Železiarne Podbrezová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 05:05, 11. október 2013, ktorú vytvoril 212.5.218.247 (diskusia) (Podnikové noviny v Podbrezovej majú názov Podbrezovan (nie .. čan))
Železiarne Podbrezová, a. s.
Právna formaakciová spoločnosť[1]
OdvetvieHutníctvo, Metalurgia
Založená21. apríl 1992
(transformácia zo štátneho podniku)[2]
SídloKolkáreň 25
976 81 Podbrezová, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieIng. Vladimír Soták
predseda predstavenstva a generálny riaditeľ[3]
PriemyselHutníctvo, Metalurgia
Produkcia348 168 ton produktov
(2009)[2]
Výnosy135,239 mil.
(2009)[2]
Prevádzkový príjem- 11,744 mil.
(2009)[2]
Zisk9,854 mil.
(2010)[4]
Zamestnancov3 023 (priemer 2009) [2]
3603 (v dcérskych a pridružených spoločnostiach, 2009)[2]
Dcérske spoločnostiŽĎAS a.s.
Tále a.s.
ďalšie[2]
Vlastník41,55% ŽP Trade s.r.o
25,62% fyzické osoby
18,49% CPA s.r.o.
13,85 ŽP Trade Bohemia a.s.
0,49% ostatné právnické osoby
Webwww.zelpo.skwww.oceloverury.sk

Železiarne Podbrezová, a. s. (ŽP) je slovenská spoločnosť sídliaca v Podbrezovej. Stratégia podnikateľskej činnosti je zameraná na tri piliere: hutníctvo, ťažké strojárstvo a cestovný ruch.[2]Spoločnosť patrí medzi najstaršie hutnícke podniky stredoeurópskeho priestoru.[1]

História

Na hornom toku Hrona sa už v 16. storočí začali spracovávať farebné kovy.[1] V 18. storočí bol vybudovaný Hrončiansky komplex, "najvýznamnejšie stredisko na výrobu železa v celom Uhorsku".[5] V roku 1840 bolo rozhodnuté o založení spoločnosti pre výrobu koľajníc pre potreby Rakúskej monarchie.[1] O 15 rokov neskôr bolo vyrobených prvých 2374 ton koľajníc. Kvality koľajnicovej výroby bola o tri roky neskôr ocenená na výstave v Paríži.[5] Začiatkom 20. storočia vznikla výroba zvarovaných rúr vodným mlynom, bola postavená plechová valcovňa a v 1930 aj valcovňa rúr. V roku 1940 bola spoločnosť odpredaná firme Reichswerke AG für Waffen Maschinenbau Hermann Göring Berlin.[5] V roku 1968 sa začala výstavba nového závodu.[5] V roku 1992 sa firma pretransformovala zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť.[1] Založená bola 21. apríla 1992, pričom vznikla k 1. máju toho roku.[2]

Produkcia

Materská spoločnosť Železiarne Podbrezová sa zaoberá výrobou ocele, oceľových bezšvíkových rúr, presných rúr a hutníckou druhovýrobou (navarovacích oblúkov a redukcií, delených rúr a rúrových ohýbov). .[2] Spoločnosť je od roku 2000 certifikovaný dodávateľ pre automobilový priemysel.[5] Skoro tretina výroby ide smeruje do strojov a ich častí, 22% do stavebnej a montážnej činnosti, 18% do jadrovej a klasickej energetiky a teplární, po dvoch percentách do výroby automobilových komponentov a do oceľových konštrukcií. Zvyšok dodávok je nezaradených.[2] V roku 2009 sa „odbytovou krízou odberateľov znížil objem objednávok o 45%“, spoločnosť tak po prvý raz od revitalizácie v rokoch 1993 až 1994 dosiahla negatívny hospodársky výsledok.[2] Dcérska spoločnosť ŽĎAS a.s. sídliaca v Žďári nad Sázavou podniká v oblasti ťažkého strojárstva a hutníctva.[6] Vyrába stroje, tvárnenie, zliatiny, ingoty a iné produkty. Spoločnosť vykázala zisk 3,084 mil € (2009).[2] Cez ŽĎAS vlastnia Železiarne Podbrezová spoločnosť TS Plzeň, a.s. Táto sa špecializuje na hydraulické lisy, vulkanické lisy a valcovne. Dosiahla zisky 20,865 mil € (2009).[2] Železiarne Podbrezová od roku 2008 tiež vlastnia španielske spoločnosti TRANSMESA a TAP zaoberajúce sa výrobou a predajom rúr. V roku 2009 dosiahli celkový obrat 14,509 mil €.[2] V roku 2009 spoločnosť exportovala 92% zo svojej produkcie v celkovej hodnote 119 050 000 €.[2] Svoje obchodné zastúpenie majú Železiarne Podbrezová vo viacerých krajinách Európy. Pipex International AG sídli v švajčiarskom Nidau, Pipex Italia S.p.A. sídli v talianskej Arone, zásobuje talianske, španielske, grécke a iránske trhy. Slovrur Sp. z o.o. má sídlo v Stalowej Woli v Poľsku. Predáva hlavne na poľské a pobaltské trhy.[7] V týchto spoločnostiach majú ŽP majoritný podiel.[2]

Zamestnanie

Počas finančnej krízy musela materská spoločnosť ŽP prepustiť 726 zamestnancov, v roku 2009 bolo zamestnaných v priemere 3023 zamestnancov. Priemerný zárobok v tom roku bol 690€, v robotníckych zamestnaniach 607€.[2] V dcérskych a pridružených spoločnostiach na Slovensku pracovalo 736 zamestnancov, v Čechách 2697 a v iných krajinách 202 zamestnancov. Ďalších 68 pracovalo v súkromných školách spoločnosti.[2] Podľa vlastnej ročnej správy Železiarne Podbrezová ostali aj pri kríze a zníženej zamestnanosti „najdôležitejším zamestnávateľom a garantom sociálnych istôt v okrese Brezno.“[2]

Vedľajšia činnosť

Školstvo

Železiarne Podbrezová sú majiteľmi dvoch súkromných škôl: Súkromná stredná odborná škola hutnícka a Gymnázium ŽP. Tieto stredné školy sa starajú prípravu budúcich zamestnancov: hutníkov, elektrikárov a ďalších zamestnancov. V roku 2009 boli po absolvovaní štúdia prijatí do zamestnania 36 absolventi. Ďalší pokračovali v nadstavbovom štúdiu.[2] Výskumno-vývojové centrum ŽP VVC s.r.o. má za úlohu výskumu pre celú ŽP Group. Venuje sa materiálovej, hutníckej, metalurgickej, meracej, analytickej a inej výskumne-vývojovej činnosti.[8]

Cestovný ruch a šport

Spoločnosť Tále a.s. je významný subjekt v oblasti cestovného ruchu.[9] Zaoberá sa ponukou v oblasti golfu, zimných športov, ubytovania, stravovania, kongresov a iných činností.[10] Železiarne Podbrezová vlastnia 98,27% tejto spoločnosti.[2] ŽP vlastnia aj 99,80% akcií ŽP Šport-u.[2] Táto spoločnosť je vlastníkom futbalového klubu FO ŽP Šport Podbrezová. Okrem profesionálneho sa venuje aj neprofesionálnemu športu a športovej činnosti zamestnancov skupiny ŽP. Počas roku 2010 mala prebiehať reštrikcia výdavkov a rušenie niektorých oddielov.[2]

Ostatné

Cez spoločnosť ŽP Bytos s.r.o. spravujú ŽP nájomné byty.[2]Podnikové noviny dvojtýždenník Podbrezovan vydávané od roku 1930 s prestávkou 64 rokov sú najstaršie podnikové noviny na Slovensku.[2][11] Železiarne Podbrezová vykryli viacej než tretinu svojej spotreby elektrickej energie výrobou 61 870 MWh vo vlastných vodných elektrárňach a kogeneračnej jednotke.[2]

Referencie

  1. a b c d e Profil spoločnosti [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa Ročná správa 2009 [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, 11.5.2010, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  3. Predstavenstvo [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  4. 19. valné zhromaždenie [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, 20.6.2011, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  5. a b c d e História [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  6. Dcérske spoločnosti - výrobné [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  7. Dcérske spoločnosti - distribučné [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  8. Predmet činnosti - služby [online]. Podbrezová: ŽP Výskumno-vývojové centrum, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  9. Dcérske spoločnosti - služby [online]. Podbrezová: Železiarne Podbrezová, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  10. O spoločnosti [online]. Horná Lehota: Tále, a.s., [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.
  11. Podnikové noviny [online]. Podbrezová: ŽP Výskumno-vývojové centrum, [cit. 2011-07-03]. Dostupné online.

Externé odkazy