Železničná stanica Hranice na Moravě

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hranice na Moravě
Stanica v roku 2015, pohľad z lávky
Stanica v roku 2015, pohľad z lávky
Všeobecné informácie
ŠtátČesko Česko
MestoHranice
PrevádzkovateľSŽDC
Dátum otvorenia1880
Prevádzkové informácie
Železničné trate
270, 280
Poloha
49°32′45″S 17°44′30″V / 49,5458444°S 17,7415917°V / 49.5458444; 17.7415917Súradnice: 49°32′45″S 17°44′30″V / 49,5458444°S 17,7415917°V / 49.5458444; 17.7415917
Poloha stanice v rámci Česka
Map pointer.svg
Poloha stanice v rámci Česka

Železničná stanica Hranice na Moravě (skoršie názvy: Mährisch Weißkirchen, Hranice) je železničná stanica v Hraniciach na adrese Nádražní 498. Leží na tratiach Česká Třebová – Přerov – Bohumín (270) a Hranice na Morave – Horní Lideč – Púchov (280). Trať 270 je pôvodná železničná trať spoločnosti c.k. privilegovanej Severnej dráhy cisára Ferdinanda (SDCF) a je súčasťou druhého koridoru.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba prebiehala od roku 1844 do roku 1847. Výstavbu trate riadil Karl Hummel.[1] Prvý vlak stanicou prešiel 1. mája 1847.[2] V rokoch 1960 až 1963 bola trať elektrifikovaná. Od roku 1949 nesie názov Hranice na Moravě.[1] Výstavba II. koridoru prebiehala v rokoch 1999 až 2001 a v roku 2012 bol zavedená pravostranná prevádzka.[3]

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Zabezpečovacie zariadenie stanice Hranice je diaľkovo riadené z Centrálneho dispečerského pracoviska v Přerove a diaľkovo ovládaným zabezpečovacím zariadením z Hraníc.[4]

Vlečky[upraviť | upraviť zdroj]

  • v km 212,119 REGENA Hranice[5]
  • ČEZ Distribuce, a.s. - rozvodňa Hranice[5]
  • v km 212,025 RSPM Praha - vlečka Hranice[5]
  • TONDACH Hranice[5]
  • v km 1,799 Cement Hranice[5]

Stanica[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica bola postavená podľa plánov architektov Karla Hummela a Ernsta Ehrenhausa podľa plánu z roku 1845. Naproti výpravnej budove bola postavená v klasicistickom slohu budova vodárne a obytný dom, ktorý bol zbúraný v roku 1938.[1]

Výpravná budova[upraviť | upraviť zdroj]

3. marca 1847 bola dokončená výstavba výpravnej jednoposchodovej budovy krytej valbovou strechou. V budove sa nachádzali čakárne, dve reštaurácie, kancelárie a na poschodí boli byty.[2] Klasicistickú budovu s trojosovým rizalitom zakončeným trojuholníkovým tympanonom, prízemie bolo členené pásovou rustikou. V roku 1870 bola budova rozšírená na obe strany zo siedmych okenných os na deväť. V období od 1895 do 1896 bolo staviteľom z Nového Jičína Jindřichom Czeikom vystavené rozšírenie a prestavba výpravnej budovy. Na oboch bokoch budovy boli rohové rizality zakončené trojuholníkovými tympanónmi, prízemie bolo vyzdobené bosážou. V roku 1939 bol vypracovaný projekt prestavby výpravnej budovy Ing. arch. Jiřím Žalmanom. Projekt bol uskutočnený až po konci 2. svetovej vojny v rokoch 1946 až 1948.[1]

Služby na stanici[upraviť | upraviť zdroj]

V železničnej stanici sú cestujúcim poskytované tieto služby: medzinárodná pokladňa, vnútroštátna pokladňa (ČD), možnosť platiť v eurách, platba kartou, bezbariérové WC, výdaj In Kariet (ČD), čakáreň, ČD kuriér, úschovňa bicyklov, úschovňa batožiny a bufet.[6] Pred stanicou je autobusové stanovisko.[7]

Turistické trasy a cyklotrasy začínajúce pri stanici[8][9][10]:

  • modrá turistická značka modrá turistická značka smer Lipník nad Bečvou
  • červená turistická značka červená turistická značka smer Potštát
  • žltá turistická značka žltá turistická značka vedie na Masarykovo náměstí k turistickým značkám červená turistická značka a zelená turistická značka a ďalej pokračuje na Zbrašov
  • cyklotrasa 6139A, ktorá sa napája na cyklotrasy 6139, 6058 a ďalšie napr. cyklomodrá turistická značka cyklocesta Bečva.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d KREJČIŘÍK, Mojmír. Česká nádraží (Architektura a stavební vývoj) I. díl. Litoměřice : [s.n.], 2003. ISBN 80-902706-7-0. S. 77–81. (čeština)
  2. a b KRÁLIK, Milan. Hranicemi projel před 170 lety první vlak [online]. Muzeum a galerie Hranice, [cit. 2017-07-18]. Dostupné online.
  3. Od nového jízdního řádu (9. 12. 2012) zavádí SŽDC na trati Břeclav – Přerov – Bohumín pravostranný provoz [online]. Správa železniční dopravní cesty, [cit. 2017-06-21]. Dostupné online.
  4. POLACH, Vlastimil. Centrální dispečerské pracoviště Přerov – pilotní projekt [online]. Automa.cz, [cit. 2017-06-19]. Dostupné online.
  5. a b c d e Seznam vleček k 10. 1. 2017. [online]. Drážní úřad. Dostupné online.
  6. Vše o stanici | České dráhy [online]. České dráhy, [cit. 2017-07-18]. Dostupné online.
  7. KRÁL, David. Chátrající nádraží v Hranicích čekají změny, začne se s místy na parkování [online]. Hranický deník, 2016-02-01, [cit. 2017-07-18]. Dostupné online.
  8. Turistické stezky [online]. Městské Informační Centrum města Hranice, [cit. 2017-07-18]. Dostupné online.
  9. Cyklotrasy [online]. Městské Informační Centrum města Hranice, [cit. 2017-07-18]. Dostupné online.
  10. Hranice na Moravě [online]. mapy.cz, [cit. 2017-07-18]. Dostupné online.

Projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hranice na Moravě (nádraží) na českej Wikipédii.