Švábsko
Švábsko (nem. Schwaben) je historický kraj v Nemecku, pôvodne zaberajúci časť Švajčiarska, Alsaska, južného Bádenska-Württemberska a časť Bavorska až po Lech. V súčasnosti sa jedná len o správnú oblasť Spolkovej republiky Nemecko v Bavorsku medzi Lechom a Illerom, niekedy označovanej ako Bavorské Švábsko.
Správnym strediskom Švábska je Augsburg.
História
[upraviť | upraviť zdroj]História Švábska siaha až do staroveku, kedy bolo obývané keltskými kmeňmi, neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. Po páde Ríma sa tu usadili germánske kmene Alamanov, ktoré dali regiónu jeho pôvodné meno Alamansko a vytvorili základ pre neskoršie vojvodstvo.
V ranom stredoveku, po porážke Alamanov Frankami v 8. storočí, sa Švábsko stalo jedným z kmeňových vojvodstiev Východofranskej ríše. Toto obdobie bolo charakterizované silnou regionálnou identitou a rozvojom miest a kláštorov. Vojvodi Švábska hrali významnú úlohu v politike Svätej ríše rímskej, pričom z tohto rodu vzišli aj cisári, napríklad z dynastie Hohenstaufovcov. Ich vláda v 12. a 13. storočí priniesla Švábsku obdobie prosperity a kultúrneho rozkvetu.
Po vymretí Hohenstaufovcov v roku 1268 sa vojvodstvo Švábsko rozpadlo na množstvo menších území, vrátane slobodných ríšskych miest, grófstiev a cirkevných panstiev. Tento fragmentovaný stav pretrval po celý neskorý stredovek a raný novovek. Medzi najvýznamnejšie subjekty patrili napríklad slobodné ríšske mestá ako Augsburg, Ulm a Reutlingen, ktoré si udržiavali značnú autonómiu a boli centrami obchodu a remesiel.
V priebehu 16. storočia sa Švábsko stalo jedným z centier reformácie, čo viedlo k náboženským konfliktom a zmenám v spoločenskej štruktúre. Tridsaťročná vojna (1618-1648) mala na región katastrofálny dopad, spôsobila rozsiahle ničenie a úbytok obyvateľstva. Po vojne nasledovalo obdobie pomalej obnovy a konsolidácie moci niektorých väčších šľachtických rodov, ako boli Württembergovci.
V 19. storočí, v dôsledku napoleonských vojen a reorganizácie Nemeckej ríše, došlo k zásadným zmenám. Väčšina švábskych území bola začlenená do novovzniknutého Württemberského kráľovstva a Bádenského veľkovojvodstva. Týmto sa skončila éra malých, nezávislých švábskych štátov. Napriek tomu si Švábsko zachovalo svoju kultúrnu a jazykovú osobitosť, ktorá je dodnes viditeľná v švábskom dialekte a regionálnych tradíciách.
Administratívne delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Dnešný správny obvod Švábsko zahŕňa 4 okresné mestá a 10 krajinských okresov:
Okresné mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Krajinské okresy
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok sčítania | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1939 | 934 311 |
| 1950 | 1 293 734 |
| 1961 | 1 340 217 |
| 1970 | 1 467 454 |
| 1987 | 1 546 504 |
| 2002 | 1 776 465 |
| 2005 | 1 788 919 |
| 2006 | 1 786 764 |
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Švábsko
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.