD)
PSČ 951 26
ŠÚJ 500780
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Šurianky, Hlavná 54, 951 26 Šurianky
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šuriankyobec na západnom Slovensku. Ležia v Nitrianskom samosprávnom kraji, konkrétne v severnej časti okresu Nitra približne 15 km severne od krajského mesta Nitra. Susedia s deviatimi obcami (Hruboňovo, Výčapy-Opatovce, Ľudovítová, Čakajovce, Zbehy, Čab, Nové Sady, Malé Zálužie). Počet obyvateľov je 598 (31. 12. 2014)[4], čo radí Šurianky medzi stredne veľké obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1265. Šurianky sú súčasťou OZ MAS Mikroregión Radošinka.

Fyzickogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Litogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce Šurianky sa z geologického hľadiska nachádza v Podunajskej panve, konkrétne na Nitrianskej pahorkatine. Tento priestor nie je po geologickej stránke veľmi rôznorodý. Tvorí ju iba geologické podložie kvartéru. Oblasť je charakteristická fluviálnymi, deluválnymi a eolickými sedimentmi, čo znamená, že z hľadiska horninového podložia tu prevládajú spraše a sprašové hliny, hrubozrnné piesky, piesčité štrky až štrky.[5]

Morfogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Celé územie obce Šurianky sa nachádza v Podunajskej pahorkatine v podcelku Nitrianska pahorkatina, konkrétne v časti Bojnianska pahorkatina.

Geomorfologické jednotky na území obce Šurianky[6]
sústava Alpsko-himalajská
podsústava Panónska panva
provincia Západo-panónska panva
subprovincia Malá dunajská kotlina
oblasť Podunajská nížina
celok Podunajská pahorkatina
podcelok Nitrianska pahorkatina
časť Bojnianska pahorkatina

Súčasný stav reliéfu nadväzuje na vývoj v období kvartéru. Bojnianska pahorkatina je charakteristická mierne modelovaným reliéfom, vytvoreným prítokmi rieky Nitra (Radošinka, Perkovský potok).[5] Územie Šurianok je charakteristické dolinou, ktorú vymodeloval Perkovský potok, v smere sever – juh. Prevýšenie od najnižšie položeného miesta v obci, ktoré sa nachádza v koryte potoka na hraniciach s obcou Zbehy (približne 145 m n. m.), po najvyšší bod – vrch Hložín (231 m n. m.) je 86 m.

Klímageografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Celá Slovenská republika leží uprostred mierneho pásma severnej pologule, ktoré je typické výraznou premenlivosťou a nestálosťou počasia. Územie obce sa v rámci členenia Slovenskej republiky na klimatické oblasti nachádza v teplej oblasti. Spadá do okrsku, ktorý je charakterizovaný ako teplý, suchý s miernou zimou.[7][8]

Priemerné teploty sa v obci pohybujú okolo 10°C. Najteplejším mesiacom je júl, najchladnejším, mesiac január. V priemere spadne v území obce približne 530 mm zrážok ročne, pričom najdaždivejším mesiacom je na základe dlhodobých meraní mesiac jún, najmenej zrážok spadne počas februára.

Hydrogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Územím obce Šurianky preteká len Perkovský potok. Ten na územie obce Šurianky priteká od severu. Ďalej je vedený popri poľnohospodárskych pozemkoch a obecných hájoch. Následne, zhruba po 300 metroch vteká do intravilánu obce, preteká jeho centrálnou časťou, južným smerom. Tečie popri súkromných parcelách Hornej a Dolnej Domoviny. Južne od intravilánu Šurianok priberá bezmenný prítok, ktorý pramení v údolí pod vrchom Hložín, v háji nazývanom Starý Majer, preteká západne od intravilánu osady Perkovce a na dolnom toku preteká územiami obcí Čakajovce a Zbehy, kde sa v nadmorskej výške približne 140 m n. m. vlieva do potoka Radošinka a tvorí tak jej posledný významný ľavostranný prítok.

Pedogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdy obce Šurianky. Legenda v popise obrázka po rozkliknutí.

Celková výmera obce je 1 040 ha. Z celkovej rozlohy sa na poľnohospodárske účely využíva až 94,37% plochy. Zastavaných je 4,54% z celkovej plochy. Z poľnohospodárskej plochy najväčšie zastúpenie má orná pôda (98%). Najmenej je trvalých trávnych porastov.[4]

Na území obce sa vyskytujú štyri pôdne typy: regozeme, hnedozeme, čiernice, gleje. Z pôdnych typov na území obce prevládajú regozeme. V obci vznikli na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné hnedozeme. Hnedozeme sa v Šuriankch vyskytujú v nadmorských výškach okolo 200 m n. m. vo východnej časti obce. Vznikli hlavne na sprašiach pôvodne pod listnatými lesmi. Čiernice vznikli na fluviálnych sedimentoch v širších nivách vodného toku, ktoré neboli rušené záplavami a kde spodná voda nemá veľké výkyvy. Tieto pôdne typy sú v obci využívané pre poľnohospodárske účely. V obci sa na týchto pôdach nachádzajú aj menšie háje prevažne s agátovým (Robinia pseudoacacia) a topoľovým (Populus) porastom. Popri potoku v centrálnej časti obce sa vyskytuje aj pôdny typ - glej. Gleje sa nachádzajú na fluviálnych sedimentoch, najčastejšie v terénnych depresiách nivy. Rastie tu vlhkomilná vegetácia, z drevín najmä jelša (Alnus), breza (Betula), vŕba (Salix) a topoľ (Populus). Z hľadiska pôdnych druhov sa v obci vyskytujú bezskeletnaté hlinité a ílovitohlinité pôdy.[9][10][11]

Biogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Fytogeografické začlenenie územia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce Šurianky sa nachádza v dubovej zóne, konkrétne v Pahorkatinnej oblasti nížinnej podzóny. Dubová zóna je charakteristická prevládajúcim typom drevín dub zimný (Quercus petraea) a dub letný (Quercus robur).[12]

V minulosti sa v území vyskytovali dobovo-hrabové lesy panónske, v najvyšších polohách vo východnej časti obce dubovo-cerové lesy, popri vodnom toku lužné lesy nížinné.

V súčasnosti je celé územie obce charakteristické využívaním pôdy na poľnohospodárske účely. Vyskytujú sa tu však lesy, medze alebo aleje popri poľných cestách. Tu prevládajú duby (Quercus), agát biely (Robinia pseudoacacia), prípadne porasty čerešní (Cerasus), popri potoku vŕby (Salix), topole (Populus) a jelše (Alnus). V intraviláne obce sa nachádza chránený areál Šuriansky park s drevinami ako jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor mliečny (Acer platanoides), breza previsnutá (Betula pendula), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), lipa malolistá (Tilia cordata) a orech kráľovský (Juglans regia).

Zoogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Srnec lesný na poli za obcou

Značné zastúpenie na území obce majú tri živočíšne spoločenstvá: spoločenstvo polí a lúk, spoločenstvo vôd, močiarov a brehov, živočíšne spoločenstvá ľudských sídlisk, no nakoľko v tesnej blízkosti hraníc obce, v katastroch susedných obcí sa nachádza niekoľko hektárov lesov a hájov, možno sledovať v obci aj druhy typické pre spoločenstvo listnatého lesa.

Typickými zástupcami sú vtáky a bylinožravé hlodavce: jarabica poľná (Perdix perdix), bažant poľovný (Phasianus colchicus), zajac poľný (Lepus europaeus). Najčastejšími druhmi brehov potoka sú žaby kunky (Bombina), skokany (Rana), plazy -  užovka obojková (Natrix natrix), vtáky - potápka chochlatá (Podiceps cristatus), kačica divá (Anas platyrhynchos) a cicavcov - hryzec vodný (Arvicola terrestris), ondatra pižmová (Ondatra zibethica). Veľké rozšírenie majú aj živočíchy naviazané na ľudské obydlia: myš domová (Mus musculus), potkan hnedý (Rattus norvegicus), vrabec domový (Passer domesticus), hrdlička záhadná (Streptopelia decaocto), lastovička domová (Hirundo rustica), sýkorka veľká (Parus major). Spoločenstvá listnatých lesov sú reprezentované zástupcami ako líška hrdzavá (Vulpes vulpes) alebo srnec lesný (Capreolus capreolus) a kuna lesná (Martex martex) alebo diviak lesný (Sus scrofa).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. a b [1] Databáza DATAcube, Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2015.
  5. a b PRISTAŠ, J. 2000. Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny – Nitrianskej pahorkatiny 1 : 50 000. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2000. ISBN 80-88974-26-7
  6. MAZÚR, E. – LUKNIŠ, M. 1986. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová T. red. Bratislava : VKÚ, 2002, s. 88. ISBN 80-88833-27-2
  7. MICHAELI, E. A I. 1999. Regionálna geografia Slovenskej republiky I. časť, 1. vyd. Prešov : Fakulta humanitných a prírodných vied, 1999. 256 s. ISBN 80-8872-41-1
  8. LAPIN, M. A I., 2002. Klimatické oblasti. Mierka 1:1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red.1. vyd. Bratislava : VKÚ, 2002. s. 117. ISBN 80-88833-27-2
  9. DUBCOVÁ, A. A I. 2005. Geografia Slovenska. http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/vyvoj.htm (2013-10-15)
  10. LAUKO, V. 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky l.vyd. Bratislava : MAPA Slovakia s.r.o., 2003. 106. ISBN 80-89080-07-3
  11. VÝSKUMNÝ ÚSTAV PÔDOZNALECTVA A OCHRANY PÔDY. Mapa bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek (BPEJ). http://www.podnemapy.sk/bpej/viewer.htm (2013-11-10)
  12. PLESNÍK, P. 2002. Fytogeograficko - vegetačné členenie. Mierka 1 :1 000 000. In : Atlas krajiny SR. Hrnčiarová, T. red. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2002. 334 s. ISBN 80-88833-27-2