Ťün-c’

Ťün-c' (čín. 君子, pchin-jin: jūnzǐ) je v konfucianizme dokonalý, ideálny človek; stelesnenie konfuciánskych cností, tzv. konfuciánsky džentlmen, protiklad prízemných ľudí (siao-žen).

Ťün-c' je opísaný v 10. apokryfnej knihe Lun-jü. Ide o osobu, ktorej správanie je úplne v súlade so stanoveným poriadkom. Vyhýba sa násiliu a arogancii, nehovorí dialektom. Vždy vie, ako sa zachovať v danej situácii v súlade s li (obradmi a etiketou). Je najlepším pomocníkom panovníka. Ťün-c' nie je predurčený svojím pôvodom a spoločenským postavením.

Literatúra

• Konfucius. Rozhovory a výroky (Lun Jü). Preklad Marina Čarnogurská. 1. vyd. Bratislava : Slovenský Tatran, 2002. 399 s. (Svetová tvorba minulých storočí; zv. 219.) ISBN 80-222-0501-X. S. 143 – 152.
• TÜN-C’. In: LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8. S. 396.
• VOCHALA, Jaromír. Konfucius v zrcadle Sebraných výroků. Vyd. 1. Praha : Academia, 2009. 534 s. (Orient; zv. 3.) ISBN 978-80-200-1695-9. S. 284 – 302.